Energetická legislatíva schválená v stredu (21. 9.) vládou SR je tzv. plánom B, spoločné riešenie energetickej krízy, ktoré pripravuje EÚ, je plánom A.
Uviedol to vo štvrtok predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO) na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese, organizovanom Slovenským plynárenským a naftovým zväzom (SPNZ).
"Som však trochu skeptický, že sa podarí nájsť nejaké komplexné riešenie na úrovni EÚ, pretože trhy členských krajín sú značne rozdielne a rozdielna je aj ich závislosť od plynu a spôsobe výroby elektriny. Bude veľmi ťažké nájsť riešenie, ktoré bude 'pasovať' všetkým. Práve preto je dôležité pripravovať plán B," priblížil. "Už niekoľko týždňov, možno aj mesiacov, hovorím o tom, že ceny (energií) budeme musieť nakoniec zastropovať," poznamenal. Pripustil zároveň, že zastropovanie cien by mohlo na jednej strane viesť k plytvaniu energiami. "Na druhej to nemôžeme dohnať do situácie, že ľudia nebudú môcť kúriť a budú žiť v chlade a trpieť energetickou chudobou," zdôraznil predseda hospodárskeho výboru NR SR.
Podľa jeho slov nie je cestou riešenia energetickej krízy zdanenie zarábajúcich firiem a následne získané peniaze vyplácať cez nejaké dotácie. "Tieto peniaze skončia na účtoch finančných špekulantov na energetických trhoch. Hlavne trh s elektrinou úplne uletel, vymkol sa spod kontroly. Nechať ho naďalej ovplyvňovať ceny pre spotrebiteľov by bolo veľmi nebezpečné nielen pre bežných občanov, ale hlavne pre európsky priemysel. Bolo by veľmi nebezpečné naučiť firmy na to, že 'akákoľvek bude cena, štát to vykompenzuje'," povedal.
Úspory energií podľa Kremského už nastávajú a už aj nastali. "Mnohé firmy znížili energeticky náročnú výrobu, investujú do obnoviteľných zdrojov energie aj do úspor," doplnil. Je podľa neho však veľmi dôležité, aby sa ceny energií nedostali do úrovní, ktoré sú pre firmy nezvládnuteľné a pri ktorých nedokážu prežiť. "Myslím si, že takých firiem máme na Slovensku veľmi veľa a ak niečo neurobíme, tak nám môže dominovým efektom 'ľahnúť' polovica ekonomiky. To sa môže stať aj v ďalších krajinách," myslí si Kremský.
"Ja osobne som zástancom zastropovania cien. Nie som zástancom vyvlastnenia Slovenských elektrární. To by bolo extrémne drahé riešenie. Neprinieslo by efekt, ktorý si od neho politici sľubujú. Nebolo by to rozumné riešenie," uviedol. Správnym riešením energetickej krízy by bolo podľa jeho slov akési znárodnenie produkcie elektriny, teda že si štát cez nejaké svoje spoločnosti zoberie vyrobenú elektrinu potrebnú pre Slovensko a dodá ju odberateľom za primerané ceny. Za ceny, ktoré budú prijateľné aj pre výrobcu, distribútora, predajcu elektriny, ale znesiteľné i pre koncových odberateľov. To by bolo rozumné riešenie do času, kým sa trhy neupokoja a kým nezačnú reálne fungovať," podčiarkol.
Kremský uzavrel, že pri plyne by Slovensko malo mať alternatívy. "Nikdy som sa nevyslovoval, že by sme sa mali úplne odstrihnúť od ruského plynu. Je veľmi dôležité, aby Slovensko malo alternatívy, ktoré sú konkurencieschopné, cenovo zaujímavé. Potom ruský plyn, ktorý sa stal zbraňou, už veľmi ťažko bude môcť byť zbraňou," dodal Kremský.
Pri znižovaní závislosti od ruského plynu treba lepšie využívať aj eurofondy. Uviedol to na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese europoslanec Robert Hajšel. "Riziko, že sa zastavia úplne dodávky plynu tu je a je živé. Vieme, že sa to môže stať. Vieme, aký je vývoj aj na Ukrajine. Nemôžeme sa teda úplne spoliehať na to, že Rusko bude plyn neprerušene dodávať," vysvetlil.
Na trhu s plynom nie je podľa neho vyvážená ponuka s dopytom. "Rovnováha je veľmi krehká a veľmi rýchlo sa môže narušiť, teda ceny môžu ísť rýchlo hore a vyvolať paniku," podotkol. Ceny plynu v tohtoročnom auguste boli napríklad niekoľkonásobne vyššie ako pred rokom.
"Musíme nájsť v rozpočte peniaze, kde, ako, z čoho zaplatíme zastropovanie cien energií. Nad tým sa už musíme zamyslieť teraz. Treba využiť eurofondy, požiadať Európsku komisiu o to, aby sme mohli presúvať peniaze z podpory kohézie, teda z kohéznych fondov, štrukturálnych a investičných fondov, aj do plánu obnovy na to, aby sa mohli použiť na dobudovanie (energetickej) infraštruktúry," zdôraznil.
Podčiarkol, že nová plynová infraštruktúra musí byť inštalovaná takým spôsobom, aby sa mohla využiť aj na prenos takzvaných zelených zdrojov, napríklad "zeleného vodíka". "Bez tohto súhlas Európskej komisie nikdy nedostaneme. Takže sa musíme orientovať takýmto spôsobom," dodal Hajšel.
(tasr)
