Zelená ideológia zvyšuje ceny, ropný priemysel sa začína ozývať

Chýba motivácia k potrebným investíciám, regulácia cien a ziskov a dodatočné zdanenie energetických spoločností odoberá zdroje na ich financovanie. Problém sa dlhodobo zhoršuje. Najnovšie reaguje šéf Saudi Aramco.

Amín Násir je šéfom najväčšej ropnej spoločnosti na svete Saudi Aramco. Foto: Wikimedia

Pri vysokých cenách ropy sa sústreďujeme najmä na geopolitické faktory. Nemalá časť produkcie je však v súkromných rukách. Ako každá výroba, aj ťažba ropy vyžaduje investície. Ropné spoločnosti vo svojom investičnom rozhodovaní zvažujú rôzne faktory a súčasné prostredie im nie je naklonené.

Konflikt na Ukrajine nie je hlavnou príčinou energetickej krízy, hoci ju zhoršuje. To je aspoň pohľad Amína Násira, šéfa najväčšej ropnej spoločnosti na svete Saudi Aramco. Ten za užitočné riešenia nepovažuje ani plány Európskej únie na reguláciu cien energií a zdaňovanie energetických spoločností. Pripojil sa tak k ďalším odborníkom, ktorí vidia problém v nedostatočných investíciách do fosílnych palív.

Na ropnom trhu v minulosti fungoval korekčný mechanizmus, ktorý zabraňoval dlhodobo vysokým cenám. Zdá sa, že tento mechanizmus dnes nefunguje. Príčinou je zelená ideológia – vo verejnom i súkromnom sektore. Nižšie ceny ropy a ropných produktov uvidíme, len ak podobná korekcia zafunguje aj v ideologickej oblasti.

Ropný cyklus, ktorý sa zasekol

Ropa je síce prírodným bohatstvom, neznamená to však, že je dostupná zadarmo. Jej ťažba je výroba ako každá iná a vyžaduje určité kapitálové vybavenie. Náklady na ťažbu sa v rôznych častiach sveta líšia – iné sú v Perzskom zálive, iné v Amerike či Rusku –, nikde však ropa sama nevyteká zo zeme a neplní tankery či ropovody.

Budovanie a údržba ťažobných a spracovateľských kapacít vyžadujú rozsiahle investície. Navyše, pri budovaní nových kapacít ide o pomerne dlhodobé investície. Ropné spoločnosti preto dobre zvažujú, či sa im tieto investície vyplatia s ohľadom na dostupnosť a cenu financovania i s ohľadom na ceny, za ktoré budú ropu a ropné produkty predávať.

Na trhu s ropou dlhodobo existoval mechanizmus, ktorý korigoval vysoké ceny. Keď ceny rástli, vytvárali motiváciu pre nové investície. Zároveň ropné spoločnosti získavali dodatočné finančné zdroje, keďže mohli reinvestovať vysoké zisky. Vyššia ponuka v ďalšom období ceny opäť znížila. Korekcia, samozrejme, funguje až v dlhšom období, keďže otvoriť nové ťažobné zariadenia nie je možné okamžite.

V poslednom období však pozorujeme u ropných spoločností istú anomáliu. Hoci ceny ropy a zisky ropných gigantov sú vysoké, investície do nových produkčných kapacít nerastú. Pokiaľ sa toto nezmení, nemôžeme v ďalšom období očakávať pokles cien, bez ohľadu na budúci geopolitický vývoj. Otázkou je, prečo sa ropné spoločnosti nesprávajú tak ako vždy.

Ropné spoločnosti ako vyvrheli

Dezinvestície v oblasti fosílnych palív v poslednom období sú pochopiteľnou reakciou na dianie vo vyspelom svete. Pri investičnom rozhodovaní musia manažéri ropných spoločností odhadnúť budúce požiadavky zákazníkov a tiež požiadavky svojich vlastníkov. Ani jedno z toho nesvedčilo investíciám do obnovy a rozširovania ťažby a spracovania ropy.

Jedným z faktorov je očakávaný prechod na iné zdroje než fosílne palivá. Ak štáty donútia ľudí prejsť na iné zdroje – napríklad zákazom predaja automobilov so spaľovacím motorom –, je rozumné predpokladať nižší dopyt po palivách z ropy. Investovať do ťažby a spracovania ropy je v takom prípade, samozrejme, nerentabilné.

Ďalším faktorom je zelená ideológia premietnutá do rozhodovania súkromných investorov. Trendom posledného obdobia sú takzvané ESG investície, u ktorých jedným z kritérií je práve environmentálny dopad – o problémoch tohto investičného prístupu sme písali už pred rokom. Pre niektorých inštitucionálnych investorov sa stalo neprijateľné investovať do firiem, ktoré ESG kritériá nenapĺňajú.

V tejto situácii ropným spoločnostiam zostávajú dve stratégie a ani jedna z nich súčasnú energetickú situáciu nezlepšuje. Časť investorov si myslí, že ropné spoločnosti by už nemali svoje zisky reinvestovať, ale mali by ich celé vyplácať svojim akcionárom. Tým by sa prirodzene zmenšovali, až by celkom zanikli. Druhá stratégia spočíva v transformácii z ropných na energetické spoločnosti, teda v investíciách do iných energetických zdrojov. Na túto nastúpili niektoré ropné firmy, ako napríklad Shell alebo BP, ktoré investujú do obnoviteľných zdrojov.

Tadiaľto cesta nevedie

Lenže dnes je zjavné, že bez ropy sa v blízkej dobe nezaobídeme. Obnoviteľné zdroje môžu byť riešením v budúcnosti – a jedného dňa snáď aj jadrová fúzia. Zatiaľ však zbožné priania zelených ideológov zjavne predbiehajú reálne technologické možnosti.

Navrhované politiky môžu situáciu len zhoršiť. Okrem toho, že dnes chýba motivácia k potrebným investíciám, regulácia cien a ziskov a dodatočné zdanenie energetických spoločností odoberie týmto spoločnostiam zdroje na ich financovanie. Krátkodobo sa problémy zdanlivo vyriešia – v politike ide predovšetkým o prežitie najbližších volieb –, v dlhšom období sa však prehĺbia.

Spomínaný Amín Násir vidí cestu v novom a dôveryhodnejšom pláne energetickej transformácie, bez toho, že by svet rezignoval na svoje klimatické ciele. Ťažko povedať, čo by to presne malo znamenať – snáď zladenie chceného a možného. Napokon Saudi Aramco stále do rozvoja ťažby fosílnych palív investuje.

Pokiaľ ide o západný svet, snáď by vysoké ceny mohli priniesť istú korekciu aj v názoroch na zelené politiky. Západní politici sa nebudú môcť donekonečna odvolávať na konflikt s Ruskom. Čím neskôr obrat v postoji k ropnému priemyslu príde, tým dlhšie budú ceny vysoké – so všetkými škodami, ktoré to západným ekonomikám prináša.

Ďalšie články od Pavol Minárik
Ďalšie články