Ako chcú Česi zmeniť Európu. V duchu predstáv Francúzov a Nemcov

Česko pripravuje pre členské štáty EÚ vianočný balíček reforiem. Aké zmeny fungovania Únie navrhuje? Ako jediné z V4 presadzuje zrušenie práva veta v EÚ. Zato s Francúzskom a Nemeckom je v súlade.

Olaf Scholz a Petr Fiala Foto: TASR/AP

Každý štát predsedajúci Rade EÚ chce po sebe obvykle nechať nejakú stopu. Počas polročného predsedníctva sa nedajú stihnúť zázraky, ale môžete byť za vrchom stola, keď sa schváli nejaká výraznejšia legislatíva alebo posuniete do pléna návrh, ktorý má dlhšiu životnosť.

Počas slovenského predsedníctva pred šiestimi rokmi tak napríklad Slovensko zdedilo rozbehnuté rokovania o zozname daňových rajov, európskej prokuratúre či migračných kvótach. V prvých dvoch témach nastal počas nášho predsedania posun, pri migrácii nie, len koncept „efektívnej solidarity“, z ktorého nič nebolo.

Prvý polrok tohto roka zasa predsedalo Francúzsko, ktoré si vymohlo načasovanie vyvrcholenia Konferencie o budúcnosti Európy. Inicioval ju Emmanuel Macron – doma počas kampane pred jarnými prezidentskými voľbami viedol dialóg s Francúzmi, na európskej úrovni presadil rozsiahly program, na prvý pohľad reprezentatívnych diskusií o budúcnosti EÚ.

Česko na Francúzsko chtiac-nechtiac ako predsednícky nástupca nadviazalo. Jedným zo záverov paneurópskej konferencie bol návrh na zrušenie práva veta pri hlasovaní o zahraničnej politike EÚ.

Na ceste kontinuity

Na čelo českého predsedníctva sa zhodou náhod dostali dvaja bývalí rektori Masarykovej univerzity v Brne. Peter Fiala ako premiér a Mikuláš Bek v pozícii českého ministra pre európske záležitosti, čo je počas predsedníctva kľúčová funkcia.

Kým prvý z nich sa zameriava na české prioritné témy (Ukrajina, energetika, ekonomika, obrana), Bek venuje väčšiu pozornosť téme „odolnosti demokratických inštitúcií“, ktorá obsahuje aj závery Konferencie o budúcnosti Európy. Medzi inými zrušenie práva veta pri hlasovaní v Rade.

Český minister argumentuje tým, že závery konferencie musí zohľadniť a chce v nej obsahovo pokračovať. Na druhej strane máme niekoľko príkladov, keď EÚ rozhodla v rozpore s predstavami občanov – nerešpektovala výsledok eurovolieb a systém „špičkových kandidátov“ a spomeňme si na opakované írske referendum o Lisabonskej zmluve.

Česko pláva s prúdom a presadzuje zmeny, ktoré vzišli z francúzskej iniciatívy a najdôraznejšie ich komunikuje Nemecko.

https://standard.sk/250446/vlak-sa-rozbehol-nemecko-pokracuje-v-ceste-na-zruseni-prava-veta-v-unii/

Vianočný balíček

Bek najnovšie avizuje pestrý balík zmien, ktoré chce pred Vianocami predstaviť ostatným členským štátom. „Mojím cieľom je do tohto balíčka dať vždy pre daný štát niečo natoľko atraktívne, aby schválil aj to ostatné. Je to jediná cesta, ako sa posunúť dopredu,“ cituje ho Euractiv. Vznikol tak pestrý kokteil, ktorý česká vláda upravuje podľa preferencií členských štátov.

„Dokážem si predstaviť, že v balíčku môže byť napríklad zmena smerom k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, hoci obmedzená, alebo dohoda na zvolaní konventu v nejakom čase, ktorý bude prijateľný pre väčšinu členov. Môže tam byť i väčšia flexibilita v rozširovacom procese, ktorý by napríklad Ukrajine umožnil vstup na jednotný trh,“ menoval návrhy český minister.

Česko teda podporuje otváranie základných európskych zmlúv a tiež avizuje kroky na geopolitickú podporu a posilnenie Ukrajiny. Naposledy sa pravidlá fungovania EÚ menili pri prijatí Lisabonskej zmluvy pred 14 rokmi.

So suchým aj mokré zhorí

Česko sa vedome vybralo cestou, proti ktorej sa ozýva viacero členských štátov. Kým všetci ostatní členovia V4 (Poľsko, Slovensko, Maďarsko) sú proti zrušeniu práva veta v zahraničnej politike EÚ, Švédsko a Holandsko zasa odmietajú otvorenie európskych zmlúv.

Euractiv si všíma, že proti Bekovým reformným návrhom sa ozývajú českí opoziční aj koaliční zákonodarcovia, okrem iných aj europoslanec Jan Zahradil za ODS. Či už pre aktuálnu vojnu a energetickú krízu, alebo sporné závery Konferencie o budúcnosti Európy.

Vonkajší ani vnútorný disent však české predsedníctvo od hĺbkových zmien neodrádza. Minister Bek si je toho vedomý, preto bude zaujímavé sledovať, akými lákadlami nepopulárne návrhy vo „vianočnom balíčku“ vyváži.

Rovnako bude stáť za pozornosť, ako sa k reforme európskych zmlúv postaví Švédsko, ktoré v januári po Čechoch preberie predsednícku stoličku a kde momentálne vzniká stredopravá vláda. Netreba zabudnúť tiež na to, že o dva roky bude Únii predsedať tandem Maďarsko – Poľsko.