Deti, ktoré sa narodili zo skúmavky, majú väčšie riziko rakoviny. Ešte horšie je to po zmrazení embryí

Ilustračné foto: TASR/AP

Ak bolo dieťa zmrazené po umelom oplodnení, má o 69 percent vyššie riziko rakoviny ako to, ktoré bolo počaté spontánne.

To, že umelé oplodnenie môže predstavovať riziko pre zdravie dieťaťa, naznačili viaceré štúdie. Nová škandinávska štúdia, ktorá sa zamerala na súvis umelého oplodnenia a rakoviny, ukazuje, že detské plody, ktoré boli pri umelom oplodnení zmrazené (takzvaným procesom kryoprezervácie), sú na tom s rizikom rakoviny najhoršie.

Štúdia vedcov publikovaná v časopise PLoS Medicine 1. septembra skúmala výskyt rakoviny u detí, ktoré sa narodili v štyroch škandinávskych krajinách (Dánsko, Fínsko, Nórsko a Švédsko) v rozmedzí rokov 1984 až 2015. Celkovo ide o vzorku takmer osem miliónov detí, z ktorých 2,2 percenta (171 774 detí) bolo počatých pri asistovanej reprodukcii.

Štúdia zistila, že deti počaté pri asistovanej reprodukcii majú o 13 percent vyššie riziko rakoviny ako deti počaté prirodzene. Ak by u týchto skupín boli rovnako zastúpené niektoré relevantné faktory, ako sú pohlavie dieťaťa, viacpočetné tehotenstvo, vek matky či poradie narodeného dieťaťa, výskumníci odhadli, že by riziko rakoviny bolo vyššie zhruba o osem percent.

Deti, ktoré boli počaté pri asistovanej reprodukcii, výskumníci ďalej rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či embryá boli, alebo neboli zmrazené. Vďaka tomu sa ukázal výrazný nárast výskytu rakoviny u detí, ktoré prešli procesom kryoprezervácie.

V porovnaní s deťmi, ktoré boli počaté pri asistovanej reprodukcii bez ich zmrazenia, bola rizikovosť rakoviny vyššia o 51 percent. A pri porovnaní „zmrazovaných“ detí s deťmi, ktoré boli počaté spontánne (teda nie pri asistovanej reprodukcii), bola rizikovosť rakoviny zmrazovaných detí vyššia o 69 percent.

Pri umelom oplodnení sú časté viacpočetné tehotenstvá, v skúmanej vzorke to bolo jedno zo štyroch detí počatých umelo. Pri porovnaní výsledkov detí narodených z viacpočetných tehotenstiev sa ukázalo, že deti narodené po umelom oplodnení po zmrazení embryí v porovnaní s prirodzene počatými deťmi mali riziko rakoviny vyššie až o 132 percent.

Čo sa týka jednotlivých druhov rakoviny, pri umelom oplodnení je zvýšené riziko epitelových nádorov a rakoviny kože a pri deťoch, ktoré boli zmrazené, hrozí zvýšené riziko leukémie.

Napriek rozsiahlej vzorke autori uvádzajú, že limitom štúdie je nízky počet detí s rakovinou v skupine detí, ktorých embryá boli zmrazené. Súčasne však upozorňujú, že práve kryoprezervácia sa stáva čoraz častejšou praxou a v niektorých krajinách sa po umelom oplodnení už rodí viac detí, ktoré boli „zmrazené“, než tých, ktoré neboli.

Je to zrejme preto, že zmrazované plody detí majú, zdá sa, vyššiu šancu na prežitie po ich prenose do maternice. Autori preto upozorňujú, že „obavy možno vzniesť ohľadne obrovského nárastu FET [prenosu zmrazených embryí, pozn. red.], najmä stratégie zmrazenia všetkých embryí bez jasných lekárskych indikácií“.

Štúdia tiež zistila, že deti počaté pri asistovanej reprodukcii častejšie trpeli vážnymi vrodenými poruchami, nízkou pôrodnou hmotnosťou a predčasným pôrodom.

Patrik Daniška
Ďalšie články