- Regióny
Z letiska Beľbek na Kryme hlásia silný požiar a výbuchy
VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
Bez názvu Výbuch neďaleko Sevastopoľa. Foto: Reprofoto/Twitter21:25 Borrell: Pre ruské anexie sa stalo ukončenie vojny na Ukrajine „takmer nemožné“
Anexie štyroch ukrajinských oblastí Ruskom „sťažujú ukončenie vojny a robia ho takmer nemožným“, uviedol v sobotu šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell pre španielsku televíznu stanicu RTVE. Informovala o tom agentúra AFP.
„Rusko prehráva“ vojnu na Ukrajine, povedal Borrell v inom vyjadrení. Moskva podľa neho „prehrala z morálneho a politického hľadiska“, zároveň však upozornil, že „Ukrajina ešte nevyhrala“.
Európa podľa neho vytvorila „záhradu“, ktorá je „obkolesená džungľou“. „Ak nechceme, aby džungľa prenikla do záhrady… tak sa potrebujeme zapojiť,“ povedal a vyzval EÚ, aby posilnila svoj vojenský arzenál. „Je to nevyhnutné pre prežitie,“ vyhlásil Borrell.
18:55 Z letiska Beľbek na Kryme hlásia silný požiar a výbuchy
V oblasti vojenského letiska Beľbek na Krymskom polostrove došlo v sobotu k silnému požiaru a niekoľkým výbuchom, informovala na svojom webe britská stanica BBC s odvolaním sa na gubernátora Ruskom anektovaného mesta Sevastopol Michaila Razvozžajeva.
Vojenské letisko Beľbek sa nachádza v blízkosti Sevastopola. Ruskom dosadený Razvozžajev uviedol, že na letisku Beľbek došlo k „mimoriadnej situácii“ a vyzval obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj. S odvolaním sa na záchranárov Razvozžajev na margo incidentu vysvetľoval, že „lietadlo počas pristávania zišlo z dráhy a začalo horieť.“
Reakcie na túto udalosť na sociálnych sieťach sa rôznia: kým časť diskutérov sa prikláňa k Razvozžajevovej verzii, iní ju spájajú s dianím na bojiskách Ukrajiny, kde v sobotu odišlo k ústupu ruských jednotiek z mesta Lyman v Doneckej oblasti.
18:50 Rusko by malo zvážiť použitie jadrových zbraní na Ukrajine, vyhlásil Kadyrov
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v sobotu vyhlásil, že Rusko by malo na Ukrajine zvážiť použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou. S týmto vyhlásením prišiel Kadyrov po tom, ako boli ruské jednotky v sobotu ukrajinskými vojakmi vytlačené z kľúčového mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
„Podľa môjho osobného názoru by sa mali prijať drastickejšie opatrenia, až po vyhlásenie vojnového stavu v pohraničných oblastiach (Ruska) a použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou,“ uviedol Kadyrov na svojom kanáli na platforme Telegram, z ktorého citovala agentúra AFP.
17:30 Kadyrov: Zodpovednosť za ústup ruskej armády z Lymanu nesie generál Lapin
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v sobotu vyhlásil, že zodpovednosť za ústup ruských jednotiek z ukrajinského mesta Lyman nesie veliteľ Centrálneho vojenského okruhu generálplukovník Alexander Lapin.
Kadyrov vo svojom statuse na platforme Telegram napísal, že Lapin velil obrane tohto úseku frontu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Kadyrova je to „ten istý Lapin, ktorý dostal hviezdu Hrdina Ruska za dobytie Lysyčanska, hoci tam de facto nebol a nebol ani nablízku“. Lapinovi podľa Kadyrova zverili jednotky Západného vojenského okruhu.
Kadyrov tvrdí, že Lapin poslal na všetky smery frontu v Lymane mužov mobilizovaných v Luhanskej ľudovej republike, ale nezabezpečil im potrebnú komunikáciu, interakciu a zásobovanie muníciou.
16:40 MAAE má od Ruska informácie o zadržanom riaditeľovi záporožskej elektrárne
Ukrajina v sobotu vyzvala na okamžité prepustenie riaditeľa ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), ktorého v piatok zadržala ruská vojenská hliadka. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Kyjev rozhodne odsúdil „nezákonné zadržiavanie“ riaditeľa ZAES Ihora Murašova.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v sobotu uviedla, že Rusko ju informovalo, že „generálny riaditeľ jadrovej elektrárne v Záporoží bol dočasne zadržaný, aby odpovedal na otázky“.
Ani MAAE, so sídlom vo Viedni, bezprostredne neposkytla bližšie informácie. Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje, v sobotu uviedol, že Murašova zadržali okolo 16.00 h miestneho času, keď sa vracal z elektrárne do mesta Enerhodar.
16:20 Rusko oznámilo stiahnutie svojich vojakov z Lymanu
Rusko oznámilo, že stiahlo svojich vojakov z mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP. Pripomenula, že Donecká oblasť je jedným zo štyroch ukrajinských regiónov anektovaných v piatok Ruskom.
„V súvislosti so vznikom hrozby obkľúčenia boli spojenecké jednotky stiahnuté z osady Krasnyj Lyman na výhodnejšie pozície,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na svojom dennom brífingu po tom, ako ukrajinská armáda vyhlásila, že v blízkosti mesta „obkľúčila“ niekoľko tisíc ruských vojakov.
Britská stanica BBC poznamenala, že ruské ministerstvo obrany nespresnilo, kde sa spomínané „výhodnejšie pozície“ nachádzajú.
16:15 Podoľak: Rokovania sú možné, ale len s novým ruským prezidentom
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu pripustil, že v súvislosti s konfliktom s Moskvou „sú možné rokovania“, ale „jedine s novým prezidentom Ruska“.
Podoľak na sociálnej sieti Twitter uviedol, že podľa neho nemá zmysel vyjednávať s takými, ktorí „tancujú na kostiach“ mŕtvych. Podľa britského denníka sa tak odvolával na ruského prezidenta Vladimira Putina i ďalších ruských predstaviteľov. „Cena ich slov má zápornú hodnotu,“ podotkol Podoľak.
14:15 Spojené kráľovstvo: Rusko zabíja civilistov, o ktorých teraz tvrdí, že sú jeho občania
Rusko na Ukrajine zabíja ľudí, o ktorých najnovšie tvrdí, že sú jeho vlastní občania, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany. Ruská stratégia expanzie podľa britského rezortu obrany vyústila do „zabíjania civilistov, o ktorých teraz tvrdí, že sú to jeho vlastní občania“.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko vynakladá „strategicky cenné vojenské prostriedky“ v snahe získať taktickú výhodu. Ako dodalo, Moskva v piatok „takmer určite“ zasiahla civilný humanitárny konvoj pri meste Záporožie, čo si podľa miestnych médií vyžiadalo najmenej 25 mŕtvych a viac než 50 zranených civilistov.
13:25 Najmenej 20 mŕtvych pri útoku na evakuačný konvoj v Charkovskej oblasti
Najmenej 20 ľudí prišlo v sobotu o život pri ostreľovaní evakuačného konvoja v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Prostredníctvom aplikácie Telegram to oznámil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Sinehubov, na ktorého sa odvoláva agentúra AP.
Sinehubov pripísal útok ruským okupačným silám. „Okupanti zaútočili na civilistov, ktorí sa snažili uniknúť pred ostreľovaním. Toto je krutosť, ktorá nemá nijaké opodstatnenie,“ napísal Sinehubov.
13:10 Pri vstupe do mesta Lyman vztýčili ukrajinskú vlajku
Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že jej jednotky obkľúčili tisícky ruských vojakov v blízkosti kľúčového východoukrajinského mesta Lyman, ktoré bolo od jari pod kontrolou Moskvy. Pri vstupe do mesta už vztýčili ukrajinskú vlajku.
„Ruské zoskupenie blízko Lymanu je obkľúčené,“ potvrdil hovorca pre východné velenie ukrajinských síl Serhij Čerevatyj, ktorého citovala ruská agentúra Interfax.
Čerevatyj predtým uviedol, že v oblasti sa nachádza „približne 5000 – 5500“ ruských vojakov.
12:30 Raper Walkie nechcel zabíjať na Ukrajine; spáchal samovraždu
Ruský raper Ivan Vitalijevič Petunin spáchal v piatok samovraždu, aby sa vyhol povolaniu do bojov na Ukrajine. V rozlúčkovom videu to nazval aktom „posledného protestu“ proti vojne, ktorú na Ukrajine vedie ruský prezident Vladimir Putin.
Petunin, ktorý svoj život ukončil v juhoruskom Krasnodare, bol v Rusku známy pod umeleckým menom Walkie. Telo 27-ročného rapera našli blízko výškovej budovy. Na platforme Telegram predtým zverejnil video, v ktorom uviedol, že za žiadne ideály nie je ochotný zabíjať, píše Daily Mail.
Raper, ktorý predtým slúžil v ruskej armáde a liečil sa v psychiatrickej liečebni, svojim fanúšikom odkázal: „Ak pozeráte toto video, už nie som nažive. Nedokážem a nechcem svoju dušu zaťažiť hriechom vraždy. Nie som pripravený zabíjať za žiadne ideály.“
11:00 ISW: Ukrajinci by do 72 hodín mohli dobyť späť mesto Lyman
Ukrajinské jednotky by v priebehu nasledujúcich 72 hodín mohli kompletne dobyť a obkľúčiť strategicky dôležité mesto Lyman ležiace na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti. Konštatuje sa to podľa nemeckej spravodajskej televízie n-tv v analýze amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zverejnenej v sobotu.
Podľa ISW sa ruské okupačné sily od piatka naďalej sťahujú zo svojich pozícií v okolí Lymanu, zatiaľ čo ukrajinské jednotky ich obkľúčili.
ISW uvádza, že ruskí vojaci opustili obec Drobyševe, ktorá leží asi šesť kilometrov severovýchode od Lymanu. Na ukrajinských sociálnych sieťach bolo zdieľané video, ktoré má zachytávať ukrajinských vojakov pred zničenou budovou v Drobyševe.
Ruské jednotky sa podľa ISW stiahli aj z obce Jampiľ, nachádzajúcej sa približne 13 kilometrov juhovýchodne od Lymanu.
9:55 Rusi zadržali riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne
Ruská vojenská hliadka zadržala v piatok Ihora Murašova, generálneho riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne ležiacej na okupovanom území na juhu Ukrajiny. Informovala o tom v sobotu spravodajská televízia Sky News, citujúca z vyhlásenia ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje.
Enerhoatom uviedol, že Murašova zadržali okolo 16.00 h miestneho času, keď sa vracal z elektrárne do mesta Enerhodar.
„Zastavili auto a so zaviazanými očami ho odviezli neznámym smerom. V súčasnosti nemáme nijaké informácie o mieste pobytu Ihora Murašova a jeho osude,“ píše sa vo vyhlásení agentúry.
Murašov ako generálny riaditeľ nesie hlavnú a výlučnú zodpovednosť za jadrovú a radiačnú bezpečnosť elektrárne a jeho zadržanie môže ohroziť jej prevádzku, poznamenal denník Ukrajinska pravda.
7:40 Japonský premiér v telefonáte so Zelenským odsúdil anexiu ukrajinských území
Japonský premiér Fumio Kišida v piatkovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským odsúdil ruskú anexiu okupovaných častí Ukrajiny.
„Povedal som mu, že proces, ktorý Rusko nazvalo referendami, a jeho anexia častí Ukrajiny by nikdy nemali byť akceptované a že ich dôrazne odsudzujem,“ uviedol Kišida po telefonáte.
Kišida počas 30-minútového rozhovoru Zelenského ubezpečil, že Japonsko je odhodlané spolupracovať s ostatnými členmi skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) a širším medzinárodným spoločenstvom pri ďalšej podpore Ukrajiny. Zároveň uviedol, že Tokio plánuje rozšíriť sankcie proti Rusku.
7:00 Pobaltské štáty podporili prijatie Ukrajiny do NATO
Ministri zahraničných vecí Estónska, Lotyšska a Litvy v piatok oznámili, že ich krajiny podporujú čo najskoršie prijatie Ukrajiny do NATO.
Všetci traja ministri zdieľali na Twitteri rovnaký príspevok v tomto duchu. „Pobaltskí priatelia Ukrajiny plne podporujú čo najskoršie prijatie Ukrajiny do NATO. Inšpirujúca odvaha Ukrajiny môže Alianciu iba posilniť,“ uviedli Urmas Reinsalu, Edgars Rinkévičs a Gabrielius Landsbergis.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok potvrdil, že spoločne s prezidentom Volodymyrom Zelenským a predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom podpísali žiadosť o „zrýchlený“ vstup do Severoatlantickej aliancie.
PIATOK
22:42 Blinken: USA zatiaľ nezaznamenali, že by sa Rusko chystalo použiť jadrové zbrane
Spojené štáty doposiaľ nezaznamenali, že by Rusko podniklo kroky, ktoré by naznačovali použitie jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. V piatok to uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na tlačovej konferencii so svojou kanadskou rezortnou kolegyňou Mélanie Jolyovou, uviedla americká televízia CNN. „Veľmi pozorne sledujeme, či Rusko skutočne robí niečo, čo naznačuje, že zvažuje použitie jadrových zbraní. Dodnes sme ich nevideli podniknúť tieto kroky,“ povedal šéf amerického rezortu diplomacie. Podľa jeho slov však Washington naďalej berie jadrové hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina „veľmi vážne“.
„Pokiaľ ide o zámer prezidenta Putina, nebudem špekulovať o tom, čo má na mysli. Môžem vám len povedať, že robíme plány proti každému možnému scenáru, vrátane tohto,“ dodal Blinken.
Americký minister tiež uviedol, že „nemá čo povedať“ k Putinovým „absurdným obvineniam Anglosasov“ zo sabotovania plynovodov Nord Stream v Baltskom mori. „Dostaneme sa k podstate toho, čo sa stalo. O tieto informácie sa podelíme hneď, ako ich budeme mať. Nechcem však predbiehať vyšetrovanie, ktoré prebieha,“ odpovedal Blinken.
21:55 Útok na civilný konvoj pri Záporoží si vyžiadal už 30 obetí
Na 30 stúpol počet obetí piatkového útoku na civilný humanitárny konvoj pri ukrajinskom meste Záporožie. Podľa šéfa ukrajinskej polície Ihora Klymenka za útokom stojí Moskva.
„Tridsať mŕtvych a 88 zranených v dôsledku ďalšieho ruského vojnového zločinu v Záporoží. Medzi obeťami sú dve deti: 11-ročné dievča a 14-ročný chlapec,“ napísal Klymenko v príspevku na sociálnej sieti Facebook.
Medzi zranenými je aj trojročné dievča a 36-ročný policajt. Podľa Klymanka útok zranil 27 policajtov, z nich štyria sú vo vážnom stave.
21:50 Rusko vetovalo rezolúciu BR OSN žiadajúcu odsúdenie referend na Ukrajine
Rusko v piatok na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vetovalo rezolúciu, ktorá žiadala odsúdenie nezákonných ruských referend na Ukrajine a ich vyhlásenie za neplatné.
Rezolúciu podporilo desať z 15 členských krajín BR OSN. Štyri krajiny – Brazília, Čína, Gabon a India – sa zdržali. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia návrh rezolúcie označil za provokáciu a nepriateľský čin.
21:35 Biden: USA a ich spojenci sa nenechajú zastrašiť Putinom
Spojené štáty a Severoatlantická aliancia sa nenechajú zastrašiť ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol v piatok americký prezident Joe Biden. Upozornil, že NATO bude brániť „každý centimeter“ svojho územia.
Biden sa vo vystúpení v Bielom dome obrátil priamo na šéfa Kremľa. „Amerika je so svojimi spojencami v NATO pripravená brániť každý jeden centimeter územia NATO. Pán Putin, nepochopte nesprávne to, čo hovorím: každý centimeter,“ zdôraznil.
21:00 Nórsko posilňuje kontroly na hranici s Ruskom
Nórsko zvyšuje pripravenosť a kontroly na svojej hranici s Ruskom po tom, čo tamojšie vyhlásenie „čiastočnej mobilizácie“ zvýšilo pravdepodobnosť nelegálnych príchodov.
Nórska vláda v piatkovom vyhlásení uviedla, že ozbrojené sily v oblasti Sør-Varanger monitorujú rusko-nórsku hranicu a že nasadí aj policajný vrtuľník so senzormi na detekciu potenciálnych nelegálnych príchodov cez hranicu. Nórsko má s Ruskom hranicu dlhú 198 kilometrov.
Oslo je tiež podľa vyhlásenia pripravené nasledovať Fínsko a zakázať vstup do krajiny Rusom s turistickými vízami, ale čaká, ako sa bude vyvíjať implementácia zákazu v susednej krajine.
20:40 Heger sa stretol s maďarskou prezidentkou, odsúdili anexiu ukrajinských oblastí
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa v piatok stretol s maďarskou prezidentkou Katalin Novákovou, ktorá pricestovala na oficiálnu návštevu Slovenska. Počas stretnutia na Úrade vlády SR spoločne odsúdili pokus o anexiu ukrajinských území a otázku teritoriálnej integrity, suverenity Ukrajiny označili za nespochybniteľnú.
Zhodli sa, že v Európe je okrem riešenia aktuálnych problémov potrebné strategicky uvažovať a plánovať v oblasti obrany, energetiky aj demografie.
„Slovensko a Maďarsko majú rôzne pohľady na sankcie voči Rusku či riešenie energetickej krízy. Aj napriek rozdielnym postojom musíme diskutovať a hľadať kompromisy,“ vyhlásil Heger.
20:20 Krajiny G7 odmietajú anexiu ukrajinských území a sľubujú opatrenia voči Rusku
Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 v piatok uviedli, že „nikdy neuznajú“ ruskú anexiu štyroch regiónov na Ukrajine a prisľúbili ďalšie sankcie voči Moskve.
Ruská anexia je prejavom „najhlbšieho“ opovrhovania medzinárodným právom. „Nikdy neuznáme tieto vyhlásené anexie a ani fingované referendá uskutočnené pod hlavňami zbraní,“ uviedli ministri krajín G7.
20:15 Putin podpísal dekrét uľahčujúci zisk občianstva cudzincom slúžiacim v armáde
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorí cudzincom slúžiacim v ruskej armáde zjednodušuje získanie štátneho občianstva. Dekrét v piatok zverejnila ruská vláda.
Nárok na zjednodušené udelenie občianstva budú mať cudzí štátni príslušníci alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí s ruskou armádou podpíšu najmenej ročný kontrakt a najmenej šesť mesiacov sa budú zapájať do vojenských operácií. Ak sa pre zranenie nemôžu vrátiť na bojisko, stačí im aj menej ako šesťmesačná vojenská služba.
Zverejnenie dekrétu prichádza po minulotýždňovom vyhlásení čiastočnej mobilizácie pre státisíce ruských mužov.
20:00 Francúzsko, Švédsko a Holandsko odsúdili ruskú anexiu ukrajinského územia
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok odsúdil ruskú anexiu štyroch regiónov na Ukrajine a označil to za „nezákonný“ krok.
„Ide o vážne porušenie medzinárodného práva a suverenity Ukrajiny… Francúzsko je proti a stojí s Ukrajinou proti ruskej agresii,“ píše sa vo vyhlásení Elyzejského paláca.
Ruskú anexiu odsúdila aj švédska premiérka Magdalena Anderssonová, píše agentúra Reuters. „Nie je to nič iné ako úplná fraška… Čo najdôraznejšie odsudzujeme túto nezákonnú anexiu,“ uviedla.
Holandský premiér Mark Rutte v piatok na sociálnej sieti Twitter napísal, že „Holandsko túto anexiu nikdy neuzná, rovnako ako neuznáva anexiu Krymu“. „…je ďalšou eskaláciou vojny (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Je to útok na suverenitu Ukrajiny a tým aj na našu bezpečnosť v Európe,“ dodal.
19:50 Zeman označil ruskú anexiu ukrajinských území za krádež
Česko neuznáva ruskú anexiu okupovaných regiónov na Ukrajine. V piatok to oznámil český premiér Petr Fiala a prezident ČR Miloš Zeman označil anexiu za krádež.
„Česká republika neuznáva referendá o pripojení štyroch ukrajinských oblastí k Rusku,“ uviedol Fiala. „Anektovanie týchto území zo strany Ruska je neprijateľné a nelegitímne. ČR aj naďalej považuje tieto územia za ukrajinské,“ zdôraznil premiér.
„(Ruský prezident Vladimir) Putin môže mať príhovorov, koľko chce, sprostú krádež územia Ukrajiny mu neuznáme,“ poznamenal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. „Budeme sa zasadzovať o zriadenie medzinárodného tribunálu a potrestanie zločinných predstaviteľov Ruska,“ dodal.
Anexiu odmietol aj Zeman s tým, že ide o „ruskú krádež ukrajinského územia“.
19:35 Blinken: Tvrdenie Putina o západnej sabotáži plynovodov je absurdné
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken označil v piatok tvrdenie ruského prezidenta o sabotovaní plynovodov Nord Stream západnými krajinami za absurdné a poburujúce.
Dánsko a Švédsko tento týždeň oznámili úniky z plynovodov v Baltskom mori. Západné krajiny to označili za zjavný výsledok sabotáže, hoci nie je jasné, kto ju mohol vykonať.
„Naozaj nemám čo povedať k absurdnému tvrdeniu prezidenta Putina, že my alebo iní naši partneri alebo spojenci sme za toto nejako zodpovední,“ povedal Blinken a odsúdil „poburujúce dezinformačné kampane“ Moskvy.
19:25 Putin na Červenom námestí: Víťazstvo bude naše
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok pred tisíckami ľudí na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že „víťazstvo bude naše“. Niekoľko hodín predtým podpísal zmluvy o pričlenení štyroch okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku.
„Rusko týmto ľuďom otvára nielen dvere svojho domova, ale aj svoje srdce,“ povedal Putin v prejave, ktorý v priamom prenose vysielala televízia.
Dodal, že ide o „historický deň pravdy a spravodlivosti“.
19:20 Stoltenberg odmieta nezákonnú anexiu štyroch častí Ukrajiny Ruskom
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok označil ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu.
Šéf NATO povedal, že ide o „najväčší pokus o anexiu na európskom území od druhej svetovej vojny“ a „fingované referendá“ boli podľa jeho slov „zosnované Moskvou“ za porušenia medzinárodného práva.
„Spojenci NATO žiadnu z týchto oblastí neuznávajú ako časť Ruska a ani tak neurobia v budúcnosti,“ povedal Stoltenberg. Členské krajiny vyzval, aby odmietli všetky pokusy Ruska o pripojenie si území.
19:15 Spojené kráľovstvo uvalilo nové sankcie na Rusko
Uvalenie nových sankcií na Moskvu v piatok oznámilo aj Spojené kráľovstvo ako reakciu na ruské anektovanie okupovaných častí Ukrajiny.
Nové sankcie obmedzia prístup Ruska k britským bankovým službám a zakážu export kľúčových tovarov pre tamojší priemysel, oznámil britský minister zahraničných vecí James Cleverly.
„Spojené kráľovstvo absolútne odsudzuje Putinovo ohlásenie nelegálnej anexie ukrajinského územia. Nikdy neuznáme výsledky týchto falošných referend ani nijakú anexiu ukrajinského územia,“ uviedol Cleverly vo vyhlásení.
18:55 Smer-SD je proti vstupu Ukrajiny do NATO
Strana Smer-SD je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Uviedol to jej predseda Robert Fico. Ak by bola v súčasnosti strana vo vláde, rozhodnutie o vstupe by medzinárodne vetovali.
„Ako predseda Smeru-SD budem viesť poslancov Národnej rady SR za túto stranu, aby v prípade hlasovania o súhlase so vstupom Ukrajiny do NATO boli proti,“ vyhlásil Fico.
Vstup Ukrajiny do NATO je podľa neho „krokom k tretej svetovej vojne“, ktorý nemôže byť ospravedlnený použitím ruskej vojenskej sily na Ukrajine. „Je popretím všetkých doterajších dohôd superveľmocí,“ vyhlásil.
18:20 Kuleba: Ukrajinská armáda bude pokračovať v oslobodzovaní nášho územia
Ukrajinská armáda bude na východe Ukrajiny pokračovať v protiofenzíve proti ruským inváznym silám aj napriek pokusu Moskvy o anexiu štyroch ukrajinských regiónov. V piatok to napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri.
„Pokusom o anexiu ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa (ruský prezident Vladimir) Putin snaží zabrať územia, ktoré ani fyzicky nekontroluje,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Pre Ukrajinu sa týmto krokom nič nemení. „Pokračujeme v oslobodzovaní našej krajiny a našich ľudí, obnovovaní našej územnej celistvosti,“ napísal.
18:15 USA uvalili nové rozsiahle sankcie na vyše 1000 ruských firiem a činiteľov
Spojené štáty uvalili v piatok nové rozsiahle sankcie na vyše 1000 ruských firiem a jednotlivcov vrátane vysokopostavených politických predstaviteľov a ich rodinných príslušníkov. Zareagovali tak na ruskú anexiu okupovaných oblastí na Ukrajine.
Rozsiahle sankcie uvalili americké ministerstvá financií, obchodu aj zahraničných vecí. Sankcionované osoby a inštitúcie podľa USA napomáhali anexii. Je medzi nimi napríklad aj guvernérka ruskej centrálnej banky Eľvira Nabiullinová, ako aj rodinní príslušníci ruského premiéra Michaila Mišustina či ministra obrany Sergeja Šojgua.
17:50 Poľsko vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby ignorovalo referendá na Ukrajine
Poľsko odsudzuje „pseudo-referendá“ na Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny, a žiada medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo ich výsledky. V piatok to povedal hovorca poľskej vlády Piotr Müller.
Kroky Ruskej federácie podľa Müllera porušujú základné princípy medzinárodného práva zakotvené v Charte OSN.
„Žiadame všetkých členov medzinárodného spoločenstva, aby neuznali zákonnosť pseudo-referend a ani ich výsledky, ktoré v žiadnom prípade nemôžu odrážať vôľu obyvateľov týchto regiónov, ktorí boli prinútení voliť,“ povedal Müller.
17:15 Biden odsúdil vyhlásenie Ruska o anexii suverénneho ukrajinského územia
Americký prezident Joe Biden v piatok odsúdil „podvodné“ vyhlásenie Ruska o anexii štyroch okupovaných ukrajinských regiónov. Spojené štáty budú podľa jeho slov vždy rešpektovať medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny.
„Spojené štáty odsudzujú dnešný podvodný pokus Ruska o anexiu suverénneho ukrajinského územia. Rusko porušuje medzinárodné právo, šliape po Charte Organizácie Spojených národov a všade prejavuje svoje pohŕdanie mierumilovnými národmi,“ uviedol Biden.
USA budú pokračovať „v podpore úsilia Ukrajiny získať späť kontrolu nad svojím územím“, dodal šéf Bieleho domu.
17:10 Meloniová odsúdila Rusko za anexiu ukrajinských oblastí
Ruská anexia okupovaných ukrajinských oblastí nemá nijaký právny ani politický základ, uviedla v piatok Giorgia Meloniová. Líderka víťaznej strany v nedávnych talianskych voľbách varovala, že „neoimperializmus“ Moskvy ohrozuje celú Európu.
„Vyhlásenie o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Ruskej federácii po fingovaných referendách v rámci násilnej vojenskej okupácie nemá nijakú právnu ani politickú hodnotu,“ uviedla Meloniová vo vyhlásení.
Ruský prezident tak „opäť dokazuje svoju neoimperialistickú víziu v sovietskom štýle, ktorá ohrozuje bezpečnosť celého európskeho kontinentu“.
17:05 Ukrajina nebude rokovať s Ruskom, kým je pri moci Putin
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že Ukrajina nebude rokovať s Ruskom, kým bude pri moci ruský prezident Vladimir Putin.
„Sme pripravení na dialóg s Ruskom, ale… s iným ruským prezidentom,“ povedal ukrajinský prezident.
Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku, ktoré sa vzťahujú na Doneckú a Luhanskú oblasť a časti Chersonskej a Záporožskej oblasti. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom.
16:20 Zelenskyj: Ukrajina podáva žiadosť o zrýchlený vstup do NATO
Ukrajina podáva žiadosť o „zrýchlený“ vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, ako jeho ruský náprotivok Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Inforomvala o tom agentúra AP.
„Podpísaním žiadosti Ukrajiny o urýchlený vstup do NATO robíme náš rozhodný krok… Prakticky sme už preukázali kompatibilitu s aliančnými štandardmi. Sú skutočné pre Ukrajinu – skutočné na bojisku a vo všetkých aspektoch našej interakcie,“ povedal Zelenskyj. „Dôverujeme si, pomáhame si a chránime sa. Toto je aliancia,“ dodal. Čo presne znamená „zrýchlená“ žiadosť, zatiaľ nie je známe, keďže prijatie nového člena musia jednomyseľne schváliť ostatné členské štáty NATO, uvádza AP.
Ukrajinský prezident zopakoval prísľub vyhnať okupantov z obsadených území. „Celé územie našej krajiny bude oslobodené od tohto nepriateľa – nepriateľa nielen Ukrajiny, ale aj samotného života, ľudskosti, práva a pravdy,“ uviedol. Dodal, že Rusko o tomto zámere vie a cíti ukrajinskú silu. „Vidí, že práve tu, na Ukrajine, dokazujeme silu našich hodnôt,“ pokračoval.
16:14 Švédsko zrušilo zbrojné embargo na Turecko
Švédsko v piatok povolilo vývoz zbraní do Turecka, čím zrušilo zbrojné embargo na Ankaru z roku 2019. Vyplýva to z vyhlásenia švédskeho Inšpektorátu strategických produktov (ISP). Informuje agentúra AFP. Ankara požadovala zrušenie embarga na dovoz zbraní v súvislosti so žiadosťou Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Štokholm uvalil zbrojné embargo na Turecko v roku 2019 po vojenskej ofenzíve Ankary na severovýchode Sýrie.
„Žiadosť Švédska o členstvo v NATO do značnej miery posilnila argumenty obrannej a bezpečnostnej politiky na schválenie vývozu vojenských materiálov do iných členských štátov vrátane Turecka,“ uviedol ISP. Zároveň spresnil, že v treťom štvrťroku 2022 schválil do Turecka vývoz „elektronického zariadenia, softvéru a technickej pomoci“.
14:10 Traja najvyšší ústavní činitelia odsudzujú snahu Ruska anektovať časti Ukrajiny
Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) dôrazne odsudzujú snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia. Výsledky pseudoreferend, ktoré Rusko zorganizovalo na okupovanom území, nemajú podľa nich žiaden platný právny účinok. Považujú ich za nelegitímnu snahu Ruska zakryť akt agresie. SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát. Vyplýva to z ich spoločného vyhlásenia.
„Dôrazne odsudzujeme snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia. Tieto oblasti boli Ukrajine násilne zabraté vojenskou agresiou zo strany Ruska, ktoré tak hrubo porušilo Chartu OSN, všetky základné princípy medzinárodného práva a spôsobilo obrovské ľudské a materiálne škody,“ uviedli v spoločnom vyhlásení. Pseudoreferendá zorganizované na okupovanom území sú podľa nich len nelegitímnou snahou zakryť akt agresie a nemôžu byť akceptované.
„Moskva takto podkopáva úsilie o dosiahnutie mieru, cielene eskaluje situáciu a snaží sa medzinárodné spoločenstvo zastrašiť a odradiť od ďalšej podpory Ukrajiny v jej spravodlivom obrannom boji,“ dodali. Ak by Slovensko tieto kroky Ruska akceptovalo, poprelo by podľa ich slov základné princípy, na ktorých je založená „naša vlastná suverenita a teritoriálna integrita“.
Zdôraznili, že SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát, „ktorý je kandidátom na členstvo v Európskej únii a ktorého územná celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach je nespochybniteľná“.
13:36 Fínsko zatvorilo hranice pre turistov z Ruska
Fínsko v noci na piatok uzavrelo svoje hranice pre turistov z Ruska, ktorí prichádzajú na fínske územie so schengenskými turistickými vízami. Toto opatrenie by malo výrazne obmedziť osobnú dopravu na fínsko-ruských hraniciach.
Na záznamoch fínskej televízie Yle bolo dve minúty po polnoci vidieť len sedem vozidiel a jedného muža na bicykli, ako prešli cez hranice na priechode Vaalimaa. Následne závora spadla – pre Fínsko, ktoré po stáročia spájala s Ruskom zložitá a premenlivá história, to bol historický moment, konštatuje DPA.
Fínska vláda vo štvrtok v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine oznámila, že od polnoci už ruskí turisti nebudú môcť do krajiny tisícich jazier pricestovať. Výnimky však platia v prípade návštevy člena rodiny alebo poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Autá a autobusy čakajú na hraničnom priechode Vaalimaa medzi Fínskom a Ruskom vo fínskej obci Virolahti 30. septembra 2022. Foto: TASR/AP 13:13 Vodca doneckých separatistov: Ruské jednotky v Lymane sú „čiastočne obkľúčené“
Ruské jednotky boli vo východoukrajinskom meste Lyman „čiastočne obkľúčené“ a sily Kyjeva opätovne dobýjajú dediny v tejto oblasti, uviedol v piatok proruský líder ukrajinskej odštiepeneckej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin.
„Správy z Lymanu sú znepokojujúce. V tomto momente je Lyman čiastočne obkľúčený,“ uviedol Pušilin na sociálnych sieťach. Zároveň dodal, že dve neďaleké dediny „nie sú plne pod našou kontrolou“.
Mesto Lyman leží na severe Doneckej oblasti a je dôležitým oporným bodom ruskej armády na východe Ukrajiny. Je významným železničným uzlom, ale od začiatku septembra a po ústupe ruských jednotiek z mesta Izium aj strategicky dôležitým bodom ruskej armády na východe Ukrajiny.
Ako píšu experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ukrajinským vojakom sa podarilo prelomiť obranu Lymanu a zablokovať cestu, ktorá zostala poslednou možnosťou zásobovania skupiny ruských vojakov.
12:28 Trussová: Spojené kráľovstvo nikdy neakceptuje anexiu ukrajinských území Ruskom
Britská premiérka Liz Trussová obvinila v piatok ruského prezidenta Vladimira Putina, že anektovaním okupovaných regiónov na Ukrajine porušuje medzinárodné právo.
„Spojené kráľovstvo nebude nikdy ignorovať zvrchovanú vôľu (ukrajinských) občanov a takisto nikdy nebude považovať Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť za nič iné, než za územie Ukrajiny,“ dodala Trussová.
Britská premiérka Liz Trussová počas prejavu na 77. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v stredu 21. septembra 2022. Foto: TASR/AP 11:50 Zelenskyj odsúdil útok na konvoj civilistov: „Zaplatíte!“, odkázal Rusom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil v piatok ostreľovanie civilného humanitárneho konvoja pri meste Záporožie, ktoré si vyžiadalo najmenej 23 obetí, a nazval ho „teroristickým útokom“.
„Teroristický štát vypaľuje rakety na civilné obyvateľstvo v Záporoží, Mykolajive a Dnepropetrovsku. Útočí na ukrajinské oblasti z raketometov a dronov. Okupanti vystrelili ráno 16 rakiet len na okres Záporožie. Toto môžu urobiť len absolútni teroristi, ktorí by v civilizovanom svete nemali mať miesto,“ napísal v reakcii na útok Zelenskyj na platforme Telegram.
„Nepriateľ zúri a požaduje pomstu za našu nezlomnosť a jeho zlyhania. Cynicky ničí mierumilovných Ukrajincov, pretože už dávno stratil všetko ľudské. Krvilačná zberba, definitívne zaplatíš za každý stratený ukrajinský život!“ dodal Zelenskyj.
11:12 Ruským vojakom chýbajú na bojisku zdravotnícke pomôcky, tvrdia Briti
Ruským inváznym jednotkám na Ukrajine chýba podľa odhadov britských vojenských expertov na bojisku obväzový materiál i ďalšie zdravotnícke produkty. Vyplýva to z piatkovej, najnovšej analýzy vojny na Ukrajine, ktorú ministerstvo obrany v Londýne denne zverejňuje na základe poznatkov britských tajných služieb.
Záložníkom, na ktorých sa vzťahuje nedávno vyhlásená čiastočná mobilizácia, tak bol vydaný pokyn, aby si so sebou priniesli vlastné lekárničky s tým, že „menštruačné pomôcky by boli lacným riešením“.
„Nedostatok dôvery v postačujúcu zdravotnícku starostlivosť takmer určite prispieva ku klesajúcej morálke a chýbajúcej vôli zúčastniť sa na ofenzívnych akciách,“ uvádza sa vo vyhlásení britského ministerstva.
Britské ministerstvo obrany od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu denne zverejňuje informácie o priebehu vojny s odvolaním sa na poznatky britských tajných služieb. Moskva v tejto súvislosti vyčíta Londýnu cielenú dezinformačnú kampaň.
10:40 Pri útoku zahynul proruský predstaviteľ Chersonskej oblasti
Pri útoku ukrajinských jednotiek zahynul v piatok Moskvou dosadený predstaviteľ správy ukrajinského územného celku Chersonská oblasť.
„Prvý námestník šéfa bezpečnosti v chersonskej administratíve Alexej Kateriničev zomrel po raketovom útoku ukrajinských vojakov v centre Chersonu,“ citovala agentúra RIA Novosti vyjadrenia tamojších predstaviteľov.
Kateriničev pôsobil vo funkcii len necelý mesiac.
10.30 V Záporoží vyhlásili po útoku na konvoj deň smútku; Rusko zodpovednosť popiera
Proruský predstaviteľ ukrajinskej Záporožskej oblasti Vladimir Rogov pripísal v piatok zodpovednosť za ostreľovanie konvoja civilistov pri meste Záporožie ukrajinským jednotkám. Rogov zároveň poprel, že za útokom, ktorý si vyžiadal najmenej 23 obetí, bola ruská armáda.
„Režim v Kyjeve sa pokúša to, čo sa stalo, vykresliť ako ostreľovanie ruskými vojakmi, pričom sa uchyľuje k ohavnej provokácii,“ napísal Rogov na platforme Telegram a dodal, že ukrajinskí vojaci podľa neho „vykonali ďalší teroristický čin“.
Ukrajinský gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch vyhlásil na sobotu 1. októbra v súvislosti s útokom na konvoj civilistov deň smútku.
09:27 Ukrajina: Rusi pri Záporoží ostreľovali konvoj civilistov; zomrelo 23 ľudí
Ruský útok blízko mesta Záporožie na Ukrajine zasiahol konvoj vozidiel civilistov, uviedol v piatok na platforme Telegram starosta ukrajinského mesta Severodoneck Olexandr Striuk. Útok si vyžiadal najmenej 23 obetí a množstvo zranených. Informuje o tom agentúra The Guardian a agentúra AP.
Civilisti chceli vyzdvihnúť svojich príbuzných, ktorí sa pokúšali uniknúť z Ruskom okupovaného územia. Konvoj bol ostreľovaný viac než desaťkrát. Na videozázname, ktorý zverejnili na sociálnych médiách, vidieť mŕtvych a zranených ľudí ležať na ceste, píše Guardian.
06:20 ISW: Ukrajinské jednotky dokončili obkľúčenie mesta Lyman v Doneckej oblasti
Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe o udalostiach na fronte z 29. septembra tvrdí, že ukrajinské ozbrojené sily „prakticky zovreli“ v obkľúčení mesto Lyman, ktoré leží na severe Doneckej oblasti a je dôležitým oporným bodom ruskej armády na východe Ukrajiny.
ISW vo svojej správe podľa britskej stanice BBC cituje početné správy ruských „vojenských blogerov“ podporujúcich ruskú inváziu na Ukrajine a dostávajúcich informácie o vývoji na fronte priamo z bojiska.
Lyman je významným železničným uzlom, ale od začiatku septembra a po ústupe ruských jednotiek z mesta Izium je aj strategicky dôležitým bodom ruskej armády na východe Ukrajiny.
Ako píšu experti ISW, ukrajinským jednotkám sa podarilo prelomiť obranu Lymanu a zablokovať cestu, ktorá zostala poslednou možnosťou zásobovania skupiny ruských vojsk. Blogeri, na ktorých sa ISW odvoláva, označujú situáciu v oblasti za „mimoriadne zložitú“.
Expert z Inštitútu zahraničnej politiky vo Washingtone Rob Lee očakáva, že Lyman by mohol padnúť „možno dnes večer (vo štvrtok) alebo v piatok, čo – ako podotýka – „vrhne tieň na (avizované) oznámenie o anexii“ okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny.
Podľa Leeho „Rusko zápasí v Donbase s nedostatkom živej sily i záloh“. Upozornil, že ak Rusko utrpí v tzv. lymanskej kapsy straty, „môže to viesť k ďalšiemu postupu Ukrajiny hlboko do Donbasu“.
04:42 Rusko pri ostreľovaní územia Ukrajiny opäť zaútočilo na mesto Dnipro
Raketový útok, ktorému bolo v noci na piatok vystavené mesto Dnipro na východe Ukrajiny, si vyžiadal jednu obeť, najmenej dvoch zranených a veľké materiálne škody.
Vo svojom kanáli na platforme Telegram o tom informoval šéf regionálnej správy Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.
Dodal, že rakety zasiahli obytnú štvrť a dopravný podnik, v ktorého areáli zhorelo viac ako 50 autobusov.
Rezničenko poznamenal, že táto štvrť bola terčom ruského útoku aj pred niekoľkými týždňami.
Primátor mesta Dnipro Borys Filatov na Telegrame napísal, že útok na dopravný podnik bol vykonaný raketami Iskander.
Mesto Dnipro sa pod raketovou paľbou z ruských pozícií ocitlo aj v noci na štvrtok. Podľa Rezničenka zahynuli štyria ľudia vrátane dvoch detí, osemročného chlapca a deväťročného dievčaťa.
03:48 BR OSN bude dnes hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruské referendá na Ukrajine
Hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN o rezolúcii odsudzujúcej referendá o anexii niekoľkých Ruskom okupovaných regiónov Ukrajiny sa uskutoční v piatok. V newyorskom sídle OSN to vo štvrtok oznámilo Francúzsko, ktoré v súčasnosti Bezpečnostnej rade OSN predsedá.
Rezolúcia, ktorú vypracovali Spojené štáty a Albánsko a ktorej presný obsah zatiaľ nie je zverejnený, nemá šancu na schválenie pre právo veta Moskvy.
Dokument však môže byť predložený Valnému zhromaždeniu OSN, informovala v noci na piatok agentúra AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystupuje s prejavom prostredníctvom videokonferencie na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku v utorok 27. septembra 2022. Foto: TASR/AP 01:12 Blinken obvinil Rusko zo zabratia ukrajinského územia
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok obvinil Rusko zo zabratia ukrajinského územia. Šéf americkej diplomacie znovu sľúbil, že Spojené štáty túto anexiu nikdy neuznajú. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Falošné referendá sú márnym úsilím zakryť to, čo sa rovná ďalšiemu pokusu o zabratie území na Ukrajine,“ uviedol Blinken vo vyhlásení. Toto „divadlo“ označil za nezákonné a porušujúce medzinárodné právo. „Je to urážka princípov medzinárodného mieru a bezpečnosti,“ dodal.
Šéf americkej diplomacie zopakoval, že Spojené štáty „neuznávajú a nikdy neuznajú legitímnosť alebo výsledok týchto falošných referend či údajnú ruskú anexiu ukrajinského územia“. Blinken nedávno označil hlasovania na okupovaných ukrajinských územiach za súčasť „diabolskej schémy“.
ŠTVRTOK
23:04 Senát USA schválil ďalšiu pomoc pre Ukrajinu i opatrenia proti tzv. shutdownu
Senát amerického Kongresu schválil vo štvrtok nový balík hospodárskej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 12 miliárd eur. Odobril aj dočasné rozpočtové opatrenia, ktorého cieľom je predísť tzv. shutdownu – čiastočnému zastaveniu financovania federálnych inštitúcií.
Americký Kongres už v dvoch predchádzajúcich balíkoch odobril pomoc pre Ukrajinu v hodnote približne 54 miliárd dolárov. Ak schváli aj tretí balík, bude to najvyššia vojenská pomoc od vojny vo Vietname, píše NYT.
Líder republikánov v Senáte Mitch McConnel povedal, že pomoc Ukrajine nie je len „symbolické gesto“, ale investícia do bezpečnosti USA a ich spojencov.
21:32 CNN: Z Ruska od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie odišlo viac než 200 000 ľudí
Viac než 200 000 ľudí odišlo do Gruzínska, Kazachstanu a členských krajín EÚ od stredy 21. septembra, keď ruský prezident vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Vyplýva to z údajov zhromaždených z viacerých krajín. Informuje o tom televízna stanica CNN.
Námestník kazašského ministra vnútra v stredu uviedol, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku pred siedmimi dňami prišlo do Kazachstanu takmer 100 000 ruských štátnych občanov. Ďalších najmenej 53 136 ľudí prekročilo v dňoch 21. až 26. septembra hranice na územie Gruzínska. CNN sa odvoláva na údaje gruzínskeho ministerstva pre vnútorné záležitosti z utorka.
20:56 Putin: Chyby pri mobilizácii musia byť napravené
Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že do armády by najprv mali byť povolávaní muži s vojenskými skúsenosťami a výcvikom v požadovaných špecializáciách.
„V priebehu tejto mobilizácie sa vynára veľa otázok a všetky chyby treba napraviť a zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti opakovali… Napríklad mám na mysli otcov mnohých detí alebo ľudí trpiacich chronickými chorobami alebo tých, ktorí už prekročili branný vek,“ povedal ruský prezident. Prvýkrát tak verejne pripustil, že „čiastočná mobilizácia“, ktorú vyhlásil minulý týždeň, neprebieha hladko.
19:30 Prieskum: Takmer polovica Rusov pociťovala po vyhlásení mobilizácie úzkosť
Takmer polovica Rusov pociťovala strach alebo úzkosť po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky nezávislého Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada. Informuje o tom agentúra Reuters.
Až 47 percent respondentov uviedlo, že po televíznom prejave ruského prezidenta Vladimira Putina pociťovali úzkosť, strach alebo hrôzu. Ďalších 13 percent opýtaných cítilo hnev. Hrdosť na Rusko pociťovalo 23 percent respondentov. Prieskum sa robil v 50 ruských regiónoch na vzorke 1 631 Rusov starších ako 18 rokov od 22. do 28. septembra.
18:13 Putin: Konflikty na území SNŠ vrátane vojny na Ukrajine sú výsledok rozpadu ZSSR
„Stačí sa pozrieť na to, čo sa v súčasnosti deje medzi Ruskom a Ukrajinou, a čo sa deje na hraniciach niektorých ďalších krajín SNŠ (Spoločenstva nezávislých štátov). Toto všetko sú, samozrejme, výsledky rozpadu Sovietskeho zväzu,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia so šéfmi spravodajských služieb bývalých krajín ZSSR.
SNŠ vzniklo v decembri 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Základnú dohodu o vytvorení SNŠ podpísali 8. decembra 1991 najvyšší predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v Minsku.
18:12 Kollár odsúdil ruskú anexiu ďalších štyroch oblastí Ukrajiny
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) odsúdil avizovanú ruskú anexiu štyroch oblastí Ukrajiny. Vyhlásil, že ide o bezprecedentný čin a ak by sme to schvaľovali, ohrozovali by sme aj našu územnú celistvosť. Avizoval aj pripravované spoločné stanovisko troch najvyšších ústavných činiteľov.
„Je to bezprecedentný čin, je to ďalší akt agresie a nerešpektovania medzinárodných zmlúv, je to nerešpektovanie územnej celistvosti krajín. Je to veľmi nebezpečné, ak by sme to schvaľovali alebo s tým súhlasili, tak tým ohrozujeme aj našu vlastnú územnú celistvosť. To si treba uvedomiť,“ povedal Kollár.
Boris Kollár. Foto: Jaroslav Novák/TASR 17:20 Rusko zvažuje obnovenie inšpekcií v rámci dohody o kontrole jadrových zbraní
Rusko zvažuje obnovenie inšpekcií v rámci dohody o kontrole jadrových zbraní, ktorú podpísalo so Spojenými štátmi. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Zacharovová uviedla, že Rusko v rámci tejto dohody zvažuje aj možnosť osobných stretnutí komisie predstaviteľov Spojených štátov a Ruska. Dohoda o znížení počtu strategických zbraní (START) obmedzila počet strategických jadrových hlavíc a odpaľovacích zariadení. Určuje tiež podmienky pre kontrolu jadrových arzenálov oboch krajín, vysvetľuje Reuters. Priame inšpekcie boli pozastavené v roku 2020, pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19.
17:10 NATO sľubuje protiopatrenia za útoky na infraštruktúru svojich členov
NATO vo štvrtok oznámilo, že podnikne protiopatrenia za akékoľvek útoky na kritickú infraštruktúru niektorej zo svojich 30 členských krajín. Reagovalo tak na údajnú sabotáž na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. Informuje agentúra AP.
„Po akomkoľvek zámernom útoku voči infraštruktúre spojencov bude nasledovať spoločná a rozhodná odozva,“ uviedli vo vyhlásení veľvyslanci členských krajín pri NATO. Poškodenie potrubí v mori medzi Ruskom a Nemecko označili „za hlboko znepokojujúce“.
Aliancia uviedla, že „všetky doposiaľ dostupné informácie“ potvrdzujú, že poškodenie plynovodu je výsledkom zámerného, ľahkomyseľného a nezodpovedného sabotérskeho činu. Úniky z potrubí ohrozujú lodnú dopravu a životné prostredie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal, že zásah do potrubia Nord Stream by nebol možný bez účasti štátnych aktérov. „Vyzerá to ako teroristický útok, pravdepodobne uskutočnený na úrovni krajín,“ povedal. Peskov odmietol vyjadrenia o tom, že v oblasti úniku boli spozorované ruské vojnové lode. V okolí bolo podľa jeho slov viac bojovej techniky NATO než Ruska. „Je to veľmi nebezpečná situácia, ktorá si vyžaduje rýchle vyšetrenie,“ dodal hovorca Kremľa.
16:50 Zelenskyj zvolal na piatok radu pre bezpečnosť a obranu Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zvolal na piatok zasadnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO). Vo štvrtok to na sociálnej sieti Facebook oznámil jeho hovorca Serhij Nykyforov.
Zasadnutie RNBO súvisí s plánovanou anexiou štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktorá je na piatok naplánovaná v Kremli. Ako približuje DPA, predsedom RNBO je prezident Zelenskyj a členmi sú šéfovia armády a tajných služieb, ministri obrany a vnútra a ďalší členovia vlády.
VIDEO Ukrajinci ukoristili ďalšie ruské tanky
16:20 Orbánova vláda neuznáva ruskú anexiu
Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána v súlade so spoločným postojom Európskej únie neuznáva výsledky referenda na okupovaných územiach Ukrajiny a neuznáva ani ich anexiu. Podľa servera 24.hu to vyhlásil vo štvrtok v Budapešti šéf úradu vlády Gergely Gulyás. Jediným riešením situácie v súlade s medzinárodným právom by podľa Gulyása bolo, keby sa Rusi stiahli z Ukrajiny. Ako dodal, nie je si istý, že by išlo aj o najrýchlejšie riešenie.
Moskva tvrdí, že hlasovania „prebehli v úplnom súlade s normami a zásadami medzinárodného práva“, aj keď územia (Luhanskej, Chersonskej, Doneckej a Záporožskej oblasti) boli dobyté silou a referendá boli zorganizované narýchlo pod tlakom protiofenzívy Kyjeva.
Na otázku, o čom rokoval šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó 23. septembra v New Yorku s ruským ministrom Sergejom Lavrovom, Gulyás povedal, že nevie, pretože tam nebol. Zopakoval však často hlásaný postoj maďarskej vlády, že kľúčom k mieru na Ukrajine je dialóg. Szijjártó bol jediným ministrom zahraničných vecí krajín Európskej únie, ktorý sa v poslednom čase s Lavrovom stretol.
15:43 EÚ potrebuje cenový strop pre všetky dovozy ruského plynu, zaznelo z EK
Európska komisia (EK) pripúšťa zastropovanie cien plynu, ak sa jej nepodarí dosiahnuť dobré výsledky s dodávateľmi plynu, pričom Rusko už nie je považované za spoľahlivého partnera a je potrebné zastropovanie cien ruského plynu. Povedala to vo štvrtok eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová pred mimoriadnym piatkovým zasadnutím Rady EÚ pre energetiku. Simsonová vo vyhlásení pre médiá uviedla, že Európa čelí „energetickému vydieraniu“ zo strany Ruska, a to v čase keď globálny dopyt po plyne je vyšší ako ponuka.
„Musíme pracovať v celom reťazci, aby sme túto výzvu zvládli. Po prvé, musíme konať v okamihu, keď plyn vstupuje na náš trh. Rokujeme s našimi spoľahlivými dodávateľmi plynu cez potrubie. Ak to neprinesie výsledky, potom je možný cenový strop,“ uviedla komisárka. Jej slová sú reakciou na otvorený list ministrov zodpovedných za energetiku z 15 členských krajín EÚ vrátane ministra hospodárstva SR Karla Hirmana, ktorí v utorok večer Simsonovú ako predstaviteľku eurokomisie vyzvali na zastropovanie veľkoobchodnej ceny zemného plynu.
Komisárka zároveň uviedla, že Rusko nie je spoľahlivý partner a to je podľa nej „pôvod problémov“. „Pevne verím, že potrebujeme cenový strop pre všetky dovozy ruského plynu na úrovni, ktorá pre nich robí export plynu do Európy atraktívnym,“ uviedla. Tieto kroky podľa nej znížia náklady na dovoz plynu.
14:23 Putin podpísal dekrét, ktorý môže západným kamiónom zakázať tranzit cez Rusko
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal vo štvrtok dekrét, ktorý umožňuje ruskej vláde zakázať niektorým nákladným autám pochádzajúcim zo západných krajín tranzit cez územie Ruskej federácie, uviedla agentúra Reuters.
Dekrét ruskej vláde povoľuje zakázať tranzit nákladných áut a kamiónov prevážajúcich náklad registrovaný v krajinách, ktoré podnikli proti Rusku podobné opatrenia. Rusko sa v apríli sťažovalo, že Európska únia zatvorila svoje hranice pre nákladné vozidlá registrované v Rusku a Bielorusku. Urobila tak v súlade so sankciami, ktoré na Rusko uvalil Západ pre jeho inváziu na Ukrajinu.
13:18 Rusko sťaží podmienky pre vycestovanie do Kazachstanu
Vzhľadom na masový exodus Rusov, ktorí sa chcú vyhnúť mobilizácii, do susedného Kazachstanu, chcú ruské úrady bojaschopných mužov zachytávať už na hraniciach, informuje agentúra DPA. V nasledujúcich dňoch bude na hraničnom priechode Karausek v Astrachánskej oblasti zriadené dočasné mobilizačné stredisko, informovala vo štvrtok agentúry TASS s odvolaním sa na oblastnú samosprávu.
Na hraniciach s Kazachstanom sa vytvoril dlhý rad mužov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť. Po novom sa budú pasy odchádzajúcich Rusov na spomínanom hraničnom priechode porovnávať s povolávacími zoznamami. Kto spĺňa kritériá mobilizácie a nemá oficiálny doklad o odklade alebo povolenie na vycestovanie od armády, nebude môcť odísť z Ruska.
VIDEO Ruský tank zničí ukrajinský tank
12:38 Kremeľ: Štyri oblasti Ukrajiny budú k Rusku pripojené v piatok
Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd v Kremli.
Peskov novinárom povedal, že Moskvou dosadení „lídri“ štyroch uvedených oblastí, kde sa od minulého piatka do utorka tohto týždňa konali údajné referendá o anexii k Rusku, podpíšu dohody o pričlenení k Ruskej federácii na piatkovej ceremónii. Tá sa uskutoční o 15.00 h miestneho času (14.00 SELČ) v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca, na ktorej sa zúčastní aj ruský prezident Vladimir Putin.
Štvorica Moskvou dosadených „lídrov“ v stredu oficiálne požiadala Putina o anektovanie nimi vedených oblastí na základe výsledkov „referend“ o pričlenení k Ruskej federácii. Podľa Kyjeva aj Západu išlo v skutočnosti o nelegitímne pseudohlasovania, ktoré boli narýchlo zorganizované v reakcii na úspešnú protiofenzívu ukrajinskej armády. Mnohé krajiny preto avizovali, že tieto výsledky týchto tzv. referend neuznajú.
10:39 V Rusku chceli podpáliť ďalší vojenský komisariát, tentoraz v Novosibirsku
K ďalšiemu podpaľačskému útoku na vojenský komisariát v súvislosti s čiastočnou mobilizáciou došlo vo štvrtok Rusku, tentoraz v Novosibirskej oblasti, uviedli ruské médiá.
Ruská agentúra Interfax o tom podľa denníka informovala s odvolaním na sa tamojšieho vojenského komisára Jevgenija Kudriavceva.
Ten na platforme Telegram napísal, že vo štvrtok v ranných hodinách došlo k pokusu o podpaľačský útok na vojenský komisariát určený pre štvrte Kirovskij a Leninskij v meste Novosibirsk.
Do dvoch okien budovy komisariátu boli vhodené zápalné fľaše, čo vyvolalo požiar, ktorý bol však vzápätí rýchlo uhasený, citoval Kudriavceva britský denník.
10:17 Ruský politik Gozman po prepustení z väzenia oznámil svoj odchod z Ruska
Ruského opozičného politika a publicistu Leonida Gozmana v stredu po 30 dňoch väzenia prepustili na slobodu. V noci na štvrtok Gozman na sociálnych sieťach oznámil, že z Ruska odchádza.
Na platforme Telegram o tom vo štvrtok informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Tento politik je známym kritikom ruskej invázie na Ukrajinu, pričom z Ruska odišiel krátko po jej vypuknutí. V júni sa však do svojej vlasti vrátil, pričom toto rozhodnutie opísal ako „morálnu“ voľbu.
09:44 Švédsko hlási ďalší únik zemného plynu z potrubia Nord Streamu
Švédska pobrežná stráž vo štvrtok oznámila, že na podmorských plynovodoch vedúcich z Ruska do Európy bol zistený ďalší únik zemného plynu, informovala agentúra AFP.
„Na švédskej strane sú dva úniky a na dánskej strane tiež dva,“ uviedol predstaviteľ švédskej pobrežnej stráže po tom, ako boli začiatkom týždňa potvrdené tri úniky na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori.
Úradník dodal, že dve miesta únikov zemného plynu na švédskej strane sú „blízko seba“.
Podmorskými plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2 mal prúdiť zemný plyn z Ruska do Nemecka: pred incidentom však neboli v prevádzke – Nord Stream 1 Rusko odstavilo na konci augusta a druhý nebol pre vojnu na Ukrajine ani spustený do prevádzky.
06:02 Americký rezort diplomacie označil výsledky ukrajinských referend za vymyslené
Americké ministerstvo zahraničných vecí označilo v stredu výsledky referend o pripojení k Rusku v okupovaných oblastiach Ukrajiny za „vykonštruované“ a „vymyslené v Moskve“.
Referendá o pripojení ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku prebiehali od minulého piatka do utorka tohto týždňa. Miestni proruskí predstavitelia v utorok večer po sčítaní hlasov uviedli, že ich obyvatelia rozhodli o pripojení oblastí k Rusku.
„Je to vôľa Moskvy, nie slobodná vôľa Ukrajiny alebo jej ľudu,“ uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price. Zároveň dodal, že Spojené štáty očakávajú, že Rusko sa pokúsi anektovať na základe „fingovaných referend“ časť ukrajinského územia.
„Nezáleží na tom, na čo si (ruský) prezident Putin a jeho komplici robia nárok, tieto oblasti ostanú časťou Ukrajiny,“ uviedol Price. „Ukrajina má plné právo aj ďalej brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť,“ dodal.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí okrem toho uviedol, že jeho rezort ohlási v reakcii na referendá „dodatočné opatrenia“. „Spojené štáty nikdy neuznajú ruské snahy o anexiu častí Ukrajiny,“ zakončil Price.
STREDA
21:25 Rusko začalo vyšetrovať úniky plynu z Nord Streamu ako „medzinárodný terorizmus“
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala vyšetrovať úniky plynu z plynovodov Nord Stream ako „medzinárodný teroristický čin“, oznámila v stredu ruská prokuratúra.
Podmorskými plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2 prúdi zemný plyn z Ruska do Nemecka. Úniky zaznamenali na troch miestach potrubí, ktoré sú položené na dne Baltského mora v hĺbke 80 metrov a spôsobili veľký výbuch. Plynovody v súčasnosti nefungujú, stále sa v nich nachádza zemný plyn.
FSB spustila vyšetrovanie „medzinárodného terorizmu“ pretože „boli pri úmyselných činoch poškodené plynovody neďaleko (dánskeho) ostrova Bornholm… a tieto činy spôsobili Ruskej federácii ekonomické škody,“ uviedla vo vyhlásení prokuratúra.
21:10 Borrell: Nové sankcie EÚ voči Rusku budú zamerané na vyše 1300 ľudí a firiem
Navrhovaný nový balíka sankcií EÚ voči Rusku postihne viac než 1300 ľuďom a firiem. Oznámil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. „Tento zoznam je zameraný na kľúčových predstaviteľov s rozhodovacou právomocou, oligarchov, vysokých vojenských predstaviteľov a propagandistov zodpovedných za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny,“ uviedol Borrell.
Nový sankčný zoznam bol podľa neho pripravený v reakcii na ruské „provokácie“, ako označil mobilizáciu vojakov a „fingované“ referendá na okupovaných územiach Ukrajiny.
Reštriktívne opatrenia sa budú týkať tých, ktorí podporujú ruskú inváziu, pomáhajú jej alebo z nej profitujú, ako aj ľudí zapojených do okupácie a nelegálnej anexie ukrajinského územia. Majú k nim patriť aj vysokopostavení predstavitelia ruského ministerstva obrany – vrátane ministra Sergeja Šojgua.
21:00 Bezpečnostná rada OSN v piatok zasadne pre únik plynu z plynovodov Nord Stream
Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) sa stretne v piatok, aby rokovala o úniku plynu z plynovodov Nord Stream v Baltskom mori. Existuje podozrenie, že išlo o sabotáž. Oznámilo to v stredu Švédsko a Francúzsko, ktoré BR OSN v súčasnosti predsedá.
„Ako súčasný predseda BR OSN nás Francúzsko dnes informovalo, že Rusko požiadalo o stretnutie v súvislosti s únikmi z (plynovodov) Nord Stream. Toto stretnutie bolo naplánované na piatok,“ uviedla na tlačovej konferencii švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová.
Šéfka švédskej diplomacie dodala, že jej krajina a Dánsko boli požiadané, aby BR OSN poskytli informácie o únikoch plynu, ku ktorým prišlo v ich výlučnej ekonomickej zóne.
Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij uviedol na sociálnej sieti Telegram, že stretnutie sa začne v piatok o 15.00 h miestneho času (21.00 SELČ).
19:15 USA oznámili novú vojenskú pomoc pre Ukrajinu za vyše miliardu dolárov
Spojené štáty v stredu oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu vo forme zbraní a zásob v hodnote 1,1 miliardy dolárov. Nová pomoc má ukrajinskú armádu posilniť v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Balík objednávok pre amerických vojenských dodávateľov zahŕňa raketové systémy HIMARS a muníciu, systémy na likvidáciu dronov, radary a obrnené vozidlá, uvádza sa v oznámení amerického ministerstva obrany.
19:00 Rusko: Okupované ukrajinské oblasti sa „slobodne rozhodli“
„Výsledky ľudových hlasovaní hovoria samy za seba: ľud Donbasu, Chersonskej aj Záporožskej oblasti sa nechce vrátiť k starému životu a vedome a slobodne sa rozhodol pre Rusko,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí. „Drvivá väčšina“ ľudí v hlasovaniach podporila pripojenie k Rusku, v Doneckej oblasti bola táto podpora „99,23 percenta“, tvrdí ministerstvo.
Vyhlásenie nasledovalo, keď Moskvou dosadení lídri z okupovaných ukrajinských oblastí oficiálne požiadali prezidenta Vladimira Putina o formálne pripojenie týchto území k Rusku.
18:30 Ruská pohraničná Belgorodská oblasť hlási po výbuchu munície 14 zranených
Štrnásť ľudí utrpelo zranenia pri výbuchu munície v juhoruskej Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. V stredu o tom na sociálnej sieti Telegram informoval oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.
„Explózia munície spôsobená ľudským zlyhaním nastala vo Valujskom okrese. Štrnásť ľudí utrpelo zranenia rôzneho stupňa závažnosti. Je im poskytovaná všetka potrebná lekárska pomoc. Na mieste sú pohotovostné služby a prípad vyšetrujú,“ uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti.
18:05 Maďarská vláda sa na energetické sankcie voči Rusku spýta občanov
Maďarská vláda sa v rámci národnej konzultácie spýta občanov na ich názor na energetické sankcie voči Rusku. O stredajšom rozhodnutí kabinetu informoval premiér Viktor Orbán vo videu zverejnenom na Facebooku. „Európska únia prinútila členské štáty k tomu, aby boli na Rusko uvalené energetické sankcie. Odvtedy ceny energií mohutne narástli. Brusel sľuboval, že sankcie prispejú k ukončeniu vojny, a že tieto sankcie zasiahnu agresora. Namiesto toho dnes každý občan Európy platí sankčnú cenu za energie,“ konštatoval Orbán.
Podľa jeho slov vláda zareagovala na žiadosť parlamentných frakcií strán vládnuceho bloku Fidesz-KDNP, ktoré na výjazdovom zasadnutí v Balatonalmádi minulý štvrtok (22. 9.) vyzvali vládu, aby sa občanov spýtala na ich názor na sankcie voči Rusku.
Národné konzultácie vo forme dotazníkov zasielaných občanom zaviedla druhá Orbánova vláda v roku 2010. Odvtedy Maďari mali možnosť vyjadriť sa touto formou k otázkam dôchodkov, ústavy, sociálnej sféry i minimálnej mzdy.
17:57 Scholz: Nemecko neuzná výsledky ukrajinských referend o pripojení k Rusku
„Nemecko nikdy neuzná výsledky fingovaných referend“ v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Vyhlásil to v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Scholz a Zelenskyj okrem toho hovorili o „možnostiach ďalšej pomoci“ zo strany Nemecka vrátane obnovy Ukrajiny, uviedol Hebestreit. Spolkový kancelár pritom zdôraznil, že Nemecko „nepoľaví pri poskytovaní konkrétnej politickej, finančnej a humanitárnej pomoci Ukrajine, ani pri obrane jej suverenity a územnej celistvosti a dodávkach zbraní“.
17:00 EK navrhla ďalšie protiruské sankcie vrátane stropu na ceny ropy
Európska komisia (EK) predložila návrh ďalšieho súboru sankcií voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu. Navrhovaný ôsmy súbor sankcií obsahuje zákaz dovozu ruských produktov, ktorý by mal Moskvu pripraviť o príjmy v odhadovanej výške sedem miliárd eur. Zahŕňa aj ďalšie zákazy vývozu kľúčových technológií používaných v armáde, ako sú výrobky pre leteckú dopravu, elektronické komponenty a špecifické chemické látky.
Okrem toho položí právny základ pre zastropovanie cien ruskej ropy a zakáže občanom EÚ pôsobiť v riadiacich orgánoch ruských štátnych spoločností, priblížila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
Členským štátom, ktoré opatrenia schvaľujú, odporučila, aby tiež uvalili sankcie voči predstaviteľom zodpovedným za „fingované referendá“ o pričlenení k Rusku na okupovaných územiach Ukrajiny. Podľa jej slov sú Kremľom zorganizované hlasovania „nelegálnym pokusom o zabratie územia a násilnú zmenu medzinárodných hraníc“.
16:30 Vučič: Srbsko neuzná výsledky ukrajinských referend o pripojení k Rusku
Srbsko neuzná výsledky referend v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných ruskou armádou. V stredu to vyhlásil srbský prezident Aleksandar Vučič. Belehrad má pritom s Moskvou blízke vzťahy.
„Srbsko… neuzná (tieto referendá), pretože dodržiava medzinárodné právo, Chartu Organizácie Spojených národov a rezolúcie OSN,“ uviedol Vučič pre novinárov.
Srbsko má štatút kandidátskej krajiny EÚ, no pri dodávkach energií sa spolieha výlučne na Rusko. Odmietlo sa tiež pripojiť k sankciám proti Moskve po ruskej invázii na Ukrajinu. Kremeľ zase podporuje pozíciu Belehradu, ktorý odmieta uznať nezávislosť Kosova.
15:50 Kremeľ považuje za absurdné obviňovať Rusko z úniku plynu z Nord Streamu
Kremeľ v stredu označil za „hlúpe a absurdné“ tvrdenia, že Rusko nejakým spôsobom stojí za možným útokom na plynovody Nord Stream. Pripomenul, že USA boli proti obom potrubiam a ich spoločnosti dosahujú veľké zisky z dodávok plynu do Európy.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas každodenného konferenčného hovoru s novinármi uviedol, že incidenty treba vyšetriť. Načasovanie opravy poškodených potrubí nie je podľa neho jasné. Na otázku o tvrdeniach, že za možným útokom by mohlo byť Rusko, Peskov odpovedal: „Je to celkom predvídateľné a tiež predvídateľne hlúpe.“
14:25 Cichanovská: Ak sa Lukašenko zapojí do vojny, spácha politickú samovraždu
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko by sa dopustil „politickej samovraždy“ v prípade, že by bieloruskú armádu zapojil do vojny na susednej Ukrajine. Uviedla v stredu exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská. Správu publikovala agentúry AFP. Cichanovská vyhlásila víťazstvo v sporných bieloruských voľbách v roku 2020, v súčasnosti však žije v Litve po tom, čo Lukašenko brutálne zasiahol voči tamojšej opozícii.
„Ak akýmkoľvek spôsobom zapojí našu armádu (na Ukrajine), bude to pre neho politická samovražda,“ uviedla pre AFP pred prejavom na výročnej konferencii hlavnej britskej opozičnej Labouristickej strany v Liverpoole na severozápade Anglicka. „Dokonca aj ľudia, ktorí sa zastávajú tohto režimu a spojenci Lukašenka sú proti vojne na Ukrajine,“ podotkla.
13:52 Veľvyslanectvo USA vyzýva amerických občanov, aby opustili územie Ruska
Veľvyslanectvo USA v Moskve vyzvalo občanov Spojených štátov, aby z dôvodu vyhlásenej mobilizácie okamžite opustili Rusko. Informovala o tom v stredu britská stanica BBC. „Občania USA by nemali cestovať do Ruska a tí, ktorí tam žijú alebo sa tam nachádzajú, by mali Rusko okamžite opustiť,“ kým ešte je možnosť cestovať komerčnými linkami, uvádza sa vo vyhlásení veľvyslanectva.
Veľvyslanectvo USA v Moskve súčasne vyjadrilo obavy, že ruské úrady nemusia uznať dvojaké občianstvo Ruska a Spojených štátov. Ľuďom s takýmito dokladmi by pritom mohli odoprieť prístup ku konzulárnej pomoci amerického zastupiteľského úradu, zabrániť im opustiť Rusko a povolať ich na vojenskú službu. Ambasáda tiež občanom USA pripomenula: „V Rusku nie je zaručené právo na pokojné zhromažďovanie ani sloboda prejavu“.
Apelovala, aby sa občania USA vyhýbali akýmkoľvek politickým a iným protestným akciám a nefotografovali počas nich policajtov. Veľvyslanectvo varovalo, že v nedávnej minulosti došlo k prípadom, keď ruské úrady zatkli občanov USA, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách v Rusku.
12:23 Ruský parlament bude o anexii ukrajinských území rozhodovať na budúci týždeň
Poslanci dolnej a hornej komory ruského parlamentu budú o anexii štyroch okupovaných oblastí na východe a juhu Ukrajiny, kde sa v uplynulých dňoch konali referendá o pričlení k Rusku, rozhodovať budúci pondelok a utorok, uviedla agentúra DPA. Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v stredu podľa agentúry TASS uviedol, že dolná komora pozmenila svoj termínový kalendár a počas pondelka a utorka sa jej členovia zídu na plenárnom zasadnutí.
Valentina Matvijenková, predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, už skôr ohlásila, že Rada federácie bude rozhodovať o pripojení Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku na svojom pravidelnom utorkovom zasadnutí. DPA pripomína, že dosiaľ sa v médiách písalo, že ruský prezident Vladimir Putin by mohol anexiu uvedených regiónov k Rusku oficiálne ohlásiť už tento piatok počas prejavu v oboch komorách parlamentu.
11:32 Borrell: EÚ musí lepšie chrániť svoju energetickú infraštruktúru
Európska únia sa domnieva, že príčinou nedávnych únikov plynu z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 je pravdepodobne sabotáž, a po týchto incidentoch zintenzívni opatrenia na ochranu svojej energetickej infraštruktúry. Oznámil to v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorého slová citujú tlačové agentúry Reuters, AFP a DPA. Borrell najskôr na svojom účte na Twitteri upozornil, že EÚ je hlboko znepokojená poškodením plynovodov Nord Stream 1 a 2, ktoré viedli k únikom plynu v medzinárodných vodách Baltského mora. Podľa jeho slov tieto incidenty „nie sú náhodné“ a upozornil, že sa dotýkajú „nás všetkých“.
Borrell dodal, že všetky dostupné informácie nasvedčujú tomu, že úniky plynu na oboch plynovodoch sú výsledkom úmyselného konania. „Podporíme každé vyšetrovanie, ktoré povedie k úplnému objasneniu toho, čo sa stalo a prečo, a podnikneme ďalšie kroky na zvýšenie odolnosti našej energetickej bezpečnosti. Akékoľvek zámerné narušenie európskej energetickej infraštruktúry je neprijateľné a bude predmetom ráznej a jednotnej reakcie,“ zdôraznil Borrell vo svojom oficiálnom vyhlásení.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP 11:13 Poľsko a Bulharsko vyzývajú svojich občanov v Rusku, aby opustili jeho územie
Vlády Bulharska a Poľska vyzývajú svojich občanov, ktorí sa nachádzajú v Ruskej federácii, aby jej územie urýchlene opustili. Na svojom webe o tom informoval britský denník Guardian, ktorý dodal, že táto výzva môže súvisieť s predpokladom, že prekračovanie ruských hraníc bude oveľa ťažšie, keďže z Ruska pred mobilizáciou uteká stále viac ľudí. V súvislosti s povolávaním rezervistov sa v Rusku aj čoraz viac špekuluje o úplnom uzavretí hraníc so susednými štátmi.
Ministerstvo zahraničných vecí Bulharskej republiky v utorok vo svojom vyhlásení uviedlo, že vyzýva občanov, aby sa zdržali ciest do Ruskej federácie a tým bulharským občanom, ktorí v Rusku sú, odporučilo, aby zvážili možnosť rýchleho odchodu s využitím v súčasnosti dostupných dopravných prostriedkov.
Podobné vyhlásenie vydalo aj poľské ministerstvo zahraničných vecí, informovala poľská televízia TVP, ktorá uviedla, že lety s Ruskom boli pozastavené. Poľský rezort diplomacie upozornil, že v prípade drastického zhoršenia bezpečnostnej situácie, uzavretia hraníc alebo iných nepredvídaných okolností môže byť evakuácia z Ruska výrazne sťažená alebo dokonca nemožná.
10:35 Rusko buduje podstatnejšiu obranu, tvrdia Briti
Rusko buduje podstatnejšiu obranu, ako predtým. Vo svojej dennej správe o vývoji vojny na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Rusko to podľa neho robí „pravdepodobne preto, že ukrajinský postup teraz ohrozuje časti Luhanskej oblasti, keď sa končí hlasovanie v referende o pristúpení k Ruskej federácii“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Rezort tiež poukázal na to, že Ukrajina v posledných dňoch napreduje vo svojich ofenzívnych operáciách na severovýchode krajiny. „Jednotky postupujú pomaly najmenej na dvoch osiach východne od línie riek Oskil a Siverskyj Donec, kde sa sily skonsolidovali po predchádzajúcom postupe začiatkom mesiaca,“ uviedlo ministerstvo. Poznamenalo tiež, že v Chersonskej oblasti pokračujú ťažké boje.
10:29 Ukrajina vyzýva Západ na značné posilnenie vojenskej pomoci
Ukrajina v stredu vyzvala Západ, aby „značne“ posilnil vojenskú pomoc pre Kyjev a zvýšil tlak na Rusko. Vyhlásenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí prišlo deň po tom, čo prokremeľské úrady v štyroch Moskvou okupovaných oblastiach na juhu a východe Ukrajiny vyhlásili víťazstvo v referendách o ich anexii k Ruskej federácii, uvádza agentúra AFP. „Ukrajina vyzýva EÚ, NATO a skupinu G7, aby okamžite a výrazne zvýšili tlak na Rusko vrátane zavedenia prísnych sankcií a značne posilnili svoju vojenskú pomoc pre Ukrajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Kyjeve.
Ministerstvo konkrétne apelovalo na dodávky „tankov, bojových lietadiel, obrnených vozidiel, delostrelectva s dlhým doletom a protilietadlovej a protiraketovej obrany“. Kyjev vyzval „všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby okamžite odsúdili nezákonné kroky Kremľa na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny a zvýšili izoláciu Ruska“.
09:39 Povolaní ruskí záložníci v Kaliningradskej oblasti začali bojový výcvik
Ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že záložníci povolaní v rámci čiastočnej mobilizácie v Kaliningradskej oblasti začali bojový výcvik na základni ruskej Baltskej flotily. Uviedla to agentúra Reuters.
Ministerstvo na svojom účte na platforme Telegram uviedlo, že všetci mobilizovaní záložníci dokážu strieľať z malých zbraní. „Občania povolaní zo zálohy si navyše obnovujú zručnosti v oblasti obsluhy a údržby zbraní, vojenskej a špeciálnej techniky,“ priblížil rezort obrany v Moskve s dôvetkom, že sa uskutočnili aj kurzy na zvýšenie palebných schopností vojakov a prípravu vojenského personálu na „sebavedomé akcie na bojisku“.
09:29 EÚ odsúdila sfalšované výsledky referend na okupovaných územiach Ukrajiny
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v stredu odsúdil „nezákonné“ hlasovania o anexii, ktoré Rusko uskutočnilo v štyroch okupovaných oblastiach Ukrajiny, a „sfalšované“ výsledky týchto tzv. referend. „EÚ odsudzuje konanie nezákonných referend´ a ich sfalšované výsledky,“ uviedol Borrell vo vyhlásení zverejnenom na platforme Twitter. Podľa Borrella ide o ďalšie porušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny „na pozadí systematického porušovania ľudských práv.“
Takzvané referendá sa konali od minulého piatka do tohto utorka v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch – Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Proruskí predstavitelia v uvedených regiónoch v utorok neskoro večer po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v „referende“ rozhodli o pripojení oblastí k Rusku.
Členovia volebnej komisie rátajú hlasy po skončení referenda o pripojení samozvanej Luhanskej ľudovej republiky k Rusku v ukrajinskom meste Luhansk na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP 09:14 Na Ukrajine pripravujú pokyny, ako postupovať v prípade ruského jadrového útoku
Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) v najbližších dňoch zverejní pokyny pre obyvateľstvo pre prípad použitia jadrových zbraní. Ako v stredu informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), SNBO podľa jej tajomníka Olexija Danilova pripravila podrobné pokyny pre Ukrajincov určené pre prípad, že Rusko použije taktické jadrové zbrane.
Danilov súčasne zdôraznil, že ani hrozba nasadením jadrovej zbrane Ukrajinu neprinúti, aby prestala brániť svoje územie pred okupačnou ruskou armádou. Britská stanica BBC s odvolaním sa na magazín Politico v stredu na svojom konte na platforme Telegram informovala, že pre USA bude ťažké predpovedať možný ruský úder taktickými jadrovými zbraňami. V článku sa píše, že USA zintenzívňujú aktivity rozviedky a tajných služieb a snažia sa identifikovať, ktoré rozhodnutia a činy ruskej armády by mohli naznačovať, že Rusko uskutoční jadrový útok.
08:30 Scholz: Nemecko nebude akceptovať výsledky „referend“ na Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že postoj jeho krajiny ohľadom Ruskom okupovaných oblastí na Ukrajine, kde sa v uplynulých dňoch konali „referendá“ o pričlenení k Ruskej federácii, zostane nezmenený. Informáciu priniesla agentúra DPA.
„Nebudeme akceptovať výsledky týchto podvodných referend a Ukrajinu budeme naďalej podporovať rovnako intenzívne,“ povedal Scholz pre stredajšie vydanie novín Neue Osnabrücker Zeitung. Ohľadom v Nemecku kontroverznej témy dodávok zbraní na Ukrajinu Scholz obhajoval postoj, že Kyjev okamžite dostane bojové tanky sovietskej výroby a bojové vozidlá pechoty od iných členských štátov NATO. Ich zásoby zbraní následne Nemecko a ďalšie krajiny v rámci tzv. cirkulárnej výmeny postupne doplnia západným vybavením.
„Nemecko podporuje Ukrajinu ako najlepšie dokáže a zároveň robí všetko pre to, aby zabránilo priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ uviedol Scholz.
06:10 Zelenskyj: Ukrajina bude brániť svojich občanov v okupovaných oblastiach
Ukrajina bude „brániť“ svojich občanov v okupovaných oblastiach, kde ich drvivá väčšina podľa proruských úradov hlasovala za pripojenie k Rusku. V utorok to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Budeme konať, aby sme ochránili našich občanov v Chersonskej a Záporožskej oblasti, na Donbase, v momentálne okupovaných oblastiach Charkovskej oblasti a na Kryme,“ uviedol Zelenskyj vo videozázname zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
„Túto frašku na okupovanom území nemožno nazvať ani imitáciou referenda,“ povedal.
Zelenskyj predtým vo svojom nečakanom prejave k účastníkom zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN prostredníctvom videokonferencie povedal, že Ukrajina po hlasovaniach už nebude môcť rokovať s Ruskom.
„Uznanie pseudoreferenda zo strany Ruska za ´normálne´, realizácia takzvaného krymského scenára a ďalší pokus o anektovanie ukrajinského územia znamená, že so (súčasným) ruským prezidentom sa nie je o čom baviť,“ povedal.
04:21 OSN zopakovala podporu zachovania územnej celistvosti Ukrajiny
Organizácia Spojených národov v utorok opätovne potvrdila svoj záväzok rešpektovať „územnú celistvosť“ Ukrajiny. Stalo sa tak po tom, ako začali prichádzať správy o predbežných výsledkoch hlasovania o pripojení k Rusku v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.
„OSN je naďalej plne odhodlaná podporovať suverenitu, jednotu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uviedla námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti a budovanie mieru Rosemary DiCarlová na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN.
02:15 Podoľak: Ukrajina sa nenechá vykoľajiť jadrovými vyhrážkami Ruska ani referendami
Ukrajina sa nenechá vykoľajiť žiadnymi jadrovými vyhrážkami Moskvy ani hlasovaniami o pripojení ukrajinských území k Rusku a bude ďalej pokračovať v pláne na získanie všetkých svojich okupovaných oblastí. V utorok to pre tlačovú agentúru Reuters povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Mychajlo Podoľak.
Uviedol, že svetové jadrové veľmoci musia Rusko varovať, že akékoľvek použitie strategických alebo taktických jadrových zbraní na Ukrajine sa stretne s reálnou, hmatateľnou akciou. Poradca dodal, že Kyjev nemá technológie na to, aby samotný reagoval symetricky.
„Bez ohľadu na to budeme ďalej pokračovať v práci na deokupovaní svojho územia,“ povedal pre Reuters.
(tasr, sita, red)
Ďalšie články
7 dní v kocke: Slovensko je od apríla bez raketovej obrany. Sľubovaná pomoc NATO viazne
