Výpovede podá asi dvetisíc lekárov, počty naďalej stúpajú

Výpovede podá minimálne 1 948 lekárov, pričom počty naďalej stúpajú. Na porovnanie, v roku 2011 podalo výpovede vyše 2 400 lekárov, a vytrvalo v nich približne tisícdvesto. Stačilo to však na to, aby vláda Ivety Radičovej musela vyhlásiť v niektorých nemocniciach núdzový stav.

Podľa Visolajského ide v tomto roku o lekárov z približne 27 nemocníc Slovenska. Týka sa to fakultných aj univerzitných nemocníc, pripojili sa aj krajské a súkromné. K hromadným výpovediam sa podľa neho pridali aj niektorí lekári z tretích krajín, ktorí na Slovensku pôsobia.

„Som na týchto lekárov hrdý, že sa postavili za svojich pacientov natoľko, že riskujú aj svoj pracovný pomer a podali výpoveď v snahe zlepšiť podmienky pre nemocnice a pacientov,“ vyhlásil Visolajský.

LOZ už dlhšie avizuje podanie výpovedí lekárov na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme. Združenie ešte vo februári predstavilo osem požiadaviek, ktoré by mohli zdravotníctvu pomôcť. Napriek návrhu zvýšenia miezd zdravotníkov, o ktorom sa aktuálne rokuje v parlamente, Visolajský vyzval lekárov na podanie výpovedí.

Nemocnice ešte nepoznajú presné počty výpovedí

Väčšina oslovených nemocníc vo štvrtok pre agentúru TASR skonštatovala, že nepozná presné počty lekárov, ktorí majú zámer ukončiť pracovný pomer.

„Nemáme žiadne informácie o podávaných výpovediach, zatiaľ nám neboli doručené žiadne,“ uviedla hovorkyňa najväčšej Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská.

„Vzhľadom na to, že nepoznáme presné počty, nevieme, na akú situáciu sa máme pripraviť. Všetko záleží na počte lekárov, ktorí sa napokon rozhodnú dať výpovede a na zložení jednotlivých oddelení v nemocnici,“ doplnil hovorca Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch Ján Baček.

Univerzitná nemocnica Martin má pripravený krízový scenár. „Ale ťažko sa to rieši vo fiktívnej rovine. Musíme počkať do piatka, ako sa reálne situácia u nás vyvinie,“ povedala hovorkyňa zariadenia Katarína Kapustová.

Jedine košická Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) popoludní informovala, že do podateľne doručili hromadné výpovede lekárov. Presný počet výpovedí však odmietla komentovať s odôvodnením, že ich zamestnanci musia verifikovať.

RozhovorAk podáme hromadné výpovede, bude to, akoby sa zavreli potraviny, vypol prúd a zastavila voda, vraví lekársky odborár

Niektoré oddelenia sa možno zatvoria

Ústavné zdravotné zariadenia sa medzičasom pripravujú na rôzne scenáre.

„Pre všetky medicínske pracoviská má nemocnica vytvorené krízové scenáre pre rôzne počty výpovedí tak, aby sme vedeli zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť, plynulú prevádzku a aby sa v minimálnej miere skomplikovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom, u ktorých ide o odkladnú zdravotnú starostlivosť,“ deklarovala hovorkyňa UNLP Monika Krišková.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) uviedol, že aj jeho rezort má stratégiu, ako postupovať v prípade odchodu lekárov. Jeho podrobnosti však nechcel prezradiť.

Niektoré nemocnice pripúšťajú, že môžu mať problém zostaviť pracovné služby a možno budú musieť časom niektoré oddelenia zatvoriť. Dôležité je aj to, lekári z akých oddelení chcú ukončiť pracovný pomer. Napríklad bez anesteziológov nie je možné vykonávať operácie.

Visolajský tvrdí, že ide väčšinou o kľúčové oddelenia, ako traumatológie, interné, kardiológie, anesteziológie, gynekológie, pediatrie či novorodenecké oddelenia. „V Bratislave bez týchto lekárov nie sú schopné fungovať veľké nemocnice,“ upozornil šéf odborárov.

Skutočný problém nastane v decembri

Samotné výpovede zatiaľ na poskytovaní zdravotnej starostlivosti nič nemenia. Lekárom bude plynúť dvojmesačná (október, november) výpovedná lehota. Nemocnice aj Lengvarského rezort budú mať teda možnosť lekárov presvedčiť a dohodnúť sa s nimi. Odborári však skritizovali Lengvarského, ktorý lekárom odkázal, že si počká na počet výpovedí. „Lekári dali v histórii výpovede už vo viacerých krajinách, ale neviem o takej, kde by minister zdravotníctva lekárom pred výpoveďami toto odkázal,“ poznamenal Visolajský.

Odborári sú podľa neho ochotní komunikovať, zo svojich podmienok však nezľavia. Vytrvalo vysvetľujú, že zvýšenia miezd zdravotníkov, o ktorom sa aktuálne rokuje v parlamente, nestačí. Združenie ešte vo februári predstavilo ďalších sedem požiadaviek, ktoré by mohli zdravotníctvu pomôcť. „Našich osem požiadaviek vnímame ako komplexné riešenie, aby sa slovenské nemocnice nadýchli a začali sa zlepšovať. Ak budeme plniť jednu alebo dve, tak nám to nepomôže,“ konštatuje šéf odborárov.

Rezort odmieta tvrdenia lekárskych odborárov o nezáujme a ničnerobení. „Ešte závažnejšie je tvrdenie, že ministerstvo nič nerobí, len čaká na počet výpovedí. To je krajne nepravdivá informácia. Ministerstvo rokuje nielen s lekármi, ale aj so zástupcami ďalších zdravotníckych povolaní,“ poznamenalo ministerstvo.

Pripomína, že rieši širšie spektrum problémov, ktoré „dusia“ slovenské zdravotníctvo. „Pričom len na časť z nich upozorňuje aj LOZ,“ skonštatovalo. Rezort poukazuje napríklad na investície do zdravotníctva, zavádzanie DRG systému či otázku spravodlivejšieho nastavenia zdravotných odvodov.

Požiadavky lekárskych odborov

1. Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
2. Navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
3. Navýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť SR a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta.
4. Zrušiť ponižujúce a diskriminačné nepeňažné plnenie.
5. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.
6. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov – atestačné a špecializačné štúdium.
7. Nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu.
8. Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov, a preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe, a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky na účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe.

Robíme, čo sa dá, tvrdí Lengvarský

Visolajský vraj rozumie, že niektoré zmeny vyžadujú dlhší čas. Ministerstvo však obviňuje z latentného prístupu. „Ponúkli sme cestu, aby sme spravili dohodu medzi vládou a lekármi, kde vláda predostrie riešenia, ktoré ide robiť – v akých krokoch, v akých termínoch a ako to garantuje,“ skonštatoval, s tým, že takéto memorandum zatiaľ nedostali. „Napriek tomu, že v pondelok (26. septembra) sme boli s ministrom Lengvarským, kde som ho o to opätovne požiadal,“ spresnil Visolajský.

Minister zdravotníctva sa v reakcii na hromadné výpovede takmer dvetisíc lekárov vyjadril aj k tomuto obvineniu.

„Požiadavka síce prišla len tento pondelok, ministerstvo už na druhý deň poskytlo a zverejnilo záväzný odpočet krokov s konkrétnymi dátumami realizácie. Dnes cez médiá odkázali, že poskytnutý odpočet nestačí, požadujú inú formu – konkrétne memorandum vlády,“ podotkol Lengvarský. Ubezpečil však, že ministerstvo bude pri príprave memoranda maximálne súčinné. „V skorej dobe sa mám s LOZ stretnúť a budeme sa vzájomne informovať, aké sú konečné požiadavky a akým spôsobom majú byť plnené,“ doplnil.

Ministerstvo vraj situáciu s výpoveďami pozorne sleduje. Konkrétne kroky bude riešiť až na základe konkrétnych znalostí. Tie sa majú odvíjať aj od stretnutia s riaditeľmi všetkých nemocníc, ktoré sa uskutoční v pondelok (3. septembra).

„V priebehu piatka a víkendu som nechal spracovať za jednotlivé nemocnice konkrétne počty lekárov v konkrétnych odbornostiach, tiež ich štruktúru, teda či sú so špecializáciou alebo bez špecializácie,“ priblížil minister.