Komárno: Pevnosť aj najväčšia architektonická trápnosť

1 Pevnosť Komárno Brána

Komárno: Pevnosť aj najväčšia architektonická trápnosť

Jiří Peňás navštívil slávnu komárňanskú pevnosť, ktorá Európu kedysi chránila a šmolkovské námestie, kde sa zase európsky duch dosť vybláznil.

Bola už tma, keď sa vláčik, najmenší, akým som v Maďarsku išiel, doterigal na malé nádražie na maďarskej strane Komárna. Na slovenskú stranu sa dalo dostať len pešo po Alžbetinom moste, pod ktorým sa valili temné vody Dunaja, toho stredoeurópskeho veľtoku, ktorý bol, aspoň pre mňa, spolu s Tatrami najväčší dôvod na smútok za Československom. Česi prišli o veľhory, aj keď maličké, aj o veľtok, aj keď hraničný. 

Tak som šiel po tom veľkolepom moste z roku 1892, vtedy už bola Maďarmi milovaná Sissi-Erzsébeth štyri roky po smrti. Ja som po ňom naposledy kráčal rovnakým smerom pred tridsiatimi piatimi rokmi, keď však boli na oboch stranách kontroly, pričom na tej strane slovenskej, teda našej, ma dve hodiny nechali sedieť v smradľavej búdke, ktorá bola colnicou, a potom som musel vysypať batoh, či niečo neveziem z Maďarska, z tej nepríjemnej krajiny východného bloku, kam sa dalo jazdiť na „čunder“. Na tom stále ešte niečo je.

Ale to už je dávno a rozprávať teraz o pocitoch, ktoré má človek, ktorý zažil prekračovanie hraníc, je hlúpe: tých mladších to nezaujíma, tí starší to vedia. Ale sentimentálny pútnik si to stále ešte vychutnáva, a keď môže ísť cez hranice peši, nieto ešte po moste, tak ide. Nie je to však také samozrejmé, pred desiatimi rokmi na slovenskú stranu nepustili maďarského prezidenta, keď sa chcel zúčastniť na odhalení sochy svätého Štefana, ku ktorej som o chvíľu prišiel. To sa zo strany Slovákov chápalo ako provokácia. Maďarský prezident došiel do polovice mosta, tam, kadiaľ vedie prostriedkom toku štátna hranica, a ďalej nešiel, lebo nechcel riskovať medzištátny konflikt. Ja som vodnú hranicu hladko prekonal, došiel som na slovenskú stranu, prišiel k spornému Szent Istvánovi a tiež k soche majstra operety Franza Lehára, ktorý mal na tom mieste dávno zbúraný rodný dom, ale pretože bola tma, prezrel som si jedno i druhé až na druhý deň.

Komárno je mesto, ktoré rozdeľuje mocná žila Dunaja. Väčšia a historickejšia je jeho severná, teda slovenská časť, kde ešte stále žijú asi dve tretiny Maďarov, ktorí však dokonale hovoria po slovensky, aj keď… Keď som sa na tie lingvistické veci pýtal majiteľky penziónu, kde som prenocoval, samozrejme, Maďarky, či Slovák pozná v jej (ako sa mi zdalo) dokonalej slovenčine maďarský prízvuk, povedala, že hej, pozná. Slovenská tretina sa tu objavila až po roku 1918, keď sem prišli spolu s víťaznými Čechmi okupantmi, ktorí tu už opäť nie sú.

Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva. Texty označené kategóriou PRO ponúkajú mozaiku domácich a svetových autorov z rešpektovaných svetových médií, veľký bilančný piatkový komentár a ďalšie texty renomovaných odborníkov.

Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.

Štandard PRO na mesiac
iba 19,90€— každý mesiac
  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom
Štandard PRO na rok
iba 199,00€— každý rok
  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom

Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.
Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]

Ďalšie články od Jiří Peňás
Ďalšie články