Slovensko získalo imidž zlyhávajúceho štátu

Už niekoľko desiatok hodín platia na slovenských hraniciach s Českom a Rakúskom obnovené policajné kontroly. Susedné štáty po nich siahli pre zlyhanie Bratislavy v otázke krotenia nelegálnej migrácie.

Už prvé hodiny dočasného pochovania schengenského režimu ukázali, že obavy Viedne a Prahy boli maximálne opodstatnené.

Česi len za prvé dva dni kontrol zadržali až 300 migrantov, pričom v jednom z prípadov museli muži zákona siahnuť po zbrani a použiť varovné výstrely.

Štáb TV Markíza zase krátko po príchode na česko-slovenské hranice nakrútil vyše tri desiatky migrantov vystupujúcich z dodávky riadenej zdrogovaným šoférom, ktorému ktosi za prevoz zaplatil 50 eur.

Česká polícia do tretice informovala o prípade muža, ktorý skoro dve desiatky cudzincov prevážal ešte viac potajomky – v lese. Nasledovala hra na naháňačku, v ktorej boli úspešnejší muži v uniformách.

Odhalené prípady pritom zrejme ďaleko zaostávajú za neodhalenými, prípadne zaostávali. Český minister vnútra Vít Rakušan začiatkom týždňa vo vyhlásení ozrejmil, že nelegálna migrácia, najmä zo Sýrie, tento rok vzrástla o neuveriteľných 1 200 percent.

Štát, ktorý rezignoval na ochranu vlastných hraníc – za ktoré sa v dnešnom svete stále zomiera –, vyzerá presne takto. Riadne fungujúce hranice sú pritom základným parametrom národnej suverenity ako takej.

Kto za túto anarchiu nesie zodpovednosť? Logika vecí velí, že prstom treba ukázať na ministra vnútra Romana Mikulca, čo aj implicitne robia Rakúšania, pomerne otvorene Česi a ešte jasnejšie jeho exkolega Juraj Krúpa, ktorý z pozície predsedu zvolal mimoriadne zasadnutie brannobezpečnostného parlamentného výboru.

Šéf rezortu vnútra kritiku odmieta a vinu tradične presúva na druhých.

V prvom rade tvrdí, že problém treba riešiť na úrovni Európskej únie (ako keby sa domáce a zahraničné riešenie vylučovalo a nie naopak efektívne dopĺňalo).

V druhom zas spolu so svojím podriadeným, šéfom polície Štefanom Hamranom, kritizuje Maďarov, od ktorých k nám migranti prichádzajú, za neplnenie readmisných dohôd. Teda tých dohôd, ktoré vo vzťahu k Česku neplníme ani my sami.

Mikulec teda pokračuje v nepísanom pravidle slovenskej politickej kultúry, v rámci ktorej je nasypanie si popola na hlavu tým najväčším strašiakom.

Polícia SR namiesto kopnutia do vrtule v smere ochrany hraníc však posilňuje svoju elitársku pózu voči väčšine občanov a pri hone na dezinformátorov sa správa ako atlanticko-progresívny think tank.

A napokon premiér Heger, ktorý spraví všetko predtým, než aby vyslovil suverénnu zapamätateľnú myšlienku, konštatuje, že „je úplne absurdné očakávať, že my budeme chrániť hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom a medzi Slovenskom a Českom a podobne“.

Perfektné.

Uzatvorenie slovenských hraníc s Českom a Rakúskom si navyše všímajú aj veľké zahraničné médiá. Agentúrne či autorsky situáciu pokryli napríklad Euronews, Independent či ABC News.

Nekontrolovanú migráciu si aj Slováci donedávna spájali s chudobnými krajinami mimo EÚ alebo zlyhávajúcimi štátmi Blízkeho východu. Podobnú predstavu o Slovensku ako o nefungujúcom štáte však v posledných dňoch získavajú Rakúšania a Česi.

Schopnosť chrániť hranice a kontrolovať, kto sa na našom území zdržuje, patrí k základným funkciám štátu. Ak ani pri takomto zlyhaní nevie minister vnútra vyvodiť zodpovednosť, možno „predstava“ o zlyhávajúcom štáte nie je predstavou, ale triezvym vnímaním reality.