Prokurátor Špirko: Netreba podliehať ilúzii, že teraz sa robia veľké akcie

Prokurátor špeciálnej prokuratúry a aktuálny kandidát na jej šéfa Vasiľ Špirko hovorí, ako dospel k presvedčeniu, že na neho čelní funkcionári NAKA a polície pripravovali sabotáž a aj o tom, čo videl v účtoch Roberta Kaliňáka.  

Odkiaľ pochádzate?

Som pôvodom z Košíc, tam som vyštudoval základnú, strednú aj vysokú školu, následne po skončení právnickej fakulty som v rámci základnej vojenskej služby pracoval na vojenskej prokuratúre a po oboznámení sa s prostredím, ku ktorému som inklinoval, som dostal možnosť nastúpiť do Bratislavy na prokuratúru ako čakateľ. Pre mňa to bol vtedy neznámy svet, ďaleko od rodinného či študentského života. Ale chcel som ísť na prokuratúru, takže aj keď som mal tendencie vrátiť sa, napokon som zostal.

Odkedy sa datuje vaša túžba stať sa prokurátorom, je to ešte z detstva?

Je to ešte z detstva, sledoval som filmy pod vplyvom mamy, keďže otec mi zomrel, sledoval som žáner, ktorý mala rada moja mama, boli to filmy s kriminálnou zápletkou. Vždy som chcel byť policajtom alebo vyšetrovateľom, ale keď som sa na vysokej škole oboznámil so systémom vyšetrovania, už ma to ťahalo na prokuratúru.

Aké sú vaše najsilnejšie stránky, ktoré sú vhodné pre nového šéfa špeciálnej prokuratúry?

Poznanie prostredia. Špeciálny prokurátor musí poznať problematiku, ktorú má na úrade, s tým je spojená história, či už káuz alebo postupov, ktoré prokurátor uplatňuje. Taktiež pozná svoj kolektív, kto sa ako angažuje pri vyšetrovaní a ako ho môže šéf špeciálnej prokuratúry využiť pri jednotlivých kauzách. To by mali byť základné podstatné rysy špeciálneho prokurátora, aby využil svoje personálne zázemie na efektívnosť a akcieschopnosť prokuratúry.

Za vašu slabinu sa však považuje, že nemáte imidž práve tímového hráča, skôr sa snažíte orientovať na svojich overených vyšetrovateľov, aby o vašich postupoch vedel čo najmenší okruh ľudí.

To je priam nevyhnutné, že sa musím izolovať od prostredia. Ale bolo to vyvolané najmä tým, že sme odhaľovali závažnú trestnú činnosť v prostredí nielen súdov a prokuratúry, ale hlavne polície. My sme závislí najmä od činnosti polície. Z tohto prostredia som mal informácie o únikoch a musel som si vytvoriť bublinu. Bolo to nevyhnutné, aby som neriskoval úspešnosť a objasnenosť kauzy únikmi informácií. Často sa stávalo, že na konkrétnej veci sme robili len dvaja-traja, čím sa nám darilo obmedzovať úniky.

Nie je to teda vyvolané mojou povahou, že by som bol introvertom, to určite nie. Ide o dlhodobý problém, že práve z polície unikajú informácie.

Policajti a prokurátori vravia, že dôvodom, prečo sa až doteraz nestíhali veľké ryby, bolo to, že im vždy klepol po prstoch nadriadený, a preto sa o to preventívne už ani nikto nepokúšal. Vy ste boli jeden z mála, kto sa do takýchto káuz nebál ísť. To, čo ste práve pomenovali, môžeme chápať aj ako stratégiu, ako sa dalo na tomto poli úspešne pracovať aj doteraz?

Boli aj iní než ja, ale prostredie polície je kľúčový a problematický faktor vyšetrovania. Preto aj koncepcia, ktorú predkladám, sa snaží zamedziť takýmto príčinám, ktoré mali vplyv na priebeh vyšetrovania, keď funkcionári polície nekontrolovaným spôsobom a bez našej vedomosti – či už mňa alebo vyšetrovateľa – posúvali informácie z vyšetrovania neoprávneným osobám či rovno protistrane.

Posledné udalosti ukazujú, že sa jednalo o všetkých funkcionárov NAKA, keďže tá je pre nás partnerom, cez ktorého realizujeme vyšetrovanie. Čerešničkou bolo, keď obvinený, ktorý pôsobil na odbore zvláštnych činností, vynášal neoprávneným osobám informácie o osobách, ktoré boli v režime utajenia, a ktoré nám pomáhali zisťovať zásadné dôkazy. To je absurdné a neprístupné.

Čo navrhujete vo svojom koncepte?

Odizolovať naviazanosť prokuratúry na NAKA, stiahnuť si vyšetrovateľov pod seba a riadiť ich priamo. Je nevyhnutné eliminovať príčiny, ktoré práve dnes vychádzajú najavo a ktoré limitovali vyšetrovanie.

Ak nadriadení majú od úvodných štádií vyšetrovania informácie, voči ktorým osobám je namierené a aké prostriedky sa majú použiť, a tie poskytnú protistrane, naša činnosť je zmarená, aj keby bola akokoľvek účinná.

Vy ste nariadili zmazať z policajného počítača aj výsluchy v kauze B.A. Haus, keďže z verejných vyjadrení Roberta Kaliňáka vyplývalo, že ich zrejme videl. Čiže takýto postup sa asi dá uplatniť už teraz…

Išlo o prijatie trestných oznámení oznamovateľov. Mojím záujmom bolo, aby sa informácie nedostali von, aby sa protistrana nemohla na to pripraviť a keďže osobou, na ktorú sa poukazovalo, bol aj jeden z ministrov, usúdil som, že bude lepšie, aby informácie ostali u mňa. Vyhodnotil som to ako veľmi dôležité pre objektivitu vyšetrovania.

Je takýto postup bežný?

Sú to opatrenia, ktoré som vyhodnotil v danej chvíli ako potrebné, aby nedošlo k úniku zo strany tých, ktorý v prípade nevystupujú ako orgán činný v trestnom konaní. OČTK sú totiž len prokurátor a vyšetrovateľ, a nie nadriadený. Ten má plniť len funkciu koordinátora či metodického riadiaceho manažéra. To sú nevyhnutné podmienky, ktoré treba dodržať, aby vyšetrovanie nebolo zmarené.

Čelíte vážnej konkurencii, Ján Šanta práve uzavrel prípad zmeniek, ktorý súčasné očistné procesy naštartoval, kým Daniel Lipšic je zakladateľom špeciálnej prokuratúry i špeciálneho súdu, kedysi politicky presadil nielen ich vznik, ale aj ďalšie inštitúty, ktoré sa dnes ukazujú ako kľúčové, napríklad spolupracujúceho obvineného. To sú silné karty. Aké sú tie vaše, ktoré chcete postaviť proti nim?

Moja ambícia je nová koncepcia riadenia a nového zadefinovanie vzťahu prokuratúry k vyšetrovateľom. To je moja vízia, ktorá vyplýva z dlhodobých skúseností.

Daniel Lipšic je čiastočne poznačený politickým prostredím. Myslím si, že prokuratúra má byť nielen nezávislou, ale má sa takou aj javiť v očiach verejnosti. Ostatní kandidáti pochádzajú z rovnakého prostredia ako ja, doktor Kysel z organizovaného zločinu a pán Šanta z odboru, kde som aj ja. Každý má svoje predstavy, všetky by posunuli prokuratúru ďalej. 

S kandidatúrou sú spájané rôzne politické dohody. Vy nie ste ten typ, ktorý by si obšľapával podporu v politickom zázemí. Napokon, keď vás nominoval poslanec Dominik Drdul (OĽaNO), boli ste skeptický, až kým ste sa osobne presvedčili, že ide o mladého zapáleného študenta s nezištnými úmyslami. Neznižuje to ale vaše šance?

Mám v povahe, že keď som presvedčený, že moje konanie je správne a spôsobilé meniť zlý stav, idem do toho. Nezvažujem, netaktizujem, nevyjednávam. S mojou koncepciou otravujem už asi tri-štyri roky svojich kolegov. Myslím si, že prokuratúra by mohla napredovať, ak by sa tento model presadil. Idem do toho s vlastným nasadením, s ambíciou niečo zmeniť, nepozerám ani na taktiku súpera, ani na nikoho iného. Svoje vízie predložím v parlamente a skúsim ich presvedčiť.

Lipšic chce naopak posilniť odbor všeobecnej kriminality, kam spadá aj organizovaný zločin, kde je aj ďalší váš protikandidát Peter Kysel. Prečo vy kladiete dôraz na odbor ekonomickej kriminality?

Vývoj kriminality sa za posledné dve dekády tématicky transformoval. Z pôvodnej násilnej trestnej činnosti, ktorej sa venovali organizované zločinecké skupiny, sa štruktúra a skladba trestnej činnosti transformovala do ekonomickej, ktorá je pohodlnejšia. Je veľa možností, ako odčerpávať zdroje zo štátneho rozpočtu a eurodotácií efektívnejšie. Štát sa musí prispôsobiť týmto zmenám a nastaviť správne mechanizmy, ak si chce plniť svoje základné funkcie a ochránil svoje zdroje.   

Keďže už ôsmy rok pôsobím na tomto odbore, poznám povahu týchto spisov a povahu následkov tejto trestnej činnosti. Len ja sám mám v spise následky v hodnote desiatok až stoviek miliónov eur. Práve tejto kriminalite musí štát venovať zvýšenú pozornosť.

Takže organizovaný zločin sa dnes deje najmä v prostredí ekonomickej kriminality?

Áno. Máme tu daňovú trestnú činnosť a jej blízkou je korupcia. Keď takto získate financie, následne musíte špekulovať nad ich legalizáciou. Takže tu máme legalizačné schémy. To všetko sa odvíja od ekonomickej kriminality, ktorá už prebieha sofistikovaným spôsobom, kde je zapájaná vyššia miera organizovanosti a koordinácie. Toto je oblasť, ktorá za dve dekády zaznamenala zásadný progres.

Súvisí to aj s tým, že už dnes neexistuje hrubokrká mafia, ale premenila sa na bielogolierovú, ktorá parazituje práve na mocensko-politickom prostredí?

Presne tak. V prvopočiatkoch pouličná násilná kriminalita, pejoratívne označovaná ako mafiánska, pre ktorú boli príznačné násilné trestné činy, drogy či prostitúcia, nemá dnes takú výnosnosť. Dnes je oveľa vyššia výnosnosť vystavaná na rafinovanom ekonomickom pozadí. Je ľahšie a efektívnejšie zneužívať daňové prostriedky pri uplatňovaní nadmerných odpočtov DPH, takzvaných vratiek alebo vylákavaní prostriedkov zo zdrojov rozpočtu štátu alebo Európskej únie.   

V zásade prevládajú dva názory, jedni hovoria, že stačí vymeniť najmä ľudí vo vedení prokuratúry a potom úrad správne viesť. Druhí hovoria, že treba štrukturálnu zmenu, keďže monokratické riadenie prokuratúry v sebe pestuje klasický princíp zneužiteľnosti moci, keď jeden – v zásade politicky nominovaný náčelník – rozhoduje o všetkom. Váš postoj?

Štruktúra prokuratúry je daná zákonom. V tomto by som nevidel problém. Pokiaľ je správna autorita, ktorá má v sebe správne morálne princípy a nemá tendenciu zneužívať právo a svoje postavenie, poslanie využíva naplno. Všetko je zneužiteľné, ale nemyslím si, že by bol problém v systémovom nastavení. Problém je v osobách na čele, ktoré sa angažujú v neprospech prokuratúry. Máme o tom z posledného obdobia určité poznatky.

Domnievam sa, že vývoj v spoločnosti to prelomil. Už aj v osobe nového generálneho prokurátora máme záruky, že latka sa bude posúvať hore. Prokuratúra bola zriadená unifikovaným modelom odhora-dole, aby jednotným spôsobom vedela hájiť záujmy štátu a ochranu osôb, ale išlo aj o jednotnosť postupov voči súdom, ktoré sú autonómnejšie a samostatnejšie. Práve prokuratúra mala byť prvkom, ktorá zjednocuje ich činnosť.

Sila inštitúcií ale spočíva v tom, že nie sú zneužiteľné práve vtedy, keď sa na čelo dostane nehodný človek. Čo ak sa jedného dňa opäť dostane do vedenia osoba, ktorá bude funkciu zneužívať v prospech mocných? 

Áno, ale to analogicky platí, ak sa taký človek stane ministrom alebo iným funkcionárom. Stále je to o ľuďoch a samoregulačných mechanizmoch. Osobne si myslím, že vzhľadom na verejnú kritiku, ktorá sa tu zniesla na prokuratúru, už prokuratúra má v sebe tento samoregulačný systém. Musím uznať, že aj híring v parlamente, keď sa pýtali kandidátov, kde boli počas únosu štátu a prečo nevystúpili, má veľký efekt a dnes už by sa prokurátori radšej postavili za kolegov, alebo verejne odsúdili takéto konanie.

Kandidáti ako doktori Kysel, Šanta, Hrivnák poukazovali na to, že doktor Kováčik sa dopúšťal konaní, ktoré boli v rozpore s funkciou prokurátora. Dnes už by to urobilo viac prokurátorov. Procesy v spoločnosti ozdravujú aj prokuratúru.

Rátate s tým, že počas vypočúvania budete čeliť vyhecovaným poslancom a počúvať otázky typu „prečo ste nič nerobili, keď mafia unášala tento štát“?

Takýchto otázok by som sa nebál, napokon, padla tam aj otázka: „Kde ste boli, keď vystúpil Špirko?“ – ak to vezmem trochu z nadhľadu (úsmev). Každý svojim spôsobom prispieval k očiste, niekto viac a niekto menej. Niekto prácou so spisom, iný poukazovaním na nedostatky. Treba to vnímať komplexnejšie a netreba sa vyhovárať, ale bola urobená hrubá čiara. Ide len o to, ako súčasné dianie využijeme do budúcna. Máme otvorených množstvo prípadov, čo všetko sa dialo a zneužívalo, a musíme s tým správne naložiť.

Ide o to, či by inštitúcia nemala byť nastavená tak, aby ani nemohlo dôjsť k takým prípadom, ako je šéf Úradu špeciálnej prokuratúry vo väzbe.

Platí prezumpcia neviny, dokazovanie bude ešte veľkou úlohou. Každopádne, už tieto tendencie, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí o vznesení obvinenia, sú závažné. Každý verejný činiteľ si musí uvedomovať, že je pod dohľadom. Treba ale skôr vytvárať nielen vnútorné, ale aj vonkajšie regulačné mechanizmy. Podobne to platí aj pre súdy a políciu, ale napríklad aj pre Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). Nejde len o individuálne zlyhania, ale systematické chyby. Akurát sa treba pýtať, či ten systém bol takto nastavený úmyselne, alebo bol len zneužitý.

Je teda správne, keď generálny prokurátor alebo šéf špeciálnej prokuratúry môže bezdôvodne odobrať prípad svojim podriadeným kdekoľvek na Slovensku?

To súvisí s nastavením vnútorných mechanizmov. Nadriadený každopádne má takúto možnosť, okrem negatívnych pokynov, ktoré sú jasne zadefinované v zákone, môže využiť aj ďalšie kompetencie. Osobne sa však domnievam, že by takéto rozhodnutia mali byť riadne zdôvodnené a zaznamenané, aby boli preskúmateľné, či ozaj išlo o opodstatnené odňatie. Aj z tohto sa vieme poučiť.

O vás je známe, že nečakáte, kým niekto podá trestné oznámenie, ale niektoré prípady aj sám otvárate, k čomu ste ako člen špeciálnej prokuratúry disponovaný právomocou. Ktoré prípady ste otvorili iniciatívne?

Takých je niekoľko. Ak si to vyžaduje situácia a disponujem informáciami zo spisov, začnem trestné stíhanie. V minulosti som si ich aj sám vyšetroval, alebo vykonávam neodkladné vyšetrovacie úkony. Opäť tento postup súvisel s tým, aby moje úkony neunikli funkcionárom NAKA a nedošlo k ich zmareniu.

Mali ste podozrenia zo sabotáže?

To je silné slovo, no dnes sa voči týmto funkcionárom vedú trestné stíhania práve z dôvodov, kvôli ktorým som už predtým takto postupoval. Musel som sa s operatívcom dohodnúť, ktoré informácie musia ostať v úzkom kruhu zainteresovaných.

Patrí medzi vaše „iniciatívne“ prípady aj skúmanie majetku dvoch ministrov, ktorých v inom prípade svedok označuje ako „Robo“ a „Strapatý“?

Skúmanie majetku bolo súčasťou komplexného vyhodnocovania skutkových okolností. Keďže potrebné výstupy mi neboli sprístupnené, musel som začať vykonávať vlastné úkony. To sa týkalo nielen týchto ministrov, ale aj iných exponovaných osôb, dokonca zvádzam boj s konkrétnym útvarom NAKA, ktorý mi nesprístupňuje údaje, hoci som ich vyše rok žiadal, aby mi urobili takéto preverovanie.

Ako sa robí preverovanie majetku?

Formálne je na NAKA zriadený útvar, ktorý má databázy a prístup k informáciám od rôznych subjektov. Zhromažďuje dáta a vyhodnocuje majetok osoby.

Takto viete zistiť, že politikovi patrí firma, ku ktorej sa nehlási?

To sú vzťahové diagramy, kde treba zisťovať majetkové či osobné prepojenie osôb. V akom vzťahu je napríklad konateľ spoločnosti s podozrivou osobou a či je tam osobná alebo iná vecná prepojenosť.

Pri kauze B.A. Haus ste si vyžiadali aj účty?

Áno.

Dostali ste povolenie zo súdu?

Nie, išlo o oprávnenie prokurátora, vyžiadal som si to na základe vlastnej kompetencie, osobne som si to šiel prevziať a posudzoval som bankou poskytnuté údaje.

Teda, dá sa povedať, že tam, kde asistent poslanca Rajtára Filip Rybanič videl iba malý výsek (účtu Roberta Kaliňáka, pozn. red.), vy ste videli celú históriu účtu?

Áno.

Za aké dlhé obdobie?

To vám nemôžem povedať. Málokto si uvedomoval, že kým tento dotyčný zamestnanec banky bol stíhaný za výsek, ja som disponoval všetkými podrobnými informáciami ohľadne podozrivých osôb a tých firiem a tie som vzájomne prepájal s ostatnými kauzami.

Vyplývalo z tých účtov, že niektoré firmy patria týmto osobám? Napríklad firma Budamar? (firma podozrivá z neoprávnených vratiek za 20 miliónov eur, pozn. red.)

To nemôžem povedať. Ide o predmet bankového tajomstva. Boli informácie, ktoré som zákonným spôsobom nadobudol a vyhodnocoval v kontexte podozrení, ktorými som vtedy disponoval. A nielen ohľadom tejto trestnej veci, ale aj iných.

V tom čase ste čelili účelovému útoku zo strany nadriadených, ktorými vás o tieto prípady pripravili – zdá sa, že pre Kaliňáka v hodine dvanástej. Napokon, o ich panike svedčí aj rozsah, v akom sa do vás pustili. Kaliňák si údajne predvolal čelných funkcionárov polície a nakričal na nich, že „musíte na toho hajzla niečo nájsť“. Bolo to vtedy, keď s vami svedok Ľubomír Varga spísal priznanie, kde prezradil korupčnú schému tendrov na ministerstve vnútra. Už to by samo osebe stačilo ako motív vašej diskreditácie. No nemyslíte si, že Kaliňák mohol vedieť aj to, akými informáciami disponujete ohľadom jeho účtov, čo môže byť ešte výbušnejšie?

Neviem povedať, či bol priebeh taký, ako ste naznačili. Nemôžem to ale ani vylúčiť. Bolo to obdobie, keď sa zbiehali informácie o už vami pomenovanej obchodnej spoločnosti a tendroch na ministerstve vnútra. A tiež ďalšie informácie, ktoré som vyhodnocoval a prepájal do vzájomnej súvislosti.

Vy ste po vražde Jána Kuciaka urobili na prokurátora bezprecedentnú vec: vyložili ste svoj prípad pred verejnosť, keďže ste sa obávali o svoj život a svoju rodinu. Ako to zobrali kolegovia na prokuratúre? Neprekročili ste podľa nich touto sebazáchovnou reakciou červenú čiaru, ktorá sa vníma citlivo, keďže prokurátor musí zamlčiavať prípady?

Určite to takto vnímali, ale nie všetci, neviem, v akom pomere. Niektorí mi to ale vytýkali, iným som to vysvetlil a pochopili, čo ma k tomu viedlo. Reakcie boli rôzne, ale ja som urobil to, čo bolo nevyhnutne potrebné. Vtedy sa za mňa postavil len doktor Hrivnák, doktor Kandera a môj vtedajší nadriadený doktor Žilinka. Nie síce verejne, ale dovnútra mi inštitucionálne poskytoval veľa ľudskej pomoci.

Akej perzekúcii ste čelili od samotného Kováčika?

On ako nadriadený musel vyvodiť nejaké kroky. Čelil som disciplinárnemu konaniu. Komisia uznala vinu, ale neuložila žiaden trest. 

Napokon, dnes žijeme zvláštne časy. Vyšetrovatelia či prokurátori, ktorí siahajú po kaste nedotknuteľných a možno sa stále obávajú rizika, že ich nadriadení zastavia, ako to bolo doteraz, a preto vo svojom zápase potrebujú podporu médií a verejnosti – keďže bez nej by nebolo možné naštartovať ten súčasný ozdravný proces. Občas to však nesie aj isté negatívne črty, keď sa novinári dozvedajú o záťahoch a už samotný zber obvinených spred ich domovov je mediálne pokrytý. Lenže, kým cieľom bolo zvyšovať dôveryhodnosť, takéto chyby pôsobia na spoločnosť skôr opačne. Čo si o tom myslíte? 

To je absolútne neprípustné, aby boli takto vyjavované skutočnosti, či už z výpovede svedkov alebo spoluobvinených, a to ešte predtým, ako dôjde k vykonaniu samotného dokazovania. Tiež by som to nazval bezprecedentné. Nie je mysliteľné, aby boli novinári informovaní o úvodných úkonoch vyšetrovania, keď je moment prekvapenia veľmi dôležitý. Alebo keď sú priamo pri zaisťovacích úkonoch. Nepôsobí to dôveryhodne. Sudcovia a badám, že aj advokáti, napádajú práve tieto postupy, ktoré narúšajú priebeh vyšetrovania alebo porušujú prezumpciu neviny.

Aj toto je súčasťou môjho konceptu, chcem vytvoriť profesionálny prístup k médiám a verejnosti, aby nedochádzalo k rušivým zásahom do vyšetrovania, ale zároveň aby boli poskytované informácie, ktoré dané štádium vyšetrovania pripúšťa. Aby sa nemarilo vyšetrovanie, ale zároveň aby bol naplnený aj verejný záujem (práva na informácie).

Špeciálna prokuratúra síce nie je taký kolos ako generálna, jednako aj pre túto funkciu je dôležité, aby bol šéf dobrým manažérom. Boli by potrebné aj manažérske zmeny?

Súčasťou mojej koncepcie je zmena prokuratúry na dve samostatné oddelenia. Odbor ekonomickej kriminality a korupcie by mal byť spoločne na jednej chodbe a potom odbor všeobecnej kriminality, ktorý by zastrešoval terorizmus, extrémizmus a organizovaný zločin. Samostatne by pôsobilo oddelenie vyšetrovania, ktoré by bolo spoločné pre oba odbory. Nakoniec je tu ešte oddelenie európskej prokuratúry. Zefektívnilo by to riadenie.

Chcel by som vytvoriť aj pomocný aparát asistentov prokurátora, ktorí by odbúrali administratívnu činnosť, ktorá tvorí asi tretinu súčasnej zaťaženosti prokurátora. Vytvorili by sa tak podmienky, aby sa prokurátor výlučne venoval svojej odbornej činnosti. Týmto by sa zlepšil výkon prokurátora a v merateľných ukazovateľoch aj výkon samotnej prokuratúry.

Mnohé závažné kauzy poslednej doby sú prepojené. Maroš Žilinka riešil Technopol, pri kauze Donovaly vymenil Kočnerových vyšetrovateľov Jombíka a Barchovského, čím sa prípad rozhýbal, Šanta vyšetroval zmenky. To je ekonomický odbor, kde je aj ďalšia Kočnerova kauza Welten v Báči. Zároveň „špeciál“ riešil aj vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prebieha medzi týmito prokurátormi vzájomná koordinačná komunikácia či už v práci, na chodbe, na obede…?

To sa treba spýtať ich, ale aj to by som chcel zmeniť. Chýba nám analytické oddelenie. Doteraz si každý prokurátor vykonával dozor vo svojich pridelených veciach, ale veľmi nekomunikoval s ostatnými kolegami, ktorí si vyšetrovali svoje kauzy, ktoré ale boli majetkovo alebo personálne prepojené.

Analytické oddelenie by takéto prípady združovalo. Vezmime si PPA či kauzu Dobytkár. Fungoval tu istý model prideľovania prostriedkov, vystupovali tu rôzne subjekty, ale majetkovo prepojené alebo v pozadí riadené spoločnými osobami. Analytické oddelenie by prepájalo vedomosti a informácie, aby vedelo podchytiť vzťahové diagramy, korupčnú či legalizačnú schému. Aby sa nepracovalo len na konkrétnom skutku, ale aby sa odhaľovalo širšie pozadie.

Podobne ako v kauze Dobytkár som už v roku 2017 postúpil isté skutočnosti na príslušnú zložku NAKA, kde som popisoval, že tu funguje takýto model a sú v ňom zainteresované takéto osoby. Dva roky sa s tým na NAKA nič nedialo. Ak by sme tu mali takéto oddelenie, ktoré považujem za nevyhnutné, vedeli by sme včas odhaľovať vzájomne prepojené kauzy.

Analytické oddelenie by teda zabezpečovalo porozumenie sofistikovaným modelom a schémam korupcie, na ktoré nestačí jeden prokurátor, ale treba celý tím ľudí?

Presne tak. Na jednej kauze sa podieľa jeden prokurátor, jeden vyšetrovateľ a prípadne jeden-dvaja operatívci, od ktorých zaneprázdnenosti závisí, ako sa vedia v prípade zaangažovať a odhaľovať aj širšie pozadie. Ľudskou vlastnosťou je nekomplikovať si veci a každý sa orientuje len na preukázanie skutočností súvisiacich s jeho prípadom. Tu je ale dôležité odhaľovať širšie pozadie, princípy, ako dochádza k zneužívaniu, kto sa na tom podieľa, kam smerujú zneužité prostriedky, ako sa rozdeľujú a v akom rozsahu. 

DPH kauzy sú už dnes príslovečné, no nepatria k tomu sofistikovanejšiemu zločinu, keďže tam to beží skôr „na hulváta“. Ako mohlo dôjsť k tak masívnemu rozkrádaniu vo sfére, ktorá je prísne kontrolovaná a peňažné toky podrobne sledované Finančným riaditeľstvom?

To je dlhodobo podceňovaný problém, daňové úrady a finančná správa sú mimo záujmu OČTK už desiatky rokov. Práve v tejto sfére je dlhodobý záujem o systematické odčerpávanie peňazí a čerpanie nadmerných vratiek DPH. Lenže štát neprejavuje veľký záujem na odstraňovaní podmienok páchania tejto trestnej činnosti.     

Už je verejným tajomstvom, že Finančné riaditeľstvo bolo používané ako nástroj korupčného systému, v ktorom sa niektorým vybraným firmám korupčné vratky dovolia a následne sa zhasne, keď si príde „načapovať“. Ide o systém, ktorý tu ktosi zhora politicky zastrešoval?

Nedá sa to povedať tak jednoznačne. Už z jednotlivých spisov vyplýva, že významnú rolu zohrávali riaditelia daňových úradov nielen pri uplatňovaní vratiek DPH, ale aj nevšímavosťou, ako sa vratky uplatňujú. Sám som stíhal niekoľkých riaditeľov daňových úradov, ktorí mi poodhaľovali pozadie, ako sa dostali do týchto úradov a čo bolo ich súvisiacou úlohou.

To boli spolupracujúci obvinení?

Z tých riaditeľov, o ktorých hovorím, bol jeden spolupracujúci obvinený a poukazoval na tie praktiky, ktoré sa tu praktizujú niekoľko desaťročí.

Kam to siaha? Do ktorých volebných období?

Dovolím si povedať, že od začiatku vzniku Slovenskej republiky. Ako možno zaujímavú tému na spracovanie dávam tip na zistenie, aké boli úvodné opatrenia každej vlády, ktoré urobila v štátnej správe a s dopadom na daňové úrady.

Naznačte, čo máte na mysli.

Pri nástupe nových vlád a pri výmenách pozícií v štátnej správe, bol vždy primárne záujem o daňovú oblasť a o výmenu riaditeľov daňových úradov.  

Cítite, že by dnes došlo k blahodarnej zmene aj na polícii? Zvonku sa zdá, že sa im dýcha voľnejšie. Aký je pohľad zvnútra?

Prostredie polície, v tomto prípade NAKA je, ak to slušne nazvem,  problematické. V roku 2019 tam prebehla reorganizácia, ktorej účelom bolo asi skôr nahradiť vedúcich predstaviteľov, ale nedošlo k posilneniu vyšetrovateľov a operatívcov. Naopak, ubudlo ich i napriek tomu, aby boli posilnení vzhľadom na súčasnú narastajúcu agendu. Došlo k zoštíhľovaniu, a to na tých najzásadnejších miestach, čo znefunkčňuje samotnú činnosť tohto útvaru.

Netreba podliehať ilúzii, že sa teraz robia veľké akcie. Práve my pri dennej práci vidíme, že na vykonávanie týchto akcií je potrebných veľa vyšetrovateľov a operatívcov, ktorí ale potom chýbajú pri iných vyšetrovaniach. Len sa presúvajú na tieto akcie. To má dopad na lehoty a angažovanosť daného vyšetrovateľa. Len tento rok od januára malo z NAKA odísť tridsať ľudí, pričom ich náhrada a personálna kontinuita nie je zabezpečená.

Odišli kam?

Buď do dôchodku alebo z iných dôvodov.

Koľko je vyšetrovateľov na NAKA?

To neviem presne, ale určite to bude vyše stovky.

Bol to problém, keď NAKA stíhala aj vás samého pokynom vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý vaše stíhanie pridelil rovnakému oddeleniu NAKA, s ktorým ste pracovali na prípade Vargu?

To je práve ten kontext, že moje trestné stíhanie bolo zinscenované. O tom ma utvrdzovalo aj to, že si to NAKA na základe prezidenta Policajného zboru prevzala, keďže sa nejednalo o trestný čin, ktorý by vyslovene spadal pod ich pôsobnosť. Pričom riaditeľ tej zložky NAKA bol tiež súčasťou mojich podozrení, že je to vedome smerované, aby ho mali pod kontrolou. (Bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer je spolu s Tiborom Gašparom, Petrom Hraškom a Robertom Kaliňákom súčasťou Špirkovho trestného oznámenia za sabotáž jeho vyšetrovania, pozn. red.)

Historickým problémom NAKA je, že špeciálna prokuratúra ako osobitná súčasť GP, ktorá bola zriadená na postihovanie najzávažnejšej trestnej činnosti, nemá svoju špeciálnu partnerskú vyšetrovaciu zložku. Preto navrhujem model, aby sme mali v určitej podriadenosti aj „vlastný“ policajný orgán.

Máte na NAKA ľudí, ktorým dôverujete?

Ešte sú, aj keď ich v poslednej dobe niekoľko odišlo.

Nemôžete teda ovplyvniť, aby ste na citlivých prípadoch pracovali s nimi?

Prokurátor má iba oprávnenie odňať vec, ale už nedisponuje oprávnením, aby to prikázal konkrétnemu vyšetrovateľovi, pretože sa prikazuje už len konkrétnej zložke.

Čo bol váš najúspešnejší prípad?

Podľa toho, aké si zvolíme kritérium, či už je to výška trestnej sadzby či sankcie. Najvyššia trestná sadzba, ktorú som udelil, bola 16 rokov. Potom boli kauzy, ktoré boli náročné vzhľadom na vykonávanie dôkazov, hoci šlo o jednoduché eurofondové alebo korupčné prípady, ale pojednávalo sa dva roky.

Ako sa vyvíja kauza Tipos, kde odišlo 14 miliónov eur na Cyprus firme Lemikon?

Ide o dve kauzy. Lemikon je v pozadí tej druhej.

Nasvedčuje vyšetrovanie tomu, že vtedajší minister Ján Počiatek mal osobný záujem na tom, aby boli odoslané milióny firme Radovana Vítka?

K podrobnostiam sa vyjadrovať nemôžem, ale aj to, čo ste naznačili, je predmetom dokazovania v tomto konaní.