Film Blondínka z dielne Netflixu je posmešným zobrazením Marilyn Monroe

Netflix 28. septembra prezentoval dlho očakávanú drámu Blondínka. Umelecký pohľad na život Marilyn Monroe však vo výsledku budí rozpaky.

Ana de Armas ako Marilyn Monroe vo filme Blonde. Foto: screenshot YouTube/Netflix Ana de Armas ako Marilyn Monroe vo filme Blonde. Foto: screenshot YouTube/Netflix

Na úvod je nutné poznamenať, že 167-minútový film režiséra Andrewa Dominika Blonde, v českej verzii Netflixu Blondýnka, vychádza z rovnomennej knižnej predlohy, ktorú v roku 2000 napísala Joyce Carol Oatesová.

Dielo je tak síce založené na reálnom príbehu a používa reálne mená osôb, ale nazvať ho faktografickým, či nebodaj biografickým by bolo hrubou chybou.

Film Blondínka sa začína naratívom o komplikovanom vzťahu Marilyn Monroe a jej matky. Scény umeleckým spôsobom vykresľujú závislosť osamelej rodičky od alkoholu a samovražedné sklony. Snímka poukazuje na chýbajúceho otca, ktorého Marilyn tak vo filme, ako aj v realite nikdy nepoznala.

Prvé minúty celovečernej drámy nie sú vhodné pre citlivejšie povahy a skľučujúci pocit završuje preexponovaná scéna, keď nahá matka núti malú Marilyn vliezť do vane s horúcou vodou a následne sa pokúsi utopiť ju.

Prílišná sexualizácia dohadov z reality

Režisér Dominik vo filme expresívnymi zobrazeniami nešetrí. Už o niekoľko minút navodzuje dojem, že Marilyn svoju prvú úlohu vo filme získala po tom, čo sa nechala znásilniť filmovým producentom priamo v jeho kancelárii.

Netrvá dlho a opäť prichádza erotická pasáž obsahujúca vulgárny dialóg a následný pohlavný styk Marilyn Monroe s dvoma mužmi. Neskôr dej ráči vyjaviť, že ide o syna Charlieho Chaplina, familiárne zvaného Cass, zatiaľ čo druhým milencom je Eddy Robinson.

Monroe bola vo vzťahu s Chaplinovým synom, ale dôkazy o milostnom pomere tejto trojice neexistujú, aj keď Marilyn bola pomerne skazená a mužov často striedajúca žena. Film teda pracuje aj s dohadmi a klebetami, čo môže viesť k presexualizovanej fikcii, ako bola realita.

Nútená interrupcia a domáce násilie

Psychickú nestabilitu protagonistky ukazuje aj nepríjemná scéna, keď sa Marilyn po počiatočnej radosti z počatého dieťaťa rozhodne pod tlakom pre potrat, ale počas cesty na kliniku zmení názor. Abort je teda vykonaný násilím a hoci film ukazuje, ako herečka uteká z postele chodbami nemocnice, dej neskôr ozrejmuje, že dieťa jej zabili.

V niektorých ďalších scénach filmu sa nakrátko objavia aj akty, na ktorých Ana de Armasová pózuje po vzore skutočných nahých fotografií Marilyn Monroe. Filmoví Cass a Eddy ich neskôr ukazujú Marilynmu manželovi Joeovi DiMaggiovi. Ten ju v následujúcej scéne vyhľadá v dome a keď ju nájde, opäť nahú, zbije ju.

Akúsi renesanciu, tak v živote skutočnej, ako aj filmovej Marilyn Monroe predstavuje zoznámenie s Arthurom Millerom. Romantické scény ponúkajú príjemné osvieženie po ťažkých, miestami aj nechutných pasážach.

Znásilnenie americkým prezidentom a hororový potrat

Andrew Dominik po harmonickom slede hrejivých scén opäť raz stáča kormidlo smerom k ťaživým scénam, ktorých inšpiráciou bol románik skutočnej Marilyn Monroe s prezidentom USA Johnom F. Kennedym.

Milenecký vzťah hollywoodskej hviezdy a prezidenta najmocnejšej krajiny sveta dostal však v Blondínke prekvapivo malý priestor. Jediné stretnutie Monroe a Kennedyho zároveň predstavuje najzreteľnejší dôvod, prečo sa stal film mládeži neprístupným.

Režisér divákom v tejto časti ponúka minútu trvajúcu scénu núteného orálneho sexu, ako aj hrubé vulgarizmy, ktoré postava prezidenta pred koncom erotickej pasáže adresuje Marilyn.

Nechutne hororový nádych dodávajú filmu v záverečných minútach nesúrodé scény, v ktorých Monroe unesie skupina mužov pravdepodobne patriacich k FBI alebo CIA. Tí ju dovedú na posteľ v potratovej klinike, kde jej lekár odoberá plod. Ten, ako dej naznačuje, počala s prezidentom.

Stupňovanú hrôzu zakončuje scéna, v ktorej nahá Ana de Armasová vstáva z postele a dolnú časť tela má pokrytú krvou unikajúcou po vykonanej interrupcii. Táto scéna bola natočená na mieste, kde pred 60 rokmi za nejasných okolností skonala skutočná Marilyn Monroe.

Film počas celého, takmer trojhodinového trvania pôsobí nekonzistentným dojmom. Striedanie pomeru strán, farebných a čiernobielych scén či rôznych zvukových a obrazových efektov bežnému divákovi bez obšírnejšieho umeleckého cítenia dojem nezlepšuje.

Ani to však nie je najväčší problém Blondínky, ktorá zrejme čoskoro vystrelí na prvé priečky najsledovanejšieho obsahu na Netflixe.

Záchytné body z reality posunuté do fiktívneho extrému

Snímka správne vníma hlavné črty života Marilyn Monroe. Nepoznaný otec, duševne chorá matka, domáce násilie v manželstve, snaha naučiť sa zručnosti ženy v domácnosti, utiecť zo života v Hollywoode, milostný pomer s americkým prezidentom, to všetko je iba skromný výber bodov zo životopisu skutočnej Monroe.

Film však zbierku pútavých životných udalostí s potenciálom na celovečernú biografickú drámu predsa len nafukuje a na pôde filmovej a seriálovej woke bašty Netflix prezentuje ešte viac presexualizovaný, preexponovaný, pre slabšie povahy nesledovateľný pohľad na život jednej z najslávnejších herečiek všetkých čias. Ten z nej v očiach nezainteresovaného adresáta poľahky robí duševne labilnú a opovrhnutiahodnú prostitútku.

Aký to má celé zmysel? Čo ten film chce vlastne povedať? Prečo niekto vyprodukoval do veľkej miery zvrhlý, vizuálne nesúrodý kompilát psychedelických a hororových scén prerývaných scénami násilia, a to aj sexuálneho? Odpoveď treba hľadať na pozadí, teda tam, kde sa Blondínka rodila.

Filmov o Marilyn Monroe bude viac, myslí si Dominik

Andrew Dominik nepatrí v našich končinách k známym tvorcom, medzi jeho úspešné diela patrí umelecký western Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom. V poetickom filme z prostredia Divokého západu hral hlavnú postavu Brad Pitt, ktorý sa stal jedným z producentov Blondínky.

Nezaujíma ma realita, zaujímajú ma obrázky, uviedol Andrew Dominik na margo tvorby Blondínky v rozhovore pre British Film Institute. Na jeho konci dostal otázku, či vníma riziko, že ľudia budú brať Blondínku ako “svätú pravdu” o Marilyn Monroe, hoci je založená na novele.

„Myslím, že to nie je dôležité,“ reagoval. „Ľudia, ktorí robia filmy, majú tendenciu myslieť si, že sú neuveriteľne dôležité. Ale je to len film o Marilyn Monroe. A filmov o Marilyn Monroe bude oveľa viac,” myslí si.

Filmy Marilyn Monroe podľa neho nikto nepozerá

Poburujúcejšie odpovede pritom poskytol ešte predtým, keď prišlo na tému filmografie Monroe. Dominik priznal, že pred produkciou filmu vôbec nepoznal snímky s Monroe. Hrala podľa neho v “mnohých filmoch, ktoré v skutočnosti nikto nepozerá”.

Novinárka Christina Newlandová sa pokúsila Andrewovi Dominikovi oponovať s tým, že veľa ľudí z jej okolia videlo napríklad film Páni majú radšej blondínky. Ženy vystupujúce vo filme označil po krátkej polemike so žurnalistkou za “dobre oblečené ku**y”.

Očividný nezáujem o skutočnú Marilyn Monroe a jej príbeh viedol skupinu ľudí na čele s režisérom Dominikom k pošliapaniu jej beztak zničeného mena. Ilustráciou môže byť fakt, že nechutnú scénu núteného potratu a jeho následkov sa nikto zo štábu neštítil nakrútiť priamo na mieste tragického úmrtia hollywoodskej hviezdy.

Tvrdý rating bol pre mnohých zainteresovaných nepríjemným prekvapením

Aj napriek nadmernej prítomnosti erotických a násilných scén viacerých ľudí podieľaujúcich sa na produkcii Blondínky udelenie najtvrdšieho ratingu NC-17 prekvapilo. Svoju nespokojnosť s rozhodnutím komisie zneprístupniť film mládeži vyjadrili Andrew Dominik aj Ana de Armasová.

Oficiálna správa hovorí, že prísny rating bol udelený „za silný sexuálny obsah/znásilnenie a explicitnú nahotu, znepokojivý násilný obsah vrátane zneužívania detí, užívania drog a prenikavých výrazov“.

Film Blondínka zahadzuje potenciál v prospech umeleckého experimentu

Osobu Marilyn Monroe nie je nutné idealizovať. Viedla chaotický, neusporiadaný a do veľkej miery aj nemravný život, pričom známou a populárnou sa stala vďaka výzoru. So sexuálnou vyzývavosťou sama pracovala a zakladala si na nej.

Svojím spôsobom však bola obeťou vlastnej kariéry, a preto nebola schopná opustiť život, ktorý ju doviedol k tragickej smrti, hoci sa o to pokúšala.

Film Blondínka je experimentálne dielo postavené na pochybnej motivácii a práve tá dáva charakter konečnému výsledku. Život Marilyn Monroe má potenciál na celovečerný majstrovský kúsok, ktorý by šikovnému tímu tvorcov ľahko priniesol zlatú sošku. Ana de Armasová je talentovaná mladá herečka pred zenitom sľubnej kariéry.

Preto je zarmucujúce pozorovať, ako ktosi zahadzuje potenciál dvoch herečiek v trojhodinovom zhluku psychicky náročných záberov pripomínajúcich tvrdú pornografiu a prinášajúcich zmiešané pocity.


Ďalšie články