V posledných rokoch sa hlavný prúd kresťanskej hudby na Slovensku výrazne odklonil. Ako sa podarilo worshipovému štýlu vystriedať gospelové kapely?
PiarMusic. Foto: reprofoto/youtube
|
Križiaci. Richard Čanaky. Stanley & Kapucíni. S2G Band. Metelica. Keď ste si pred desaťročím chceli kúpiť kresťanské CD, ktoré by ste bez problémov pustili aj pred neveriacimi priateľmi, pravdepodobne ste siahli po niektorých z týchto umelcov. Od konca deväťdesiatych rokov sa aj na Slovensku čoraz viac rozširovala gospelová kultúra; hudobníci a speváci, ktorí do svojej tvorby vkladali inšpirácie zo života s Bohom. Tieto piesne neposkytovali iba zábavu či oddych, vo svojich slovách odhaľovali duchovnú hĺbku, odvážne myšlienky a posolstvo.
Čo ten gospel vlastne je?
Gospel (v angličtine je synonymom pre evanjelium) v hudbe pôvodne označoval široký prúd afroamerickej náboženskej hudby. Počas celého dvadsiateho storočia sa miešal a ovplyvňoval s množstvom ďalších štýlov – od starých spirituálov cez blues a soul až po funk v 70. rokoch. V súčasnosti gospelová hudba pokrýva snáď akýkoľvek žáner populárnej hudby, ktorý je postavený na kresťanských textoch a myšlienkach. Približne od roku 2012 sa v hudobnom priemysle (viď ceny Grammy) pracuje aj s pojmom CCM – Contemporary Christian Music, v preklade „súčasná kresťanská hudba“ (pričom gospel v americkej kultúre ostáva vyhradený pre tradičnú asociáciu žánru černošských speváckych zborov a sólových umelcov, ktorý u nás spropagovali filmy ako Sestra v akcii.)
Prečo takýto terminologický zmätok? Pretože gospel či CCM (v slovenčine sa ekvivalent neujal, takže naďalej používame termín gospel, pozn. aut.) je azda jediný hudobný štýl, ktorého rozlišovací znak nie je muzikálna stránka, ale texty. To znamená, že gospelom v najširšom ponímaní možno nazvať aj kresťanský metal, kresťanský rap, kresťanský folk, ale aj kresťanské techno. Zo všetkých možných hudobných štýlov sa u nás najväčšmi presadil akýsi gitarový folkpop, ktorého najznámejších predstaviteľov sme vymenovali v úvode. Práve tento štýl bol maximálne prístupný, zrozumiteľný pre masy a úmyselne sa hudobne nevyhraňoval. V popkultúre to nazývame mainstream, teda hlavný prúd.
Rozmach slovenskej gospelovej hudby podporovali úplne obyčajné prostriedky; hranosť v (kresťanských) rádiách, organizovanie gospelových koncertov (často za symbolické vstupné), výroba a predaj CD či ďalšie bežné nástroje. Takmer vo všetkých ohľadoch, s výnimkou rozsahu publika, používala gospelová scéna na svoj rozvoj totožné nástroje ako scéna sekulárna.
V istej miere to dokonca kopírovalo hudobný vývoj v komerčných rádiách. V období, keď v slávičích anketách víťazili No Name, Gladiátor či Peha, bolo veriacim poslucháčom blízke počúvať žánrovo podobnú hudbu, ktorá navyše ponúkala kresťanské myšlienky. Do zvyčajného portfólia gospelových kapiel pritom patrili aj umelci ako Tretí deň či Rieka Života – súčasné kapely, ktoré ale na scéne pôsobia už od 90. rokov. Odlišovali sa svojou tvorbou, ich texty boli náboženskejšie, priamejšie, modlitebnejšie – často spievali Bohu, nielen o ňom. Tento subžáner nazývame worship & praise, v slovenčine „chvály“. Chválové piesne sú spievané modlitby, moderné žalmy vhodné ako doplnok osobnej či spoločnej modlitby. Gospelové piesne, na druhej strane, často spievali aj o človeku, našom prežívaní, rôznych témach z Biblie či kresťanstva, no neboli to zakaždým výlučne explicitne modlitebné texty.
Dôležitým prvkom chválovej tvorby je ich akýsi bohoslužobný charakter; kým v katolíckom prostredí mnohé z týchto piesní odznievali na svätých omšiach či adoráciách a pobožnostiach, v modernom protestantskom prostredí predstavovali bežnú súčasť bohoslužobných spevov (niečo ako u katolíkov JKS).
Chválová hudobná kultúra pritom vyzerá podstatne inak. Za chválový koncert nemôžete pýtať peniaze, pretože ide vlastne o modlitebné zhromaždenie. Po pesničkách sa netlieska za hudobný výkon, umelec často navodí dojem dlhej modlitby, ktorú nie je vhodné prerušovať – jedine ako oslavu Boha potleskom. Hranie v kresťanských médiách je tiež ovplyvnené ich prístupnosťou, pretože mnohé takéto piesne sú príliš nerádiové; repetitívne a hudobne nevýrazné (čo je pomerne bežné, hudba tak neruší poslucháča pri modlitbe). Ako je možné, že práve tento žáner nahradil dovtedy dominantný gospel, ktorý takpovediac hovoril o Bohu bežným jazykom pre bežných ľudí?
Chválové kapely na Slovensku sú azda do bodky súčasťou charizmatického hnutia, či už na strane katolíkov alebo protestantov. Charizmatici majú radi emócie, prežívanie a prejavy. Hnutie je úspešné aj preto, pretože ponúka protiklad k často strnulej bohoslužbe tradičných cirkví. Veriaci, ktorý využíva chválové piesne počas modlitby, pri ich počúvaní či spievaní často prežije emóciu, vnútorné pohnutie, dotyk niečoho nadprirodzeného. Aj tento aspekt prispel k tomu, že v poslednom desaťročí na Slovensku nastával výrazný rozvoj mládežníckych laických spoločenstiev hlásiacich sa práve k charizmatickej obnove.
Katalyzátorom i etalónom sa v tomto stal projekt Godzone a jeho každoročné evanjelizačné turné. Kým v počiatkoch dosahovali záber niekoľkých tisícok počas celého týždňa, posledné roky mávajú v niektorých mestách problém nájsť dostatočne veľké haly. Keďže Godzone cieli najmä na mladého človeka, projekt veľkým dielom prispel k rozvoju chválovej kultúry, ktorá práve v mládeži nachádza pre svoju ponuku emočného prežívania vďačné publikum.
Z charizmatického i necharizmatického prostredia sa pritom na adresu chválových umelcov dostáva aj určitá porcia kritiky, napríklad časté podozrenie z povýšeneckých postojov, zvyčajne pre akýsi vnútorný rozpor; chválový spevák sa na pódiu modlí piesňou s duchovným výrazom na tvári, ale stojí doslova v žiari reflektorov, pred očami publika a kamier. Do hry tak vstupujú otázky, čo je to vlastne pokora či autentickosť, a či to celé nie je iba pretvárkou. V zozname obľúbených výčitiek na adresu chválových umelcov je aj otázka transparentného financovania. Chválové kapely sa z predaja CD neuživia, ale svojím spôsobom ide o záslužnú činnosť a náklady na nahrávanie je potrebné zaplatiť. Je ale potrebné vyrábať a predávať merch(oblečenie a rôzne darčekové predmety, pozn. aut.), aj keď heslá na mikinách odkazujú na duchovné veci? Nejde už skôr o konkrétnu podobu biznis modelu?
Mnoho popredných chválových kapiel tak prosí veriacich fanúšikov o finančné dary a príspevky na podporu duchovnej hudobnej služby. Ochotných darcov je zatiaľ dostatok, ale ani medzi samotnými umelcami nejestvuje jednotný názor v tom, koľko peňazí pýtať. Kým niekomu stačia vykryté náklady a drobný honorár, niektorí aktéri sa z príspevkov dokážu celoročne uživiť.
Čo na to klasické gospelové kapely?
Gospel na Slovensku stále žije. Ibaže jeho zlatému veku už asi odzvonilo. Doposiaľ posledný relevantný slovenský pokus o udeľovanie populárno-hudobných cien, Aurel, dokonca v dvoch rokoch ponúkal aj gospelovú kategóriu. Dnes je to inak. Písaná hudobná publicistika v posledných rokoch upadá; o gospeli sa píše málo aj v kresťanských médiách, špecializované portály – svojho času Gosamka a neskôr igospel.sk – už dnes nie sú aktívne. Lepšie vyhliadky ponúkajú festivaly, no aj na tie priťahujú návštevníkov skôr zvučné mená z chválovej scény než gospeloví umelci. Jeden z našich najstarších kresťanských festivalov Verím, Pane vie aj dnes pritiahnuť pomerne široké publikum, no jeho poslanie sa zúžilo akoby skôr na predstavovanie menších gospelových interpretov (hoci aj tí známejší ešte aj dnes dostávajú dostatočný priestor).
Trochu lepšie je na tom rádio a televízia. Rádio Lumen dodnes vysiela hudobnú reláciu Gospelparáda, do ktorej hudobná redaktorka Diana Rauchová každý týždeň vyberá piesne známych i menej známych gospelových, chválových, občas dokonca sekulárnych umelcov. Po sedemročnej prestávke sa od roku 2017 opäť vysiela aj relácia Poltón na Luxe, ktorá podobne ponúka živé koncerty rôznych gospelových i chválových skupín priamo zo štúdia, spojené s talkshow.
Samotné kapely – niektoré zanikli, iné naďalej tvoria. Niektoré prešli transformáciou – skupina Timothy sa v deväťdesiatych rokoch uviedla preloženými chválami od zahraničného speváka Grahama Kendricka, v roku 2005 ale prekvapili takmer čisto gospelovým albumom Slzy. Posledné desaťročie sa však opäť zamerali na chvály. Iným aktérom gospelovej scény je zasa ľúto, že situácia dnes vyzerá inak a prispôsobiť sa je niekedy náročné.
Jednoznačnou škodou je, že o gospelových kapelách dnes veľmi nepočuť. Charizmatická sieť mládežníckych spoločenstiev, festivalov a konferencií, kde každý každého pozná, umožňuje aj novým chválovým projektom s ľahkosťou preniknúť na scénu, dokonca vyzbierať financie na nahrávanie a dosiahnuť komerčný úspech (v rámci meradiel žánru). Gospel takto dnes hrá druhé husle a nečakaná lastovička poslednej dekády Sima Martausová je skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo – ovešaná cenami, dokonca získala prvú a šiestu priečku v najpredávanejších CD za posledný rok v kníhkupectve Martinus.
Na záver možno povedať, že je náročné odhadnúť ďalší vývoj. Záujem o chvály zatiaľ neklesá, naopak, žáner oslovuje stále viac a viac aj starších. Worshipová hudba sa zatiaľ udržiava len v rámci vlastnej kresťanskej subkultúry, ale gospelová bublinka sa zdá predsa len menšia.
Zo sentimentu možno prežívať určité rozčarovanie – chváloví umelci v popredí dnes žnú úrodu, ktorú pred pätnástimi rokmi siali práve dnes menej viditeľní gospeloví umelci. Ich nepriamočiara, premýšľavá tvorba pomaličky roztvorila dvere medzi veriacimi i hľadajúcimi a pomáhala utvárať kresťanskú hudobnú scénu. Mnoho kresťanov mohlo vďaka gospelovej hudbe pochopiť, že náboženská hudba nepatrí len za múry kostola, ale o Bohu možno spievať aj mimo neho a jednoducho sa tešiť z muziky. Nezabudnúť na tieto korene môže byť pre našich súčasných chválových umelcov výzvou – ale aj mementom. Gospelová a chválová scéna medzi sebou nemusia súperiť, ale dopĺňať sa. Evanjelizácia, umelecký výraz, no aj rozličné poslucháčske chute – náš kresťanský svet je predsa dostatočne priestranné ihrisko pre oboch hráčov. V podstatnom jednota, v nepodstatnom sloboda, ale vo všetkom láska.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
