Prieskum: Európania podporujú členstvo Ukrajiny v EÚ aj dodávky zbraní. Plynu sa otáčajú chrbtom

Vyplýva to z prieskumu „eupinions“ nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung. Ide o európsky nástroj verejnej mienky, v rámci ktorého sa každé tri mesiace zisťujú názory približne dvanásťtisíc občanov EÚ. Údaje sú reprezentatívne pre Úniu ako celok a pre sedem vybraných členských štátov

V najnovšom prieskume sa obyvateľom starého kontinentu kládli otázky späté s vojnou na Ukrajine. Vyplynulo z neho, že celkovo 72 percent Európanov je za to, aby sa Európska únia stala nezávislou od ruskej ropy a plynu, hoci to znamená rast nákladov. Najvyššiu podporu má diverzifikácia energetických zdrojov v Poľsku (80 percent) a Taliansku (76 percent). Najmenej (69 percent) podporujú odstrihnutie sa od ruských energií Nemci, ktorí pred poškodením plynovodu Nord Stream 1 a sankciami dovážali z Ruska viac než polovicu svojej spotreby plynu.

Porovnanie údajov z marca tohto roku však naznačuje, že podpora energetickej nezávislosti má klesajúcu tendenciu a ide ruka v ruke s finančnými škrtmi, ktoré musia domácnosti robiť. Počet tých, ktorí sa chcú osamostatniť od ruského dovozu energií, klesol na európskej úrovni o dva percentuálne body. Viditeľnejšie sa však prejavuje v jednotlivých členských štátoch – najvýraznejšie v Holandsku (-7 percentuálnych bodov) a Poľsku (-6). Nasledujú Francúzsko a Belgicko (-5).

Väčšina stále podporuje dodávky zbraní Ukrajine

Dokopy 60 percent obyvateľov členských štátov naďalej podporuje dodávky zbraní cez EÚ na Ukrajinu. Najviac v Poľsku, kde je za 84 percent opýtaných. V Belgicku je to 62 percent a v Nemecku 61 percent. Iba na Apeninskom polostrove väčšina nepodporuje vojenskú pomoc – proti je 58 percent Talianov. Obzvlášť pozitívny vzťah k dodávkam zbraní majú v EÚ 16- až 25-roční a 56- až 70-roční ľudia.

Pokles však vidieť medzi marcom a júnom tohto roku aj pri tejto otázke. Najviac sa dodávky zbraní sprotivili Francúzom (-8 percentuálnych bodov). Podľa autorky štúdie to neznamená, že sa obraciame Ukrajine chrbtom. „V marci boli všetci v šoku a vôľa podporiť Ukrajinu bola veľmi vysoká. O tri mesiace neskôr šok pominul, ale vôľa podporovať ju zostáva vysoká, hoci negatívne dôsledky tohto rozhodnutia sú v každodennom živote oveľa zreteľnejšie. Táto vytrvalosť má politický kapitál a treba sa oň starať,“ hovorí autorka Isabell Hoffmannová.

Dôkazom našej solidarity má byť aj ochota prijímať ukrajinských utečencov, ktorá klesla o päť percentuálnych bodov ale stále je vysoká – na úrovni 81 percent. Najnižšia podpora je vo Francúzsku (76 percent) a Poľsku (77 percent) a najvyššia v Nemecku, Taliansku a Španielsku (83, 84 a 90 percent). Vo Francúzsku chce od posledného merania poskytnúť utečencom útočisko o osem percent menej občanov, v Holandsku o sedem a v Poľsku o šesť percent menej ľudí.

Pri tvorbe geopolitiky by sme mali byť výraznejší

Väčšina tiež podporuje rozširovanie EÚ. Ukrajinu by za členský štát chceli dve tretiny obyvateľov Únie. Jednotlivé členské štáty však majú v tejto otázke výrazné rozdiely. V Poľsku je za až 84 percent, ale v Nemecku a Francúzsku len šesťdesiat percent.

Širokú zhodu badať pri otázke, akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svete. Takmer tri štvrtiny opýtaných (71 percent) tvrdia, že Európa už hrá dôležitú úlohu v medzinárodných záležitostiach, ale ešte viac ľudí (80 percent) tvrdí, že Európa by sa mala v budúcnosti v globálnych otázkach ešte viac angažovať. Asertívne európske inštitúcie si podľa prieskumu prajú najmä mladšie vekové kategórie do 35 rokov.

Ukázala sa aj naša silno prozápadná orientácia. Až 77 percent občanov Únie chce, aby Spojené štáty ostali naším silným spojencom. Najviac v Poľsku (91 percent) a najmenej v Taliansku (71 percent). Len desať a trinásť percent Európanov považuje za dôveryhodných medzinárodných spojencov Čínu a Rusko.

„EÚ a členské štáty preukázali od ruského útoku na Ukrajinu jednotu a schopnosť konať a pokračujú v tom. Čas ukazuje, že je čoraz dôležitejšie argumentovať a komunikovať s verejnosťou. Naše čísla ukazujú, že Európania naďalej podporujú rozhodné kroky na podporu Ukrajiny. Napriek tomu narastajú tlaky a s nimi aj osobné obavy. Existuje riziko, že túžba pomáhať a osobné ťažkosti sa dostanú do vzájomnej kolízie a vznikne potenciál na politický konflikt,“ zdôrazňuje Hoffmannová.

(est)