Parlament neprelomil veto prezidentky pri novele o verejnom obstarávaní

Novela zákona podľa prezidentky významne zasahovala do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Ďalšia jej výhrada sa týkala zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorá je znakom právneho štátu a významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.

Štát mal podľa novely zákona odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia ÚVO. Malo sa to vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov, respektíve súvisiacej vybavenosti.

Predkladateľ navrhol stanoviť podmienky, keď je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z dôvodu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. „Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, pretože v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Podľa návrhu sa malo zaviesť aj časové obmedzenie, odpustiť sa teda mala len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vznikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021. Odpustenie sa malo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené.

Navyše sa malo umožniť ÚVO ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania. Súčasná právna úprava totiž podľa predkladateľa obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5 percent bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu.

(tasr)