O existencii rasizmu proti belochom je presvedčených až 80 percent Francúzov

Existencia rasizmu proti belochom je v západnej spoločnosti akýmsi tabu. Rozdiel vo vnímaní bolo poznať aj pri hodnotení hesiel Black Lives Matter a White Lives Matter, ktoré vo svete rezonovali najmä po smrti Afroameričana Georgea Floyda.

Kým presvedčenie, že na životoch černochov záleží, vyvolávalo obrovskú vlnu politickej aj korporátnej podpory, v opačnom garde sa, paradoxne, stretávalo s hlbokým odsúdením. Potvrdilo to aj dianie v súvislosti s najnovšou kauzou okolo známeho rapera Kanyeho Westa.

Rasizmus namierený proti belochom, a nielen proti iným etnickým skupinám, je však zjavný problém, o čom svedčia aj výsledky nedávneho prieskumu verejnej mienky vo Francúzsku, jednej z najviac multikultúrnych krajín vôbec.

V ankete televízie CNews, ktorú uskutočnil inštitút CSA, totiž až 80 percent Francúzov odpovedalo „áno“ na otázku, či „existuje v niektorých komunitách vo Francúzsku protibelošský rasizmus“. V kontraste s tým iba 19 percent Francúzov odpovedalo na otázku „nie“, zatiaľ čo jedno percento tamojších obyvateľov sa nevedelo rozhodnúť.

Súhlasia aj voliči Macrona, proti sú najmä mladí

Rozdiel vo vnímaní tejto problematiky u mužov a žien je prakticky zanedbateľný. Na otázku o existencii rasizmu proti belochom kladne odpovedalo 82 percent zúčastnených mužov a 79 percent žien.

Odpoveď „áno“ dominovala takmer vo všetkých vekových skupinách. Najviac však pri obyvateľoch vo veku 50 až 64 rokov, a to až 90 percent. Jediná veková skupina, kde „áno“ nevyhralo, bola 18 až 24 rokov, v ktorej 51 percent uviedlo, že tento druh rasizmu neexistuje.

Najviac ľudí presvedčených o existencii rasizmu proti belochom podľa prieskumov volí stranu Znovudobytie Érica Zemmoura (100 percent) a Národné zhromaždenie Marine Le Penovej (92 percent). Na jednej lodi s nimi sú však aj voliči strany Renesancia úradujúceho prezidenta Emmanuela Macrona (83 percent).

Jeden z príkladov

CNews, jedna z najsledovanejších spravodajských staníc vo Francúzsku, v tejto súvislosti pripomenula rozhodnutie belošského politika Borisa Venona, ktorý v septembri odstúpil zo svojej funkcie zástupcu starostu mesta Mureaux. Tvrdil pritom, že bol vystavený rasistickým útokom a zastrašovaniu.

Venon uviedol, že počas svojho funkčného obdobia zažil „11 útokov“ vrátane „vyhrážok smrťou“, ako aj „homofóbnych a rasistických urážok“. Skonštatoval, že jeden obyvateľ mu povedal: „Biely muž, opusti moje mesto. Tu sme doma my.“