Zvíťazí zelený prezident Rakúska predsa len v prvom kole?

Bývalý predseda rakúskych Zelených ťaží zo sku­točnosti, že štyri z piatich strán, ktoré sú zastúpené v Ná­rod­nej rade Rakúska, nenominovali vlast­né­ho kandidáta: dnes už vládnuci Ze­le­ní, dnes ešte vládnuci a zatiaľ eš­te dominujúci ľu­dovci z ÖVP, opo­zičná štátostrana SPÖ a opoziční liberáli pro­gre­sívneho ra­zenia NEOS. Vážneho protikandidáta, ktorého si väčšina voličov vie predstaviť ako prezidenta, Van der Bellen nemá.

Prepad preferencií

Napriek tomu bývalému profesorovi ekonomiky s jemným humorom pre­pad­li ku koncu leta preferencie. V auguste ešte vyšiel prieskum, v kto­rom Van der Bel­len získal 66 per­cent. Potom to išlo dole kopcom: V ďalšom pries­kume už len zís­kal 50 percent, v ďalšom 45 percent a v prvej polovici septembra mizerných 39. Nedalo sa to veľmi vy­svet­liť.

Ešte menej sa dá vysvetliť, prečo pre­zi­dentovi, ktorý per­fektne ste­lesňuje promigračný západoeurópsky mainstream, začali čís­la prá­ve vo chvíli novej utečeneckej krízy stúpať (Rakúsko v tomto ro­ku už zaznamenalo viac ako 50-tisíc žiadosti o azyl). Pos­ledné prie­s­kumy pred nedeľňajším hlasovaním mu dávajú 51 až 58 percent. Tým pádom by si ušetril hanbu, že sa musí ako prvý prezident podrobiť mukám druhého kola.

Čo sa to deje? Tvrdé dáta nie sú, žiadny prieskum neskúmal dôvody pre tieto extrémne výkyvy. Pri preferenciách v rozmedzí od 39 do 66 percent v prie­be­hu dvoch mesiacov mô­žeme s istotou povedať iba to, že voličská nálada je zrejme extrémne vo­la­til­ná. Že panuje ne­is­tota. Po­čas krátkej a takmer nedetekovateľnej kampane sa ne­ob­ja­vi­la téma, ktorá by Van der Bellenovi silno pomohla alebo škodila. Áno, uškodil si výrokom, že mladí majú v časoch inflačnej krízy „zaťať zuby“, sám neskôr priznal, že „to bolo v každom ohľade blbé“. Áno, nasrdil svojich kritikov, keď odporcov európskej po­li­tiky proti ruskej agresii nepriamo nazval „kolaborantmi“. Áno, jeho dnes vládnuca strana mu neurobila láskavosť, keď práve v čase vrcho­liacej energetickej krízy (1. októbra) svojou uhlíkovou da­ňou zdraželi pohonné látky ešte viac. Ale nič z toho nebolo určujúcou témou.

Protikandidáti

Spol­kovému prezidentovi potenciálne pomáha, že vyžaruje skú­se­nosť a stabilitu, senilita je zatiaľ menej pokročilá ako v prí­pade jeho (o rok staršieho) amerického kolegu. Všetci jeho protikandidáti sú (s jed­nou výnimkou) do značnej miery protisystémoví, o to viac pôsobí milý ujo v zim­nom paláci Habsburgovcov ako opora re­pub­li­ky. 

Spomínaná výnimka sa volá Dominik Wlazny (takto sa píše Vlažný po ra­kúsky), mladý zabávač a predseda „Strany piva“, ktorá žiada in­šta­lovanie automatov piva na frekventovaných verejných miestach. Iba Wlazny, ktorý má s preferenciami 8 – 10 percent malú, ale ne­za­ned­bateľnú šancu na po­stup do prípadného druhého kola, kopíruje programovo agendu prezidenta.

Ostatní sú „iní“. Žiadajú odvolanie vlády alebo osobitne ne­schop­ných mi­nistrov, tvrdo kritizujú – až po požiadavku vystúpenia – EÚ, vy­slo­vujú sa za zrušenie v Rakúsku výsostne nepopulárnych sank­cií proti Rusku.

Platí to zvlášť pre trojicu pravicovopopulistických národniarov, ktorá má spolu s vlažným pivkárom Wlaznym najlepšie preferencie: stra­nícky kandi­dát opozičných proruských Slobodných Walter Ro­sen­kranz (11 – 16 per­cent, samotná strana má silnejší výtlak ako jej distingvovaný om­buds­man), antiglobalistický stĺpče­kár tab­loidu Kro­nenzeitung Tas­si­lo Wallentin (7 – 9 percent, feši dandy v cieľovej skupine, do­plá­ca na svoje kon­formistické mlčanie k šialenstvám oč­kovacej po­li­tiky) a ho­mo­sexuálny populistický ex­po­li­tik a ko­men­tá­tor ko­rupč­no-bulvárnej te­levízie OE24 Gerald Grosz (4 – 5 per­cent).

Protisankčná trojica

Protisankčná trojica má silné témy, ale nemá silnú osobnosť. Úra­dujúci prezident s nimi do žiadnej debaty nešiel, tak sa museli sami alebo vo štvorke uchádzať o mediálnu pozornosť. Ostrieľaní no­vi­nári verejnoprávneho ORF protikandidátov nemilosrdne grilovali, až to vyzeralo ako skúška sopliakov z ústavného práva. Ani Kro­nen­zei­tung nepodporuje svojho bývalého stĺpčekára, kým píše nápadne pria­teľským tónom o Van der Bellenovi. Prezident je psíčkar a rád cho­dí na túry po Alpách, to občas stačí na priazeň tohto svoj­byt­ne rakúskeho denníka.

Je stále nepredstaviteľné, že sa niekto iný ako Alexander van der Bel­len stane spolkovým prezidentom. Je možné, že tých exotov v nedeľu su­ve­rén­ne prevalcuje. Alebo že prejde s od­retými ušami. Ale­bo že uvidíme ďalšiu hanebnú porážku prieskumných agentúr a po­tu­peného pre­zi­denta v druhom kole. Predstaviteľné je aspoň to, že systém bude musieť trošku bojovať.