Vučič: USA a Spojené kráľovstvo od Maďarov chceli, aby v roku 1999 zaútočili na Srbsko zo severu. Orbán mi dovolil túto informáciu zverejniť

Srbský prezident Aleksandar Vučič tvrdí, že maďarský premiér Viktor Orbán počas vojny v Kosove v roku 1999 čelil veľkému tlaku, aby zaútočil pozemnými silami na Srbsko. Vučič povedal, že túto informáciu mu prezradil samotný Orbán a dovolil mu ju zverejniť.

Alexandar Vučič. Zdroj: FB Alexandar Vučič Alexandar Vučič. Zdroj: FB Alexandar Vučič

Vučič na konci sobotňajšej tlačovej konferencie oznámil, že povie niečo, o čom sa doteraz nevedelo. „V roku 1999 bolo Maďarsko požiadané, aby po zemi zaútočilo na Srbsko,“ vyhlásil Vučič s tým, že túto informáciu mu povedal Orbán a dovolil mu ju zverejniť. Pripomeňme, že maďarským premiérom sa Orbán prvýkrát stal v roku 1998.

„Americký prezident Bill Clinton, ako aj Briti od neho chceli, aby napadol Srbskú republiku zo severu, aby sme tak museli roztiahnuť svoje sily až do Vojvodiny,“ konštatoval srbský prezident.

Vučič tvrdí, že Orbán požiadavku Washingtonu a Londýna odmietol napriek veľkému tlaku. V Bielom dome mal vraj Orbánovi pomôcť tento tlak odraziť nemecký kancelár Gerhard Schröder. Následne údajne Orbán odletel do Spojeného kráľovstva, kde sa stretol s premiérom Tonym Blairom a navštívil aj bývalú ministerskú predsedníčku Margaret Thatcherovú.

Niekdajšia britská premiérka vraj Orbána kritizovala už vo dverách. „Veľmi mi prekáža, že si odmietol napadnúť Srbsko, pre to zomrie oveľa viac britských vojakov,“ opísal Vučič údajné slová Thatcherovej.

Informáciu Vučič hovorí v 66. minúte a 50. sekunde

Belehrad a Budapešť udržujú dobré vzťahy. Vučič v sobotu napríklad informoval, že Srbsko vybuduje ropovod s Maďarskom a diverzifikuje tak svojich dodávateľov energií aj trasy.

Vojna v Kosove (1997 – 1999) bola poslednou zo série balkánskych vojen 90. rokov. Srbské jednotky v nej bojovali proti Kosovskej oslobodzovacej armáde, ktorej cieľom bolo odtrhnúť Kosovo od Srbska. Boje sprevádzali početné prípady porušovania ľudských práv na oboch stranách. Proti Belehradu nakoniec zasiahla bombardovacia kampaň NATO, ktorá sa zamerala na vojenské ciele, ale aj na civilnú infraštruktúru.

Viktor Orbán zatiaľ na Vučičove slová nereagoval.


Ďalšie články