Úder pre čurillovcov: ústavný súd im zamietol žiadosť o sprístupnenie nahrávok, ktoré tvoria jadro ich obvinenia

AKTUALIZOVANÉ Vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla a Pavol Ďurka z tímu Očistec sa na Ústavnom súde sťažovali, že im inšpekcia a prokuratúra neumožnili prístup ku kompletným nahrávkam odpočúvania, na základe ktorých boli obvinení. Podľa ich advokáta im to skomplikuje obhajobu. Podľa prokurátora je najväčšia časť nahrávok v utajenom režime pre iný prípad, pre ktorý boli aj realizované.

OS Bratislava III rozhoduje o väzbe osôb zadržaných v rámci akcie ÚIS Zadržaný Pavol Ďurka prichádza v sprievode polície na Okresný súd Bratislava III, 15. septembra 2021 v Bratislave. Foto: Pavol Zachar/TASR

Ústavný súd o zamietnutí ich ústavnej sťažnosti rozhodol 11. októbra. Senát sa necítil kompetentným zasiahnuť v tejto fáze do trestného konania. Rozhodnutie sa právoplatným stalo včera 17. októbra.

Pre vyšetrovateľov tímu Očistec okolo Jána Čurillu ide pritom o dôležitý dôkaz. Inšpekcia ich odpočúvala za pomoci nasadeného agenta a ich bývalého kolegu Jána Kaľavského ešte v lete 2021. Ide o odposluchy z ich auta a pracovných priestorov.

Štyria vyšetrovatelia vrátane Čurillu a Ďurku, ako aj bývalý šéf inšpekcie, boli obvinení zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, respektíve marenia spravodlivosti. Podľa obvinenia si vraj vyfabulovali dôvody stíhania proti členom inšpekcie a Slovenskej informačnej služby.

Čurilla s Ďurkom podali 24. februára tohto roku na ústavný súd sťažnosť pre údajné porušenie ich základného práva na obhajobu, keďže nemali prístup ku kompletným nahrávkam. Žiadali, aby boli nahrávky a ich prepisy uložené do spisu.

Argumentovali, že bez nahrávok z odpočúvania sa nedokážu efektívne obhajovať. V sťažnosti uvádzali, že „citáty z predmetných zvukových záznamov proti sťažovateľom verejne používajú aj rôzne politicky činné osoby v rámci svojich tlačových konferencií a iných mediálnych vystúpení“, napísal v sťažnosti ich advokát Peter Kubina.  

Kým jeho klienti nemajú tento „rozhodujúci dôkaz v celistvosti, nemôžu sa efektívne obhajovať, dokonca ani porovnávať prepisy so samotnými nahrávkami“, tvrdil Kubina. Spolu so svojimi mandantmi mali totiž obavy, že dôležité pasáže sú na verejnosti citované bez kontextu, respektíve, že vo zverejnených citáciách chýbajú dôležité slová. Vyšetrovatelia okolo Čurillu tvrdia, že odposluchy sú hrubo manipulované.  

Generálna prokuratúra napríklad v uznesení cituje Jána Čurillu aj z 18. júla, keď sa vraj nenachádzal na pracovisku, a teda ani v priestore, kde bol zvukový záznam vyhotovovaný.

Inšpekcia ich záujem o nazretie do celostných záznamov predtým odmietla. Podľa portálu Aktuality.sk dôvody vtedy nevysvetlila, odpovedala len stanoviskom, že sa k tomu nebude vyjadrovať.

Nemali sme právomoc zasiahnuť

Ústavný súd sťažnosť odmietol, pretože nepovažoval za vhodné zasiahnuť do prípadu v danej fáze konania, keďže „v čase podania sťažnosti sa trestná vec nachádzala v prípravnom konaní“, zdôvodnil rozhodnutie senátu jeho predseda Ladislav Duditš, podľa ktorého v tejto fáze majú sťažovatelia iné právne účinné možnosti namietať konanie ich protistrany.

„Ústavný súd totiž v trestnom konaní nenahrádza procesné postavenie prokurátora, sudcu pre prípravné konanie ani všeobecného súdu,“ napísal sudca Duditš.

„Právomoc ústavného súdu je totiž vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými prostriedkami, respektíve už nie je možná náprava iným spôsobom,“ dodal.

„Generálny prokurátor v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že záznam na vhodnom elektronickom nosiči bude v celosti súčasťou vyšetrovacieho spisu najneskôr do skončenia vyšetrovania tak, aby sa sťažovatelia mohli s jeho obsahom oboznámiť, čím bude zachované ich právo na obhajobu,“ píše sa v uznesení.

Podľa Petra Kubinu by však v tom čase už mohlo byť neskoro, keďže by nemali možnosť včas a efektívne sa brániť. Podľa obhajoby sú totiž nahrávky jediným relevantným dôkazom voči nim.

AKTUALIZÁCIA Nahrávky sú však neverejné aj preto, že sú v utajenom režime kvôli ďalšiemu prípadu, v ktorom sú tiež používané ako dôkaz. V rozhodnutí ústavného súdu tento prípad nie je špecifikovaný.   

Dozorujúci prokurátor Juraj Chylo v rozhovore pre Plus 7 dní vysvetľuje, že nahrávky sa v spise nenachádzajú v celosti, keďže ešte nie sú prepísané. „Odposluchy trvali štyri mesiace, nasadený bol aj agent. To je kvantum materiálu. Uvedomme si, koľko je s tým práce. Nahrávky najprv vyťažujú operatívci v reálnom čase. Robia si poznámky, priraďujú, komu ktorý hlas patrí. Potom to ide na odbor špecializovaných činností na inšpekcii, kde nahrávky počúvajú a prepisujú doslovne. Prepisy potom dostanú operatívci a kontrolujú, či je všetko dobre zapísané. Nakoniec ich dostanú do ruky vyšetrovatelia a tí nahrávky analyzujú z procesného hľadiska.“

Chylo tiež uvádza, že existujú dva spisy, v ktorých sa odposluchy používajú ako dôkaz. „Odposluchy policajtov NAKA boli súdom nariadené v konaní, v ktorom sa vyšetrujú podozrenia z trestného činu marenia spravodlivosti. Tento prípad začala vyšetrovať inšpekcia na základe viacerých podnetov, napríklad úradného záznamu vtedajšieho riaditeľa NAKA Branislava Zuriana.“

Druhý prípad, ktorý dozoruje Chylo, je práve vyšetrovanie čurillovcov: „V druhom spise sú teda čiastkové nahrávky s prepismi. … Dôkazmi nie sú nahrávky z odposluchov v celosti, i keď aj nahrávky v celosti musia byť založené v spise do skončenia vyšetrovania.“ V ich spise sa tak nenachádzajú kompletné odposluchy za štyri mesiace, ale iba nahrávky z približne piatich dní, keď vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu pripravovali protiúder, keď sa dozvedeli o tom, že sami sú vyšetrovaní inšpekciou.

„V druhom spise všetky odposluchy nie sú a zatiaľ ich nemôžeme do neho ani zahrnúť. Sú ešte stále v prvom – pôvodnom – spise a v režime utajenia. Nesmú sa kopírovať, aby nebolo ohrozené pôvodné vyšetrovanie, ktoré stále nie je ukončené. Vo veci, ktorú dozorujem ja, sú zatiaľ všetky zistené nahrávky, ktoré sa týkajú už vzneseného obvinenia,“ tvrdí Chylo.

Chylo sa vyjadril aj k chybám v prepisoch, na ktoré upozornil Peter Kubina. „Chyba sa stať môže. Je to ľudská činnosť a uvedomte si, že nahrávka nie je čistá. Sú tam rôzne šumy, ruchy, ľudia hovoria jeden cez druhého. Mikrofón je schovaný niekde v priestore a ak niekto šepká, do toho sa otvoria dvere na chodbu, je otvorené okno na ulicu či pustené rádio alebo sa šuchoce papierom, je ho slabo počuť. Práve preto, aby sa vychytali všetky chyby, si v procese vyšetrovania môžu nahrávku vypočuť aj obvinení. Ak by sa chyba predsa len našla, nahrávka by bola opätovne preverená, aby bol prepis v súlade so zvukovou nahrávkou.“

Nahrávky, ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom konaní, vrátane prepisov týchto nahrávok, boli obvineným poskytnuté, tvrdí prokurátor. „Teda tú časť nahrávky, ktorá je podstatná pre vyšetrovanie, tú majú k dispozícii. A to nie, že je tam jedna veta vytrhnutá z kontextu. Musí byť vidieť celý kontext. Čiže aj rozhovor, ktorý predchádza dôležitému výroku, aj to, čo nasledovalo po ňom.“


Ďalšie články