Útok na majstrovské diela

Útoky na umenie sa v poslednom čase stali obľúbenou kratochvíľou klimatických aktivistov. V júli sa ekoaktivisti prilepili k obrazu slávneho anglického krajinára Johna Constabla a originálny obraz prekryli vlastnou verziou a pritom ho poškodili. V Manchestri sa prilepili k rámu obrazu ďalšieho anglického majstra J. M. W. Turnera. Vo Florencii sa v galérii Uffizi ďalší aktivisti prilepili k Botticelliho Jari.

Každá podobná akcia vyvolá rozruch a útok na van Gogha bol najväčší. Aktivisti zmierňujú kritiku poukazovaním na to, že van Gogh či Botticelli sú za sklom a neboli priamo poškodení. Tvrdia, že trochu neporiadku je nič v porovnaní so záchranou planéty. A tu sa dostávame k jadru problému. Nie je totiž vôbec jasné, ako má podobný vandalizmus k záchrane planéty pomôcť.

Nechajme na chvíľu bokom diskusiu, do akej miery je globálne otepľovanie existenciálne ohrozenie a ako za to môže ľudstvo. Aj tí, ktorí ciele ekoaktivistov podporujú, sú v mnohých prípadoch ich postupmi zdesení. Nejde iba o útoky na majstrovské diela.

Ďalšia odnož bojovníkov proti otepľovaniu zasa začala rozlievať mlieko v supermarketoch. Protestujú tak proti mliekarenskému priemyslu. Mladá žena zasa vyliala kanister ľudských exkrementov na hlavu sochy „kapitána Toma“. Tom Moore bol storočný veterán druhej svetovej vojny, ktorý si získal srdce Britov, keď počas covidu vybral viac ako 30 miliónov libier na charitu. Za to ho pasovali za rytiera. Stoprvých narodením sa nedožil.

Socha Toma Moora sa síce svojou umeleckou hodnotou nevyrovnala van Goghovi či Botticellimu. Útok na pamätník tohto milého starčeka však Britov veľmi pohoršil. Madeleine Buddová svoj protest zdôvodnila takto: „Zakaždým, keď vzlietne súkromné lietadlo, vyleje vedro sračiek a krvi na odkaz kapitána Toma.“ Žiadne prepojenie medzi svinčíkom a znižovaním emisií CO₂ neexistuje. Malé deti by v tom prípade prevyšovali v boji proti globálnemu otepľovaniu celý Green Deal. Aktivisti tvrdia, že to pomáha vyvolávať diskusiu a zvyšuje mediálny zásah. To je azda pravda. Reakciou je však predovšetkým zlosť, naštvanie, odsúdenie. A málokto chce, i keď obraz nie je zničený, aby mu návštevu galérie pokazil ufňukaný vandal.

Je otázka, kam až sú ochotní aktivisti svoje protesty vystupňovať. Ak nezafunguje performatívny útok, prečo nabudúce nejaké majstrovské dielo rovno nezničiť? Možno potom svet začne dávať pozor. Koniec koncov, čo je nejaký van Gogh vedľa osudu celého ľudstva? To iba hnev bežných ľudí znásobí.

Tieto útoky v galériách sú tak očividne katastrofálne PR pre klímaaktivistov. Niektorí z nich tvrdia, že ide o provokáciu platenú tými najväčšími znečisťovateľmi. Zrnko pravdy na tom je. Jedným z najväčších financovateľov podobných skupín je Climate Emergency Fund, ktorý založila Aileen Gettyová, členka americkej miliardárskej rodiny Gettyovcov, ktorá zarobila svoj majetok v ropnom priemysle. Všetko však svedčí o tom že Aileen naozaj verí v dobro svojej veci, nefinancuje ekoaktivistov s cieľom ich zdiskreditovať. Skôr si tým vykupuje zlé svedomie.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.