Bitcoin: s papierom alebo bez?

V bitcoinovej komunite je už roky debata o tom, či je lepšie mať bitcoin „s papierom“ alebo bez neho, bitcoin s plnou identifikáciou nakupujúceho či bitcoin vytvorený s dôrazom na súkromie.

Bitcoin. ilustračné foto: Pixabay.com Bitcoin. ilustračné foto: Pixabay.com

V priebehu rokov si štát na všetkých burzách a zmenárňach presadil proces KYC (know your customer), ktorý ukladá prevádzkovateľom týchto služieb povinnosť identifikovať všetkých zákazníkov. Typicky napríklad prostredníctvom skenovania jedného alebo viacerých osobných dokladov, doloženia pôvodu finančných prostriedkov používaných na nákup bitcoinu, doloženia rezidencie, prípadne dodania ďalších osobných údajov.

Neberme teraz do úvahy, nakoľko sú tieto procesy účinné v napĺňaní proklamovaného zámeru, ktorým je prevencia prania špinavých peňazí a zaoberajme sa iba otázkou, či preskakovanie týmito byrokratickými obručami stojí záujemcom o nákup bitcoinu za to.

Na jednej strane je argument, že „KYC bitcoin“, teda bitcoin získaný na regulovanej burze s plnou identifikáciou, bude vždy ľahké opätovne premeniť na štátne peniaze, s ktorými bude následne ľahké nakladať v bankovom systéme. Bitcoin „s papierom“ je tiež bitcoin s jasne doložiteľnými nákladmi na obstaranie, čo je nesporná výhoda pre zníženie daňovej povinnosti pri prípadnom predaji.

V neprospech KYC bitcoinu však hovorí pragmatický poznatok, že dnešné zákony majú v povahe sa rýchlo meniť a čo je legálne a posvätené dnes, môže byť nezákonné a podvratné zajtra. Bitcoin s identifikáciou potom, naopak, môže znamenať ľahkú konfiškáciu zo strany večne hladného štátu. Reálnym rizikom KYC procesov je tiež možnosť úniku citlivých dát zo serverov búrz. Pre útočníkov ide o veľmi lákavé dáta, pretože klienti kryptomenových búrz predstavujú lukratívne ciele pre phishing, hacking, únosy a ďalšie lúpežné taktiky.

Non-KYC bitcoin, teda bitcoin získaný privátne bez dokladovania identity, mena matky za slobodna a veľkosti trenírok, je bitcoin, „ako má byť“ – súkromný, suverénny, uzrozumený s povahou štátu, ktorý hrá málokedy fair play. Nevýhodou môže byť absencia dokladu o obstaraní, takže pri predaji takto nadobudnutého bitcoinu cez burzu či zmenáreň by mal držiteľ odviesť daň so základom vo výške predajnej ceny. V budúcnosti môže byť potenciálne problematické non-KYC bitcoin vôbec predať na konvenčnej burze. Súkromie má svoju cenu, ktorou môže byť ostrakizácia z formálneho trhu.

Našťastie pre bitcoinerov oceňujúcich súkromie je neformálny peer-to-peer trh na vzostupe. So sprísňujúcimi sa podmienkami pre centralizované burzy sa rozmáhajú decentralizované alternatívy. Jednou z týchto alternatív je nedávno spustená aplikácia Vexl, ktorá umožňuje používateľom zadávať a prijímať dopyty na predaj a nákup bitcoinu bez sprostredkovateľa. Rovnako je na vzostupe aj možnosť platiť bitcoinom za tovar a služby. Začína byť totiž čoraz jednoduchšie používať bitcoin ako peniaze nielen v kontexte úspor, ale aj v kontexte platieb.

Privátne vytvorený bitcoin za štátne peniaze možno už nepredáme, ale azda na to ani nebude už dôvod.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.


Ďalšie články