V stredu hlasovala Národná Rada SR o návrhu zákona poslancov SaS o partnerskom spolužití, ktorý mal byť prvým krokom k posilneniu práv LGBT komunity na Slovensku. Zákon napokon neprešiel do druhého čítania. Predkladatelia aj oponenti následne reagovali na výsledky hlasovania.
Jedna z predkladateliek zákona, poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS), vyjadrila z politického neúspechu sklamanie. Návrh zákona mal totiž podľa nej zabezpečiť len minimum práv pre komunitu LGBT. Konkrétne napríklad zavedenie bezpodielového spoluvlastníctva spolužijúcich partnerov, zaradenie do prvej skupiny v rámci dedičného konania, sprevádzanie k lekárovi, nárok na ošetrovné, jednorazové odškodnenie v prípade smrti alebo úrazu z povolania, poukazovanie dávky na účet inej osoby na žiadosť poberateľa dávky, prechod nároku na dávku po smrti fyzickej osoby či sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie.
Marcinková: Tu sme mali malú nádej. Žiaľ, ani to nevyšlo.
Marcinková vo vyjadrení na sociálnej sieti uviedla, že sama bola terčom kritiky aj od samotných queer ľudí kvôli minimalizmu návrhu zákona. Dôvod, prečo mali predkladatelia podľa ich presvedčenia iba minimálne požiadavky, je ten, že pre radikálnejšie návrhy by s určitosťou nedostali potrebnú podporu.
„Širšia verzia by bola už vopred odsúdená na neúspech. Tu sme mali malú nádej. Žiaľ, ani to nevyšlo. Vy to nevidíte? Oni nepustili ďalej ani túto minimalistickú verziu. To sme vám mali klamať a robiť z toho nechutné politické divadlo, že vám vieme sľúbiť v tomto zložení parlamentu všetko, po čom voláte? Nevieme. A tí, ktorí vám to sľubujú, prečo to doteraz nepresadili? Nuž preto, lebo jediné miesto, kde sa tieto veci dajú zmeniť, je v parlamente,“ uviedla poslankyňa.
Zároveň vyjadrila odhodlanie aj v budúcnosti bojovať za práva LGBT ľudí, keď avizovala ďalšiu snahu a plány, ako pokračovať v prebiehajúcej agende, a to na občianskej aj politickej úrovni: „Samozrejme, že aj po tomto neúspechu máme plán B, ako sa vieme pohnúť ďalej. Ale odnášam si po uplynulých dňoch poučenie o nejednote tej časti spoločnosti – občianskej, ale aj politickej –, ktorá má citlivosť k ľudskoprávnym témam.“
Ani poslankyňa Mária Kolíková (SaS) nie je spokojná s výsledkom hlasovania, ktoré podľa nej nenaplnilo jeden z ideálov demokratickej spoločnosti, ktorým by mala byť ochrana menšín. Kolíkovej je veľmi ľúto, že dnes parlament neschválil ani malý krok k tomu, aby sme uznali ľuďom, s ktorými tu spolu žijeme, ich práva. A dostali sa aspoň malým krôčikom bližšie k tomu, čomu sa hovorí dobrá demokratická spoločnosť, kde si vážime menšiny a ich práva im priznávame.
Zároveň uviedla, že poslanci v parlamente nie sú reprezentáciou spoločnosti. Vyjadrila nádej, že v najbližších voľbách si ľudia lepšie vyberú svojich reprezentantov do zákonodarného zboru a že sa tam dostane väčšina, ktorá rozumie tomu, čo je demokracia.
Paradoxom zostáva, že zákon nemal podporu jediného poslanca strany Progresívne Slovensko. Nezaradený poslanec Tomáš Valášek, ktorý je už dnes členom progresívcov, sa na hlasovaní nezúčastnil.
Sľúbili sme chrániť manželstvo ako zväzok muža a ženy, hovorí Vašečka
Poslanec Richard Vašečka (OĽaNO/KÚ) na sociálnej sieti vysvetlil, prečo Kresťanská únia nepodporila zákon o partnerskom spolužití. Ako prvý dôvod uviedol predvolebný sľub tejto konzervatívnej strany, podľa ktorého sa zaviazali v parlamente chrániť manželstvo ako zväzok muža a ženy: „Preto som dnes nehlasoval za zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku, tak ako za ne nehlasoval žiaden poslanec Kresťanskej únie.“
Oproti podporovateľom a predkladateľom zákona vidí aj širšie súvislosti takýchto typov zákonov. Podľa neho nie sú len o právach menšín, ale môžu mať aj rozsiahlejšie a dlhodobejšie negatívne spoločenské dôsledky. Zároveň nevidí problém s pomocou usporiadania majetkového práva osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.
„Ak je to potrebné, sme ochotní pomôcť usporiadať majetkové práva osôb žijúcich v spoločnej domácnosti – tak, ako to máme v Programovom vyhlásení vlády. Nie sme však ochotní súhlasiť s niečím, o čom vieme aj na príklade množstva iných krajín, že spúšťa lavínu, na konci ktorej sú adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či trestanie ľudí za ich nesúhlas s takýmito vecami .“
Zdôraznil, že jeho názory nie sú útokom na LGBT komunitu, čo však nič nemení na tom, že vecne nesúhlasí s požiadavkami komunity: „Mám v úcte každého človeka a vždy som bol za ochranu ľudského života – od počatia až po prirodzenú smrť. A to bez ohľadu na to, akej je človek farby pleti, národnosti či sexuálnej orientácie. Zároveň som presvedčený, že každé dieťa si zaslúži otca a matku a je to ten najlepší rodinný priestor na výchovu detí .“