Šuša dobytá? Prečo by to malo obrovský význam

Dobytie strategického mesta oznámil azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, Arméni to popierajú.

Už v piatok sme v Štandarde napísali, že v Náhornom Karabachu sa schyľuje k rozhodujúcej bitke. Azerbajdžan teraz tvrdí, že sa mu to už podarilo.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dnes vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny obsadili mesto Šuša v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej by to bolo dôležité víťazstvo nad jednotkami tejto etnickej arménskej oblasti.

Arménski predstavitelia zatiaľ stratu tohto mesta nepotvrdili. Informovali len o opätovných intenzívnych bojoch, ktoré v nedeľu pokračovali. Šuša (po arménsky Šuši), ležiaca asi 15 kilometrov od náhornokarabašskej metropoly Stepanakert, je považovaná za strategické mesto a aj predstavitelia Náhorného Karabachu uviedli, že jej strata by mohla v konečnom dôsledku znamenať porážku v boji o celý región, píše agentúra DPA.

„S veľkou hrdosťou a radosťou vás informujem, že mesto Šuša bolo oslobodené,“ povedal Alijev v televíznom príhovore k občanom. Azerbajdžanský líder už v sobotu hovoril o dobytí veľkej časti územia Náhorného Karabachu, čo nebolo možné nezávisle overiť.

Podľa predstaviteľov Náhorného Karabachu bol v noci na nedeľu aj Stepanakert terčom intenzívneho ostreľovania raketami z azerbajdžanskej strany. Ministerstvo obrany v Baku zasa obvinilo Arménsko z ostreľovania azerbajdžanských obcí.

Šuša je strategicky dôležité mesto. Staré arménske príslovie hovorí, že „kto ovláda Šušu, ovláda celý Náhorný Karabach“.

Prinášame krátke zhrnutie o význame tohto mesta.

Arménske Termopyly

Šuša (arm. Šuši), ako pôvodné hlavné mesto regiónu dnes nazývaného Náhorný Karabach, bolo po dlhé stáročia spoločným domovom Arménov aj Azerbajdžancov. Stalo sa tak kultúrnym a náboženským centrom, rodiskom talentovaných umelcov aj miestom posvätných chrámov kresťanstva aj islamu, čím získalo takmer sakrálny charakter v kolektívnej pamäti oboch národov. O svoj multikultúrny ráz prišlo až v roku 1920 po tom, ako azerbajdžanské sily vyvraždili a čiastočne vyhnali miestne arménske obyvateľstvo v reakcii na vzburu karabašských Arménov voči nadvláde Baku. Odvtedy sa toto historické centrum regiónu zmrštilo na malé mestečko, v ktorom Azerbajdžanci žili medzi ruinami domov svojich arménskych susedov, pričom hlavné mesto sa presunulo do neďalekého Stepanakertu (azerb. Xankəndi).

Situácia sa opäť obrátila v roku 1992, keď mesto počas Karabašskej vojny obsadili arménski separatisti a vyhnali Azerbajdžancov. Hoci sa tam vrátili pre zmenu Arméni, Šuša, ako môže dosvedčiť autor článku, zostala aj naďalej poloprázdnym mestom duchov. Ako vibrujúce kultúrne a náboženské centrum tak Šuša prežíva už len v predstavách Arménov a Azerbajdžancov, ktorí si väčšinou nechcú pripustiť, že jej zašlá zlatá éra bola plodom ich stáročného súžitia.

Nič sa však nemení na strategickej dôležitosti mesta, ktoré bolo vybudované ako prírodná citadela na strmom vrchu vo výške 1800 m. n. morom, spojená so zvyškom sveta len dvoma kľukatými cestami. Obsadením Šuši, k čomu malo podľa azerbajdžanského prezidenta práve dôjsť, by azerbajdžanská armáda odrezala sily karabašských Arménov od zásobovania z Arménska a zároveň by mala ako na dlani Stepanakert, ktorý sa rozprestiera hneď pod jej úpätím. Šuša sa preto môže stať miestom, kde bude odpor Arménov definitívne zlomený. Ale pozor: rovnako sa môže stať aj Stalingradom azerbajdžanskej armády, ktorá sa prebila hlboko do srdca Karabachu bez dostatočnej kontroly nad okolitými lesmi a horami.

Pôvodný text o strategickom význame mesta a priebehu vojny nájdete tu.

V texte boli použité spravodajské informácie TASR.