LGBTIQ+ komunita sa na Slovensku necíti bezpečne, konštatujú v návrhu rezolúcie europoslanci. Vyzývajú vládu aj parlament, aby nepolarizovali spoločnosť a odmietli spoluprácu s krajne pravicovými extrémistickými stranami.
Europarlament bude vo štvrtok hlasovať o Uznesení ohľadom rastúceho počtu trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám v celej Európe vzhľadom na nedávnu homofóbnu vraždu na Slovensku. Zo slovenských europoslancov sú medzi predkladateľmi Vladimír Bilčík, Michal Šimečka, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Martin Hojsík.
Šimečka a Bilčík: Sexuálne menšiny sa na Slovensku boja o svoju bezpečnosť
Europoslanci konštatujú, že text uznesenia je dôsledkom udalostí z 12. októbra, kedy v centre Bratislavy „krajne pravicový radikalizovaný strelec, inšpirovaný teroristami bielej rasy, brutálne zavraždil dvoch mladých ľudí, Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, a jednu ďalšiu osobu zranil“.
Pripomínajú, že útok zo Zámockej ulice sa vyšetruje ako teroristický útok a ak sa to potvrdí, išlo by o prvý teroristický útok proti komunite LGBTIQ+ v rámci Európskej únie.
Komunita LGBTIQ+ na Slovensku je podľa zákonodarcov vystavená „nenávistnej rétorike a násiliu“. Rozšírené majú byť u nás verbálne aj fyzické útoky na túto sexuálnu menšinu, čo jej členom bráni cítiť sa bezpečne a akceptovane spoločnosťou. Na Slovensku zažije podľa európskych štatistík útok z nenávisti každá desiata osoba, hoci štúdia z roku 2020 naznačuje, že jeden až osem percent slovenskej populácie patrí k sexuálnym menšinám. Politici dávajú do pozornosti, že po tragickej udalosti sa na sociálnych sieťach objavili nenávistné komentáre ospravedlňujúce alebo zosmiešňujúce dvojnásobnú vraždu.
Nenávisť podporuje aj cirkev a politici, tvrdia navrhovatelia rezolúcie
V uznesení sa píše, že „ovzdušie nenávisti, intolerancie a zastrašovania voči LGBTIQ+ komunite na Slovensku pestujú nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj predstavitelia cirkevných a politických elít, ktorí často volajú po ďalších obmedzeniach voči LGBTIQ+ ľuďom“.
Ako príklad uvádzajú júnové udalosti z roku 2014, keď slovenský parlament zmenil Ústavu SR a doplnil do nej vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Pripomínajú aj neúspešné referendum o ochrane rodiny z roku 2015 či nedávny návrh zákona, ktorým chceli poslanci zakázať vešať dúhovú vlajku na štátne a verejné budovy. Europoslancom prekáža aj to, že v slovenských školách neexistuje „povinná, veku primeraná komplexná vzťahová a sexuálna výchova“.
V návrhu uznesenia sa píše, že v roku 2021 komisár Rady Európy pre ľudské práva varoval, že boj proti LGBTIQ+ menšinám využívajú „ultrakonzervatívni a nacionalistickí politici vydávajúci sa za obrancov takzvaných tradičných hodnôt, s cieľom posilniť svoju základňu a získať alebo zostať pri moci“. To podľa europoslancov vyvoláva silné obavy z toho, že politici legitimizujú nenávisť výmenou za potenciálny politický zisk.
Europoslanci konštatujú, že stigmatizujúca rétorika voči LGBTIQ+ ľuďom sa normalizuje, čo vedie „k ďalšiemu násiliu a dehumanizácii a k tomu, že páchatelia sa cítia bez viny a bez zábran“.
Europoslanci zdôrazňujú, že Európsky súd pre ľudské práva vydal nedávno niekoľko rozsudkov v prípadoch súvisiacich s trestnými činmi z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám. Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) zasa pripomína, že pokrok v oblasti rovnosti LGBTIQ+ osôb v posledných rokoch nenapreduje tak, ako by mal.
Žiadajú viac dejepisu a prísnejšiu kontrolu obsahu na internete
Europoslanci preto vyzývajú Vládu SR a Národnú radu SR, aby preukázali „skutočné odhodlanie dosiahnuť zmysluplný pokrok v ochrane LGBTIQ+ osôb pred akoukoľvek formou trestných činov z nenávisti a homofóbie“.
V návrhu uznesenia vyjadrili zákonodarcovia vážne znepokojenie nad „častým používaním urážlivých, agresívnych a homofóbnych výrazov voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku“, ktoré zazneli aj z úst bývalých a súčasných ministrov a poslancov. Verejní činitelia, najmä politici, v tomto slúžia ako vzor a ak sami používajú nenávistné prejavy voči sexuálnym menšinám, v očiach zvyšku spoločnosti to tieto prejavy legitimizuje. Slovenských politikov europarlament vyzýva, aby zastavili ďalšiu polarizáciu spoločnosti a odmietli akúkoľvek formu spolupráce s krajne pravicovými extrémistickými silami. Naopak, vláda by podľa nich mala pracovať na odstránení diskriminácie dúhových rodín a najmä ich detí na Slovensku.
Je vraj „hlboko znepokojujúce“, že mladšie generácie pociťujú čoraz menšie obavy z histórie fašizmu vrátane „zakorenenej nenávisti a diskriminácie voči LGBTIQ+ ľuďom, etnickým menšinám a židovskému obyvateľstvu“. V učebných osnovách dejepisu by sa preto malo vyčleniť viac priestoru na objektívne aj vecné učenie sa o rôznych ideológiách, ich formách a pôvode, vrátane fašizmu, ako aj o ich dôsledkoch a pozostatkoch v súčasnosti. To v budúcnosti pomôže predísť trestným činom, ako bol ten zo Zámockej.
Slovenské orgány by zasa mali účinne bojovať proti dezinformačným kampaniam namiereným na LGBTIQ+ ľudí a mali by vyšetriť zločiny a nenávistné prejavy voči členom tejto komunity žijúcim na Slovensku. Ďalej má byť ich úlohou podporovať „faktické, objektívne a profesionálne mediálne informácie“ v otázkach súvisiacich so sexuálnou orientáciou či rodovou identitou.
Europoslanci tiež vyzvali slovenských zákonodarcov, aby urýchlene uviedli do praxe odporúčania ECRI. To znamená urýchlene vypracovať a zaviesť akčný plán pre LGBTI osoby, prijať nový akčný plán na prevenciu a boj proti rasizmu, homofóbii a transfóbii a zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb a prevádzkovatelia sociálnych sietí rýchlo a systematicky odstraňovali nenávistné prejavy zo svojich systémov a postúpili dôkazy súdnym orgánom.
Tendenčné a nevyvážené, hodnotí Záborská uznesenie
Na obvinenia z toho, že negatívnu rétoriku proti sexuálnym menšinám využívajú slovenskí politici na vytĺkanie politického kapitálu, zareagovala pre Štandard Anna Záborská z Kresťanskej únie.
„Tento návrh uznesenia považujem za tendenčný a nevyvážený. Prekvapuje ma, že návrh vyhlásenia podpísali aj slovenskí europoslanci,“ konštatuje Záborská.