Pomohli by manželstvá homosexuálov znížiť násilie voči komunite LGBT? Štatistiky to nepotvrdzujú

Vražda dvoch mužov pred gej barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave u nás opäť otvorila tému registrovaných partnerstiev a homosexuálnych manželstiev. Inak povedané, vytvára sa tu spojenie medzi legislatívou úradne povoľujúcou homosexuálne zväzky a ochranou pred násilím páchaným na homosexuálne cítiacich osobách. Jadrom argumentácie je, že ak krajina povoľuje manželstvá homosexuálov, tak sa tým predchádza podobným útokom, aký sa udial pred barom Tepláreň. Ak ich neuznáva, takéto násilie podporuje.

Toto spojenie sa pomerne často objavovalo na verejných podujatiach venovaných téme teroristického útoku. Bolo jedným z hlavných argumentov poslancov zo strany SaS, ktorí v uplynulých dňoch predložili novelu zákona, ktorá u nás chcela zaviesť inštitút partnerského spolužitia. Tento naratív sa objavil aj v rezolúcii Európskeho parlamentu k útoku, ktorý sa odohral na Zámockej ulici.

Dáta o štatistikách útokov na osoby LGBT však nepreukazujú, že by akceptácia homosexuálnych manželstiev znižovala počty útokov na príslušníkov tejto menšiny. Skôr sa zdá, že je to naopak.

Teroristické útoky

Útoky v okolí gej barov sa odohrávajú pomerne často, väčšinou však ide o menšie potýčky jednotlivcov či malých skupín. Útokov označených – rovnako ako v prípade toho spred Teplárne – za teroristický čin sa však udialo len päť. Stali sa v troch štátoch. Tri sa udiali v USA, jeden v Nórsku a jeden teraz na Slovensku.

Najstarší útok je z USA: v roku 1997 nastražil útočník pred gej bar v Atlante dve bomby. Jedna z nich vybuchla a zranila štyri osoby.

Druhý prípad sa odohral taktiež v USA. V roku 2000 v štáte Virgínia strelec vyčíňajúci v gej bare zabil jedného muža a zranil šesť ďalších osôb.

Tretí a zároveň najkrvavejší útok sa stal v roku 2016. V bare s názvom Pulse v Orlande na Floride vtedy útočník zastrelil 50 ľudí. Ďalších 53 so zraneniami previezli do nemocnice.

Ďalšie dva prípady sa udiali v Európe. V poradí štvrtý teroristický útok sa odohral v júni tohto roka v Nórsku. Útočník pred gej barom v Osle vtedy zastrelil dvoch ľudí a desiatich ďalších zranil. Piaty je útok zo Slovenska. Pri ňom umreli dvaja ľudia a jedna ďalšia osoba bola zranená.

Okrem týchto prípadov sú známe ešte tri ďalšie pokusy o spáchanie teroristického činu namiereného na gej bar, ktoré však nevyšli. Na Silvestra 2013 sa útočník snažil podpáliť gej klub v americkom meste Seattle, v ktorom sa v tom čase nachádzalo 750 ľudí. Našťastie požiar, ktorý založil pri vchode do baru, sa zamestnancom podarilo uhasiť a nikto nebol zranený.

Ďalším teroristickým útokom sa podarilo zabrániť vo Francúzsku. V roku 2017 tamojší minister vnútra oznámil, že tajným službám sa podarilo zabrániť desiatke teroristických útokov, pričom nešpecifikovaný počet z nich mal smerovať na gej bary v Paríži. V roku 2018 zas tamojšia polícia uviedla, že sa jej podarilo zabrániť ďalším dvom útokom na gej bary, ktoré na území Francúzska plánovali uskutočniť členovia organizácie Islamský štát.

Zaujímavý je však pohľad na to, kedy sa tieto útoky odohrali. V prvom štáte USA (Massachusetts) boli manželstvá osôb rovnakého pohlavia zlegalizované súdnym rozhodnutím v roku 2003 a prvá svadba sa tam odohrala v roku 2004. V Nórsku boli manželstvá osôb rovnakého pohlavia legalizované v roku 2009. Vo Francúzsku sa tak stalo v roku 2013.

Nórsky prípad sa odohral roky po tom, čo tamojší parlament legalizoval manželstvá rovnakého pohlavia. Podobná situácia je vo Francúzsku. Všetky tamojšie pokusy o teroristické útoky sa odohrali až po legalizácii homosexuálnych sobášov. V USA sa odohrali tri útoky a jeden bol zmarený. Dva z nich sa udiali pred legalizáciou homosexuálnych manželstiev. Ten najkrvavejší sa odohral po nej, rovnako ako zmarený pokus o podpálenie gej baru.

Už len z týchto prípadov vidíme, že ak niečo zabránilo teroristickým útokom, nebola to legislatíva. V USA zabránili katastrofe ľudia, ktorí požiar uhasili, vo Francúzsku tajné služby, ktoré zatkli teroristov ešte pred útokom.

Štatistiky

Teóriu o tom, že väčšie „práva“ homosexuálov znamenajú aj ich lepšiu ochranu, však nepotvrdzuje ani pohľad na menšie útoky voči osobám LGBT. Britské médiá tento rok informujú už o piatich útokoch (tu, tu, tu, tu a tu), ktoré sa odohrali pred gej barmi. Tamojšia polícia v správe o zločinoch z nenávisti za minulý rok uvádza, že Spojené kráľovstvo v tomto smere opäť dosiahlo nový rekord, keď zaznamenalo 26-percentný nárast oproti minulému roku. Percentuálne najviac tam narástli zločiny proti osobám LGBT (najmä trans osobám), a to až o 56 percent. Celkové počty vyzerajú nasledovne: 26 152 útokov bolo spáchaných pre sexuálnu orientáciu obetí a 4 355 útokov bolo namierených na trans komunitu.

Veľmi podobná situácia, ako v Spojenom kráľovstve, je aj vo Francúzsku. Tamojšia polícia zaznamenala v roku 2021 až 3 790 útokov spáchaných „z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity“. To je v porovnaní s rokom 2020 (2 970) nárast až o 28 percent. Pritom aj tu polícia zaznamená každý rok viac a viac útokov voči ľuďom z komunity LGBT.

Rovnako je to aj v ďalších krajinách západnej Európy. Dáta o napadnutí osôb LGBT sa dajú nájsť napríklad na webovej stránke organizácie OSCE. Podľa nej zaznamenali v roku 2020 v Nemecku 782 útokov na ľudí LGBT, čo je oproti roku 2019, v ktorom zaznamenali 248 podobných činov, viac ako trojnásobný nárast.

Podobná situácia je v Holandsku, ktoré manželstvá homosexuálov zaviedlo medzi prvými na svete, už v roku 2001. Tam sa v roku 2020 udialo 652 prípadov napadnutia ľudí z prostredia LGBT. Rok predtým to bolo 575 prípadov. Holandsko je pritom jedným z mála štátov, kde krivka nemá dlhodobo jasne stúpajúcu tendenciu.

Menovať by sa dalo ešte dlho, ale nemá to význam, pretože štatistiky sú vo všetkých týchto krajinách v zásade veľmi podobné.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo je to tak, je väčšia osveta a snaha tamojších policajných orgánov stíhať takéto zločiny. Tamojšie osoby LGBT sa neboja nahlasovať útoky a policajti k oznámeniam pristupujú zodpovednejšie ako trebárs na Slovensku.

Ale ak to tak je, potom to len potvrdzuje fakt, že ľuďom LGBT omnoho viac pomôže zlepšenie práce polície a osveta v téme násilia než možnosť uzatvárať rovnakopohlavné zväzky. Tá zjavne zníženie útokov voči týmto ľuďom neprináša, keďže každá z vyššie menovaných krajín má už roky schválenú legislatívu povoľujúcu manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Čísla zo Západu navyše môžu ukazovať aj na nebezpečný fakt, ktorý prichádza s liberalizáciou legislatívy voči ľuďom LGBT. Jeden z 52 prípadov násilia voči tejto komunite vo Fínsku sa totiž týka aj političky Päivi Räsänenovej, ktorá bola tamojšou prokuratúrou obžalovaná z nenávistného prejavu voči komunite LGBT preto, lebo citovala Bibliu. Kto vie, koľko z britských prípadov hlásených v roku 2019 sa týkalo aj ľudí ako David Mackereth – lekára, ktorý bol prepustený z práce, lebo odmietol oslovovať bradatého muža slovom madam?

Rasová nenávisť

To, že argument o spojení legislatívy a násilia nefunguje, potvrdzuje aj iná štatistika. Ak sa vrátime k nenávistným útokom v Spojenom kráľovstve, z údajov tamojšej polície vidíme aj to, že najviac útokov tu bolo motivovaných rasovou neznášanlivosťou. Z týchto dôvodov sa tu odohralo až 109 843 útokov. Pomerne veľa, teda 14 242, ich bolo aj z dôvodu zdravotného postihnutia.

Pritom zákony, ktoré garantujú rovnoprávne zaobchádzanie s príslušníkmi iných rás a hendikepovanými, tu platia desaťročia. Spojené kráľovstvo je silno multikultúrna krajina, príslušníci iných rás zastávajú významné posty po celej krajine.

Najlepšie to vidno na funkcii ministra financií. Poslední štyria politici, ktorí ju zastávali, sú Kwasi Kwarteng, Brit ghanského pôvodu, Nadhim Zahawi, Brit kurdského pôvodu, Sajid Javid, Brit pakistanského pôvodu a Rishi Sunak, Brit indického pôvodu. Aj napriek tomu sa v Spojenom kráľovstve najviac nenávistných útokov uskutočnilo z rasových dôvodov.

Ak by platil argument našich liberálov o vplyve legislatívnych zmien na útoky voči menšinám, rasové incidenty by mali byť nielen v Spojenom kráľovstve, ale takmer na celom svete dávno minulosťou. Keďže to tak nie je, zdá sa, že toto spojenie je falošným argumentom.

Názoroví oponenti

Napokon sa pozrime na to, kto najčastejšie útočí na komunitu LGBT. Na Slovensku sa po teroristickom útoku voči ľuďom LGBT veľa ukazuje prstom na kresťanov, konzervatívcov či iných názorových oponentov progresívcov. Potvrdzujú to dáta z iných štátov?

Získať informácie o útočníkoch v jednotlivých krajinách je náročné. Niektoré krajiny tieto dáta schválne nezhromažďujú, ďalšie ich nezverejňujú. Ale pri tých najväčších útokoch je vzorec v zásade jasný.

V roku 2016 v bare Pulse útočil 29-ročný moslim afganského pôvodu, člen Islamského štátu. V júni v Osle útočil moslim iránskeho pôvodu, ktorý žil v Nórsku od roku 1991. Jeho čin polícia označila za islamský terorizmus. Nepodarený útok na gej klub v Seattli vykonal imigrant z Líbye. Všetky útoky z Francúzska, ktorým zabránili tajné služby, mali na svedomí členovia organizácie Islamský štát.

Slovenský strelec bol zas pravicový extrémista. Rovnako, ako ním bol útočník z Atlanty z roku 1997, ktorý sa taktiež hlásil k teóriám o nadradenosti bielej rasy, antiglobalizmu a ďalším veciam, ktoré dnes označujeme pojmom alt-right. Napokon, útok spred gej baru bol pre neho len menšou akciou. Hlavný útok, ktorým na seba upozornil, vykonal niekoľko mesiacov predtým, keď sa v Atlante konali olympijské hry. Vtedy jeho bomba zabila jedného človeka a zranila ďalších 111. Posledným útočníkom je strelec z Virgínie, ktorý strieľal v miestnom gej bare. Tento muž bol veteránom z vojny vo Vietname a trpel ťažkou posttraumatickou stresovou poruchou. 

Na portáli Wikipédia sa nachádza pomerne rozsiahly, aj keď neúplný zoznam obsahujúci najznámejšie útoky voči ľuďom LGBT. Priznávam, že som ho neprešiel celý, keďže po preskúmaní viacerých útokov mi bolo jasné, že to nie je potrebné. Ani v jednom prípade, o ktorom som čítal, som totiž nenašiel zmienku o kresťanoch či konzervatívcoch. Vzorec, ktorý sa opakoval, bol v zásade rovnaký – pravicoví či moslimskí extrémisti, chuligáni, kriminálnici. Ani v jednom prípade nešlo o skupinu veriacich kresťanov či klasických konzervatívcov, ktorí sa rozhodli vyrovnať s otázkou nesúhlasu s požiadavkami časti členov komunity LGBT násilnou cestou.

Všetky tieto zistenia potvrdzujú dve veci. Po prvé, za násilnými činmi voči ľuďom LGBT stoja najmä pravicoví extrémisti, radikálni moslimovia, chuligáni alebo kriminálnici. Nie však klasickí názoroví oponenti, ktorých sa snažia hodiť do jedného vreca spolu s extrémistami aj niektorí naši príliš horliví vynášači súdov.

Po druhé, akceptácia manželstiev osôb rovnakého pohlavia nie je hrádzou, ktorá by týchto ľudí zastavila. Naopak, jej zavedenie môže znamenať kriminalizovanie nevinných názorových oponentov.

Samozrejme, všetky útoky na kohokoľvek vrátane osôb z komunity LGBT sú problémom, ktorý by sme sa mali snažiť čo najviac minimalizovať. Ale ak to s týmto bojom myslíme vážne, začnime používať skutočné, a nie falošné argumenty. Najhoršie, čo by mohla zbytočná smrť dvoch mladých ľudí spôsobiť, je totiž zabúdanie na skutočné problémy a tancovanie na ich hroboch pre získanie vlastných politických bodov.