Keď je šťastie unavené, sadne aj na vola. Fascinujúci príbeh negramotného obchodníka Timothyho Dextera

Americký podnikateľ Timothy Dexter v hospodárskych výsledkoch nijako nevynikal a jeho bohatstvo by pravdepodobne zostalo nepovšimnuté. Spôsob, akým sa k nemu dostal, a dielo, ktoré po sebe zanechal, však bavia ľudí už niekoľko storočí.

Timothy Dexter. Foto: screenshot YouTube/Today I Found Out Timothy Dexter. Foto: screenshot YouTube/Today I Found Out

Dexter sa narodil 22. januára 1747 v Britániou spravovanej Amerike. Vzdelaniu nevenoval veľkú pozornosť a už ako osemročný sa začal venovať práci na farme. V čase, keď mal mladý Timothy šesťnásť rokov, zamestnal sa ako garbiarsky učeň a pracoval s kožou.

Pomerne monotónny život nevzdelaného mladíka si Dexter ako 22-ročný spestril sobášom s Elizabeth Fronthinghamovou. Manželstvo s bohatou vdovou staršou o desať rokov mu okrem značného finančného zázemia prinieslo aj túžbu po moci.

Po vzore ostatných aristokratov tej doby sa Timothy Dexter začal uchádzať o pozíciu v zložkách verejnej moci. Zodpovední úradníci značne iritovaní opakovanými žiadosťami nakoniec nevzdelanému zbohatlíkovi vymysleli celkom nový post.

Dexter sa stal informátorom pre otázku jeleňov. Jeho pracovnú náplň v novej politickej funkcii do značnej miery okresával fakt, že na mieste, kde Dexter pôsobil, nebola žiadna stabilná populácia jeleňov.

Počiatky podnikania a investícia do kontinentálneho dolára

Timothy Dexter sa rozhodol po svojej krátkej politickej kariére venovať zveľaďovaniu bohatstva a znásobiť ho. S touto zámienkou investoval značnú časť svojich úspor do kontinentálneho dolára, ktorý sa stal americkou menou počas revolúcie a prakticky nemal žiadnu hodnotu.

Aristokrati od vojnových veteránov začali vykupovať bezcenné bankovky v menšom množstve, no Dexter nezaprel svoje excentrické zmýšľanie a nakúpil plné debničky týchto znehodnotených peňazí za zlomky centu za kus.

Šťastie sa na neho usmialo po skončení vojny, keď americká vláda začala bankovky vykupovať za zlomkovú cenu oproti hodnote na nich vytlačenej. Napriek tomu sa Dexterova investícia ukázala ako mimoriadne výnosná a zisk investoval do dvoch lodí.

Import nahrievačov a palčiakov do Karibiku

V snahe potopiť jeho finančné úspechy mu ľudia začali dávať nezmyselné investičné rady, ktorých sa nevzdelaný biznismen s vervou chopil.

Dexter sa rozhodol pre import nahrievačov postelí do oblasti Karibiku. Tieto nástroje sa používali v chladných britských regiónoch a obyvatelia tropických ostrovov by pre ne za normálnych okolností nenašli využitie.

Keď v Karibiku zakotvili Dexterove lode naplnené tisícmi nahrievačov postelí, všetky boli vykúpené. Ukázalo sa, že domáci pre ne našli úlohu pri spracovaní cukrovej trstiny.

Úspech z tropických ostrovov Dextera presvedčil o potenciáli regiónu, a preto do Karibiku následne vyslal plavidlá naložené palčiakmi vyrobenými z hrubej vlny.

Produkty bez akejkoľvek možnosti využitia medzi ostrovanmi vykúpili obchodníci z Ázie, ktorí ich následne predávali na Sibíri. Ďalší v zbierke nonsensuálnych nápadov priniesol Dexterovi značný zisk.

Priniesť uhlie do Newcastle

Ranu istoty sa rozhodli neprajníci zasadiť negramotnému podnikateľovi radou, aby „doviezol uhlie do Newcastle”. Toto slovné spojenie v anglicky hovoriacich krajinách pomenúva nezmyselné konanie. Anglické mesto bolo v tom čase notoricky známe pre svoju ťažbu uhlia svetových rozmerov.

Timothy Dexter preto bez váhania vyslal lode naložené uhlím k anglickému pobrežiu. Po zakotvení sa ich náklad prekvapivo rýchlo vypredal. Baníci totiž v Newcastle krátko predtým vyhlásili štrajk, preto dopyt po mazľavej surovine prudko vzrástol a Dexterovi priniesol nevídaný zisk.

Rozvoj podnikateľského impéria posilnil aj import Biblií a túlavých mačiek do osvedčeného Karibiku, kde misionári doplnili svoje zásoby duchovnej literatúry a domáci využili malé šelmy pri riešení problému s potkanmi.

Rovnaký úspech zožali rukavice vyexportované do oblasti tichomorských ostrovov, kde ich portugalskí obchodníci nakúpili na ceste do Číny. Timothy Dexter značne potešený svojimi triumfmi investoval kapitál aj do vlastného pohodlia.

Dobové zobrazenie sídla Timothyho Dextera v Newburyporte. Foto: Wikipédia/John H. Bufford

Svoj veľký dom, v ktorom si okrem iného zriadil aj vlastné mauzóleum, vyzdobil minaretmi. Záhradu posial štyrmi desiatkami drevených sôch “slávnych mužov”, takže sa medzi podobizňami Georgea Washingtona či Napoleona Bonaparteho ocitla aj tá jeho.

Dexterovu drevenú podobizeň na podstavci skrášľoval popis sršiaci skromnosťou: “Som prvý na Východe, prvý na Západe a najväčší filozof západného sveta.”

Nevydarené manželstvo a fingovaný pohreb

Hoci na prvý pohľad mohol jeho život pôsobiť idylicky, ani finančná zabezpečenosť ho neuchránila od problémov s manželkou. Dexter často návštevníkom domu rozprával, že žije sám a žena, ktorá ho v dome prenasleduje, je iba duch.

Klincom do rakvy ich spolužitia bol fingovaný pohreb, ktorý excentrický biznismen zorganizoval, aby sa presvedčil o svojej teórii, že ho manželka prestala milovať.

Na smútočnom obrade sa zúčastnili tri tisícky ľudí, pričom priamo pred truhlou stála trúchliaca manželka. Dexter sa schovával v neďalekom kroví a keď spozoroval, že Elizabeth neroní slzy, odhalil svoju prítomnosť a začal svoju ženu biť palicou.

Ku koncu života sa uchýlil k spisovateľskej činnosti

Povzbudený radom podnikateľských úspechov a životom bohatým na skúsenosti sa Timothy Dexter rozhodol zachovať získané poznatky pre budúce generácie. Vo veku 50 rokov nastúpil na dráhu spisovateľa.

Jeho prvým a jediným dielom sa stala publikácia A Pickle for the Knowing Ones, vo voľnom preklade Nálev pre znalých.

Slovo pickle však v angličtine označuje okrem nakladanej zeleniny aj zložitú či chaotickú situáciu, a keďže dielo nikdy nebolo preložené do slovenčiny, priestor na poslovenčenie názvu zostáva otvorený. V každom prípade, originálny text je dnes voľne prístupný v elektronickej podobe.

Interpunkcie sa dočkalo až druhé vydanie

Pozoruhodnosťou celej knihy, ktorá je, zjednodušene povedané, kritikou politiky, kléru a Dexterovej manželky, je absencia akejkoľvek interpunkcie. Dokonca aj hláskovanie mnohých jednoduchých výrazov autora potrápilo a stalo sa zdrojom zábavy pre celé generácie.

Značnou jazykovou premenou si prešiel napríklad George Washington, ktorého meno Dexter v knihe napísal ako “Jorge washeton”. Lepšie nedopadla ani fráza “zájsť ďalej”, teda go some further. Negramotný tvorca ju zapísal ako “goue sum fourder”.

Napriek pochybnému odkazu a obsahu sa dielo stalo populárnym. Kritici mu vyčítali predovšetkým absenciu interpunkcie.

Zadosťučinené im bolo v druhom vydaní knihy roku 1805, keď Timothy Dexter za pôvodné znenie textu doplniť jedenásť riadkov bodiek, čiarok a otáznikov. Nechýbala inštrukcia pre editorov a čitateľov, že si interpunkčné znamienka môžu vložiť, kdekoľvek to bude potrebné.

Sídlo Timothyho Dextera na pohľadnici z roku 1908. Foto: Wikipédia

Timothy Dexter zomrel 23. októbra 1806 ako 59-ročný v Newburyporte v štáte Massachusetts. Jeho honosné sídlo sa neskôr stalo hotelom a väčšinu drevených sôch spálili. Jeho neuveriteľný príbeh a dielo však žijú dodnes a bavia ľudí po celom svete.


Ďalšie články