Prognózy o recesii USA sa zatiaľ nepotvrdili. Američanom pomáha európsky dopyt po energiách aj výdavky na zbrojenie

Európska centrálna banka podľa očakávaní ďalej uťahuje menovú politiku. Obrat k monetárnej reštrikcii prichádza neskoro, a to z teoretického hľadiska i v porovnaní s inými ekonomikami. Európa si zrejme prejde obdobím vysokej inflácie aj recesie.

Iný obraz ponúkajú makroekonomické údaje zo Spojených štátov. Federálny rezervný systém, ktorý funguje ako americká centrálna banka, začal s reštriktívnou politikou už skôr. Prepad hrubého domáceho produktu v prvej polovici roka naznačoval, že táto politika by mohla Spojené štáty stiahnuť do recesie.

Zverejnené rasty americkej ekonomiky za tretí štvrťrok sú však pozitívne. Po dvoch kvartáloch poklesu vykázal hrubý domáci produkt opäť rast, a to o 2,6 percenta ročne. Skoršie debaty o tom, či sú Spojené štáty naozaj v recesii, boli zjavne namieste. Pokles HDP v dvoch po sebe idúcich kvartáloch býva často považovaný za definičný znak recesie, v tomto prípade však zjavne nemuselo ísť o trvalejší ekonomický pokles.

Zvýšenie reálneho hrubého domáceho produktu Spojených štátov odráža zlepšenie obchodnej bilancie, teda rast vývozu a pokles dovozu, ale aj zvýšenie spotrebiteľských výdavkov, fixných investícií a vládnych výdavkov na federálnej, štátnej i miestnej úrovni. Poklesli, naopak, investície do nehnuteľností na bývanie a súkromné investície do zásob.

Významný pokles zaznamenal deflátor HDP, teda cenový index založený na celej produkcii, nielen na spotrebiteľských cenách. To by ukazovalo výrazné spomalenie inflácie. Americkej ekonomike v cenovej oblasti prospieva silný dolár, ktorý zlacňuje dovezené tovary, ale napriek teoretickým predpokladom zjavne nepoškodil obchodnú bilanciu.

Pozitívne správy prichádzajú v Spojených štátoch aj z trhu práce, kde nedochádza k väčšiemu prepúšťaniu. Tvorcovia monetárnej politiky tak majú relatívne voľný priestor pre ďalšie krotenie inflácie bez toho, aby boli obviňovaní z poškodzovania ekonomiky.

Pohľad na makroekonomické dáta indikuje rozdielne dopady ukrajinskej krízy na európsku a americkú ekonomiku. Zatiaľ čo Európa bojuje s výpadkom ruských energií, ekonomika na druhej strane Atlantiku zo zvýšeného dopytu po rope a plyne profituje. Zlepšenie americkej obchodnej bilancie ide na vrub predovšetkým vývozu plynu a ropy, a to napriek silnejšiemu doláru. Rastu amerického produktu pomáhajú aj zvýšené vládne výdaje na zbrojenie.

Z týchto údajov, samozrejme, nemožno vyvodzovať úmysly jednotlivých aktérov. Je nepravdepodobné, že by vojna bola ktoroukoľvek vládou považovaná za nástroj hospodárskej politiky. Aj nezamýšľané následky sú však reálne následky. Faktom je, že napriek všetkým globálnym problémom sa americkej ekonomike celkom darí.