Boh proti zlu nepoužíva zbrane hromadného ničenia

Jeden z hlavných dôvodov, prečo Boh prichádza žiť na tento svet, vidia kresťania v jeho zápase o človeka. Evanjeliá zachytávajú príbehy viacerých takýchto úspešných i menej zdarných bojov. Jedným z nich je aj príbeh mýtnika Zacheja. Je vykreslený ako človek, o ktorého nebojoval nikto. Evanjelista Lukáš ho opísal nelichotivo: malý bohatý zlodej, ktorého ľudia nemali v láske. Ale prečo ho vlastne neznášali? Lebo bojoval proti svojim. Zachej si pod sebou, takpovediac, podpílil konár vo viacerých smeroch. Aspoň osemkrát nájdeme v evanjeliu nelichotivú výčitku na adresu Pána Ježiša, že jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi.

Kristus vidí človeka

Vyberači daní boli zvláštnou skupinou hriešnikov: Zachejova práca znamenala, že ak sa chcel uživiť, musel vyberať viac; to bola totiž jeho mzda za službu, ktorú robil pre okupantov. Prichádzal do kontaktu s pohanmi; z pohľadu židovského náboženstva bol teda rituálne nečistý – nemohol priniesť ani obetu za svoje hriechy. A je v začarovanom kruhu. Vo svojej práci Zachej hľadá akú-takú útechu, zdroj sebavedomia. Ale s akým výsledkom? Osamelý, zatrpknutý človek, ktorý má peniaze, ale… rodina sa od neho odstrihla, má zákaz vstupu do synagógy a ľudia sa naňho pozerajú ako na vraha. Preto robí dve veci, ktoré by vážený a sebavedomý človek tej doby nikdy neurobil: nebežal by cez dav a nevyliezol by na strom.

A to, čo prišlo potom, predstihlo všetky Zachejove očakávania. Tam, kde ľudia vidia stratený prípad, Kristus vidí človeka, muža, ktorý má svoje meno. Predpokladajme, že Kristus je v Jerichu prvýkrát. A príde práve k jednému konkrétnemu figovníku a pozrie sa hore, kde zbadá muža. Osloví ho menom: „Zachej.“ Vieme, že toto meno znamená doslova čistý. A tu vidíme ďalšiu indíciu. Tam, kde iní vidia delikventa, Kristus vidí „čistého“ človeka; človeka očisteného od svojej minulosti; človeka s budúcnosťou: „Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“

Čo nám chcel darovať

Poznáme aforizmus, že každá žena by chcela muža s budúcnosťou a každý muž by chcel najmä ženu bez minulosti. Toto nám Kristus chce darovať všetkým, mužom i ženám. Preto jedával s mýtnikmi a hriešnikmi, aby ukázal, že toto je problém nás všetkých. Iba s jedným rozdielom: oni to mali doslova napísané na čele – ostatní to mali ukryté v sebe. Tento kontrast je o to jasnejší, keď si spomenieme na iný známy príbeh z evanjelia. Tam za Kristom prišiel bohatý človek, ktorý sa chcel dostať do neba, ale odišiel smutný. Aj Zachej bol bohatý, ale prijal Krista s radosťou. Aký je medzi nimi rozdiel? Onen bohatý človek bol prehnane sebavedomý: hrdo tvrdil, že nemá žiadny problém, že je vlastne dokonalý. Preto, v konečnom dôsledku, nepotreboval ani Krista.

Na druhej strane Zachej Krista potreboval, lebo uvidel svoju situáciu v pravdivom svetle. A zažil, že Kristus ho v tejto jeho situácii prijal – Kristus mu povedal: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ Toto bola veta, na ktorú Zachej čakal: Kristus dnes v mojom dome! Pán Ježiš mu nepovedal: „Poď dolu, chcem ťa obrátiť. Naučím ťa modlitby a bude to dobré.“ Ani mu v štýle svojho radikálneho bratranca Jána Krstiteľa nepovedal: „Najprv ukáž ovocie pokánia! Potom zídeš dolu a uvidíme, čo sa dá robiť s tvojím životom!“ Kristus mu povedal, že dnes musí byť v jeho dome. A tu sme znova pri známom odkaze tohto evanjelia: Najprv odpustenie, potom obrátenie. Nie naopak: až keď Zachej zažil Krista vo svojom dome, až potom nastalo jeho obrátenie. Keď Zachej zažil pozornosť a prijatie od Ježiša Krista, prirodzene to spustilo zmeny v jeho živote.

Vraciame sa ako obnovení ľudia

Mýtnik Zachej nie je príkladom učeníka, ktorý zanechal všetko a nasledoval Krista – je príkladom učeníka, ktorý nasledoval Krista v tom istom dome, kde žil aj predtým. Hoci nezmenil svoj životný priestor, predsa ho zmenil. Tá podstatná zmena sa totiž odohrala v jeho vnútri. A tým je mi blízky. Väčšina kresťanov sa po stretnutí s Kristom v chrámoch vracia do tých istých domovov. Ale vždy sa tam môžeme vracať ako obnovení ľudia. Do svojho života sa môžem vrátiť ako človek, ktorý vidí jasnejšie svoju skutočnú hodnotu: táto moja hodnota sa totiž odráža v očiach Boha. A je to hodnota, ktorá sa nikdy nemení: Boh sa na mňa pozerá stále rovnako. Tak ako sa pozrel na Zacheja, tak sa pozerá aj na mňa. A veta, ktorú povedal jemu, platí aj pre mňa: „Dnes musím zostať v tvojom dome!“

Na príbehu o Zachejovi môžeme odčítať, ako vyzerá taktika Boha a o čo mu vlastne ide. On proti zlu nepoužíva zbrane hromadného ničenia, ale sám sa odzbrojí a kráča naproti našim životným príbehom. V zápase o človeka volí nečakanú taktiku: stáva sa totálne zraniteľným, až ho to nakoniec stojí život. Lebo oblasť, o ktorú sa najviac bojuje, sa nachádza presne v centre môjho bytia, ktorému zvykneme hovoriť srdce. Na svete je dnes teda viac ako 7 miliárd bojísk s otvoreným koncom. Výsledok zápasu na tom mojom mám vo svojich rukách či presnejšie povedané, vo svojom srdci.