Prihlásiť sa

Scholz: EÚ zvažuje ďalšie sankcie voči Iránu pre tvrdé zásahy voči protestujúcim

Európska únia zvažuje ďalšie sankcie voči islamskému režimu v Teheráne pre neprimerane tvrdé zásahy voči účastníkom masových protivládnych protestov. Uviedol to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorého citovala agentúra AFP.

Nemecký kancelár Olaf Scholz prichádza prichádza na prezentáciu záverečnej správy Odbornej komisie pre zemný plyn a teplo v Berlíne 31. októbra 2022. Foto: TASR/AP Nemecký kancelár Olaf Scholz prichádza prichádza na prezentáciu záverečnej správy Odbornej komisie pre zemný plyn a teplo v Berlíne 31. októbra 2022. Foto: TASR/AP

„Som šokovaný z toho, že v Iráne zomierajú ľudia, ktorí pokojne demonštrujú. Odsudzujeme neprimerané násilie zo strany (iránskych) bezpečnostných síl a stojíme za iránskym ľudom,“ napísal na Twitteri šéf nemeckej spolkovej vlády.

Zároveň zdôraznil dôležitosť európskych sankcií pri vyvíjaní tlaku na iránsky režim a uviedol, že Únia v tejto súvislosti „skúma ďalšie kroky“

.Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu hovorila o tom, že Berlín a EÚ zvažujú zaradenie iránskych revolučných gárd, ktoré tvoria jednu z hlavných opôr režimu v Teheráne, na zoznam teroristických organizácií.

Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra, tri dni po zatknutí mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel obliekania.

Iránske úrady voči demonštráciám tvrdo zasahujú, ale protesty napriek tomu pokračujú už viac než 40 dní a zúčastňujú sa na nich ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti. Teherán viní z rozpútania protestov USA, Britániu, Izrael a Saudskú Arábiu.

Podľa dostupných informácií si protesty vyžiadali už minimálne desiatky obetí prevažne z radov demonštrantov. Ďalšie stovky Iráncov skončili vo väzbe. Skupina Iran Human Rights so sídlom v Osle hovorí o najmenej 160 zabitých demonštrantoch vrátane viac než dvoch desiatok detí.

Existujú obavy, že by Teherán mohol voči protestujúcim nasadiť okrem bezpečnostných zložiek aj armádu a elitné revolučné gardy, čo by spôsobilo ešte vyššie počty obetí.

(tasr)