Green Deal je panské huncútstvo, ktoré vymysleli v časoch blahobytu, ale jeho realizácia nastupuje v čase krízy

S akými obavami hľadíte na najbližšiu zimu a jeseň?

Naša výroba nie je energeticky náročná, je postavená na základe niekdajšej druhovýroby ZSNP [významný hutnícky podnik na spracovanie hliníka, pozn. red.]. Náš oknársky biznis sa vyčlenil z pôvodnej firmy. Výroba hliníkových okien súvisí s fasádami budov. Popritom sme začali robiť metalické plášte odvetrávaných fasád. Všetko na báze hliníka.

Vaša druhovýroba teda nečelí vysokým energetickým nákladom?

Nie. Na rozdiel od samotnej produkcie hliníka alebo hliníkových profilov. Robíme opracovanie a spájanie profilov do hotového výrobku na stavbu. Rast cien preto pre nás nie je kameňom úrazu či rozhodujúcim faktorom.

Pracujete však pre developerov, na trhu s nehnuteľnosťami už cítiť ochladenie. Ide o druhú veľkú obavu našej doby, o ktorej sa zatiaľ ešte veľmi nehovorí, ale tušíme o nej. Cítite už ako dodávateľ spomalenie dlhodobejších kontraktov alebo je ešte priskoro?

V tomto smere cítime obavy. Na trhu môže zavládnuť opatrnosť a veľké developerské projekty, ktoré sú už v nejakej miere rozbehnuté, môžu cúvnuť. Otázne je, či bude pokračovať realitný ošiaľ, či už v bytovej sfére, alebo stavbe kancelárskych centier. Všeobecná európska či svetová panika môže spôsobiť pozastavenie stavieb, my by sme prišli o zákazky, ktoré sú už objednané a my na nich pracujeme.

Čo by mohlo spôsobiť stredne veľkej firme, ako je tá vaša, náhle a nečakané ochladenie trhu z hľadiska zákaziek, ktoré máte dohodnuté povedzme na rok dopredu?

Ceny nehnuteľností sú tak vysoko, že developeri sa obávajú len toho, či zarobia veľa alebo menej, ale zarobia. Problém môžu mať ich dodávatelia, ako sme my, prípadne realizačné firmy. Pre nás ako subdodávateľov môže už zmena znamenať otázku, či na zazmluvnenej zákazke zarobíme alebo prerobíme.

Z dôvodu prudko zvýšených nákladov napríklad na hliník, ktoré ste v čase zazmluvnenia zákazky nečakali?

Napríklad, ale aj pre očakávaný nevyhnutný rast platov a mzdových nákladov. Pre človeka, ktorý zarába 800 eur mesačne, je zásadný rozdiel, či za mesačný nákup v potravinách zaplatí 300 alebo 400 eur. Tlak na mzdy bude silný. Kalkulácia zákaziek, ktoré sa naceňujú rok dopredu, bude neistá. Kalkulácia prestane byť aktuálna v priebehu pár mesiacov.

Máte rozbehnutých veľa projektov, ktoré sa začali ešte počas stavebného optimizmu?

Momentálne máme okrem menších tri veľké živé projekty. Jedným je fasáda pre Nové Apollo, ktorú dokončujeme, druhým je bytový dom ZWIRN a napokon ide o štvrtú vežu projektu Sky Park v Bratislave. V štádiu rokovania máme ďalších šesť projektov. Ale ďalšia stavba sa rozbieha, začíname v januári, všetko už je dané.

Kedy ste si dohodli ceny?

Ceny v objednávke boli fixované v čase akceptácie našej ponuky.

Ako to prebieha?

Dostaneme od klienta akceptačný list, ktorý máme ešte skôr ako samotnú zmluvu o dielo. Na základe neho si zazmluvňujeme materiál, väčšinou z Nemecka, Poľska a zo Západu. Výrobca dohodnuté ceny akceptuje, hoci by realizácia bola až o pol roka.

Takže vy máte ceny zafixované, musí ich dodávateľ akceptovať?

Presne tak.

Aj keby sa mu medzitým v dôsledku novej buď pandemickej, alebo geopolitickej situácie prudko zvýšili náklady?

Pri objednávke skla sa nám už stalo, že počas realizácie zákazky nám výrobca skla zdvihol ceny pre takzvanú energetickú prirážku. Keď sme povedali, že to nie je fér, že sa to nerobí počas realizácie zákazky, odpovedali nám, že všetci výrobcovia skla zaviedli tú istú prirážku. Museli sme akceptovať, že ceny išli o niekoľko percent hore. Už bolo len na našej šikovnosti a dobrých vzťahoch s developerom, či sa dokážeme dohodnúť. Cesta sa musela nájsť.

Inflácia mnohých zaskočila, stavebný trh ju videl možno ako prvý. Stáva sa to často?

Graf rastu ceny hliníka je brutálny, rast energií je nevídaný. Musíte štruktúrovať, ktorá z týchto divoko a divne rastúcich komodít vám akou mierou vstupuje do konečných nákladov. My máme šťastie, že veľkú časť hodnoty nášho diela tvorí ľudská práca, ktorá zatiaľ nezaznamenala taký prudký nárast. Hoci aj to očakávame.

Bude ešte možné v súvislosti s Green New Deal do budúcna vyrábať v Európe, povedzme, hliník či iné dôležité kovy?

Záleží od miery šialenstva, ktorou bude ekológia vyzdvihovaná nad ľudské blaho. Výroba v Slovalcu nie je ohrozená len vinou cien energií, tie mali zakontrahované dopredu. Nové ceny prudko narástli aj pre emisné povolenky, ktoré z osem eur v roku 2018 vystrelili na vyše osemdesiat. Nebola vôľa im vyjsť v ústrety. Green Deal je panské huncútstvo, ktoré vymysleli v časoch blahobytu, ale jeho realizácia nastupuje v čase krízy. A to zhoršuje situáciu.

Aký dosah to bude mať na váš sektor?

My sami sme na chvoste výrobného reťazca, spracujeme niečo, čo vyrobil niekto iný. Našej firmy sa to teda nedotkne priamo, nemáme emisie, teda nie sme závislí od tohto druhu pohľadu. Iné je to pri prvotnej výrobe.

Bude ešte Európa ekonomicky schopná hutníckej výroby alebo budete dovážať už len z Číny?

Môže, ale nesmie si sama sebe zatvárať dvere, ako to bolo v prípade Slovalca. Slovenská republika investovala miliardy eur do automobilových fabrík. Ak by sa jedna miliarda rozdelila medzi tisíc firiem na Slovensku, každá by dostala milión eur, čo nie je málo. Podporila by sa diverzifikácia priemyslu, vlastné HDP a nakoplo by to celý podnikateľský život v našej krajine. My sme to však investovali na posilnenie jednej nohy, ktorá je cudzia, a navyše má mnoho spôsobov, ako jej profit vyviesť mimo Slovenska.

Ste teda skeptický k dlhodobej podpore domáceho podnikania?

Nemám ilúzie, že niekomu vo vedení republiky záleží na tom, aby sa u nás systematicky podporovala prvovýroba alebo druhovýroba. Vždy sa nechajú presvedčiť na základe rôznych pseudohumanistických vyhlásení o jednotnom trhu a rôznych omáčok typu „keď z Európy niečo berieme, tak musíme aj niečo vracať“ a podobne. Nesústreďujeme sa potom primárne na podporu nášho vlastného priemyslu. No ľudia, ktorí mali potenciál aj mozog s tými miliardami niečo skutočné a domáce rozvinúť, dnes pracujú ako otroci v tých fabrikách. Doslova za stravu a ubytovanie. Preto nemám ilúzie.   

Keď sa Green New Deal schvaľoval, išlo to mimo domácej pozornosti, hoci má veľké dopady aj na nás. Vy ste tie procesy vtedy sledovali?

Nie je to celkom naša téma. Keď sa rozhoduje o podobných ekologických huncútstvach, rozmýšľame, či nám na lúke za firmou vyrastie ďalšia slnečná elektráreň, alebo sa tam bude pásť dobytok. Je to teda téma skôr pre energeticky náročné výroby.

Spôsobí to vážny rozvrat európskeho priemyslu? Bude ho podľa vás potrebné prehodnotiť?

Malo by sa. Tento kolos štvrtej ríše, ktorej sa hovorí Európska únia, je typický tým, že je nepružný a málo pohyblivý. Oni si vymyslia nejakú mantru, agenda 2020 alebo 2040 a tvrdohlavo za ňou idú. Aj dinosaury boli veľké, ale prežili len krokodíly. Schopnosť prispôsobiť sa za chodu je v Únii veľmi nízka. Keď som kedysi robil vo firme Izomat, dnešný Knauf Insulation v Novej Bani, naši nemecko-rakúski majitelia nám radili, aby sme sa učili od nich, lebo sú veľkí. No dnes viem, že práve „argument veľkosti“ neplatí v prípade problémov, ktoré sú spojené s vecami, ako je Green Deal. Nedokážu sa prispôsobiť okolnostiam online. Prejavom inteligencie človeka je, že na základe známych vstupov dokáže predvídať výstup. My tu máme dnes hromadu zmenených vstupov, ktoré za posledné dva roky urobili z pôvodného športu nielen inú ligu, ale úplne iný šport. Ale výstupy, ktoré žiadame, zostávajú rovnaké. Chceme rovnaký výsledok. To už nie je prejav slabej inteligencie, to už hraničí s hlúposťou.

Brusel však predsa len nejakým spôsobom reaguje, respektíve sa to snaží predstierať. Nie je to dostatočné?

Malí a strední podnikatelia majú jedinú šancu prežiť len vtedy, ak sa budú správať ako krokodíly, nie ako dinosaury. Musíme sa rýchlo prispôsobiť a nástrojom na prežitie je flexibilita, nespoliehať sa na nič. Isté je len to, čo už bolo.

Čo môže urobiť útlm podobného priemyslu so stredným Slovenskom, kde pôsobíte?

Som realista. V niekdajšom štátnom podniku ZSNP pracovalo okolo 6-tisíc zamestnancov. Podnik prežíval s problémami a nezrútil sa len vďaka svojej strategickej dôležitosti. Dnes v jeho bývalom areáli fungujú desiatky firiem, ktoré zamestnávajú spolu tiež okolo 6-tisíc ľudí. Sú menšie, pružnejšie, a teda verím, že sa vždy budú vedieť prispôsobiť novým podmienkam.

Jestvujú obavy, že sa európsky jednotný trh môže začať rozpadať? Máte podobné obavy?

Čím viac bruselskej regulácie, tým horšie pre európsky trh. Regulácia trh deformuje. Podpora poľských hydroponických pestovateľov paradajok ohrozuje tradičných maďarských a španielskych. Tak isto zase obmedzovanie stredoeurópskych hutníkov podporuje čínskych. Myslím, že niekto by si mal znovu prečítať tézy Roberta Schumana a spol. o základných myšlienkach zjednotenej Európy. A to nielen v otázkach obchodu, ale aj tradícií, kultúry a morálky.

Foto: Martin Minka mladší