Černovská tragédia súvisela najmä s náboženskou slobodou

Koncom októbra 115 rokov od Černovskej tragédie. Udalosti v Černovej sú významné nielen z pohľadu nášho národa, ale aj pohľadu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. V Černovej nešlo ani tak primárne o národné práva Slovákov, ale hlavne o základné ľudské právo vlastné každému človeku na náboženskú slobodu.

Spomienková slávnosť pri stom výročí Černovskej tragédie. Foto: Jozef Ďurník/TASR Spomienková slávnosť pri stom výročí Černovskej tragédie. Foto: Jozef Ďurník/TASR

Černová ako ulica (časť) Ružomberka nemala na začiatku 20. storočia vlastný kostol, jej obyvatelia navštevovali svätostánok v niekoľko kilometrov vzdialenom Ružomberku. Keď sa ružomberským farárom stal černovský rodák Andrej Hlinka, situáciu sa rozhodli zmeniť a s jeho pomocou si na vlastné náklady postavili nový kostol. Prirodzene túžili, aby ich kostol bol vysvätený ich rodákom Andrejom Hlinkom.

Spor o vysviacku černovského kostola ukrýval v sebe hlbší spor, ktorý v tom čase rozdeľoval katolícku cirkev na Slovensku. Išlo o problém maďarizácie a postupného odstraňovania slovenského jazyka z hodín náboženstva či z kázní v kostole a jeho nahrádzania maďarčinou, ktorej na dolnom Liptove rozumel málokto. Vysviacka kostola teda iba naplno obnažila systematické porušovanie náboženskej slobody v Uhorsku.

Pamätníka Andreja Hlinku v Bratislave. Foto: TASR/ Martin Baumann

Za základné a nescudziteľné právo považujeme slobodu vzdelávať sa vo svojej viere spôsobom a jazykom, ktorému rozumieme, a zároveň v takom jazyku uskutočňovať základné úkony veriaceho. Každý človek má právo rozumieť vierouke, ktorej je vyučovaný. Každý človek má právo v rámci poriadku svojej viery rozumieť základným náboženským úkonom, na ktorých sa zúčastňuje, mienili vtedajší slovenskí národní buditelia.

Situácia v Uhorsku sa však v danom čase postupne zhoršovala a tam, kde predtým v rámci obradov katolíckej cirkvi „fungovala“ slovenčina, sa postupne tlačila maďarčina. Tá začala dominovať v školách, a to aj na hodinách náboženstva. Toto všetko odhalila tragédia v Černovej.

V tomto článku nejde o to rekonštruovať udalosti, ako sa pred 115 rokmi odohrali, či kto za čo môže. Ide o to, aby sme v plnosti pochopili, že národnostný útlak v Uhorsku bol aj útlakom náboženským. Sloboda vierovyznania či presvedčenia môže byť v ohrození aj v prostredí, kde je dané náboženstvo väčšinové či so štátom dokonca prepojené tak, ako to bolo v Uhorsku.

Černovská tragédia je pre nás veľkým poučením, že aj tie najzákladnejšie práva môžu byť v ohrození. A to aj v krajine, ktorá, ako kedysi Uhorsko samo seba prezentovalo, je jedna z najliberálnejších v Európe.


Ďalšie články