Štyri jesenné výlety za stredovekými pamiatkami

Slovensko je bohaté na stredoveké pamiatky a mnohé z nich si pomaly získavajú pozornosť aj zahraničných turistov. Nachádza sa u nás niekoľko oblastí, kde je na malej ploche vysoká koncentrácia kostolov, hradov, mestečiek a aj krajina má kde-tu ešte stredoveký charakter. Spiš je jednoznačne na výslní a patrí minimálne k top stredoeurópskym destináciám pre milovníkov stredoveku. Hneď za ním sa nachádza Gemer so svojimi početnými románskymi a gotickými kostolmi, v ktorých sa dajú obdivovať nádherné fresky, alebo navštevovať romantické zrúcaniny hradov.

Menej známe sú iné oblasti. Pri Bratislave je zóna stredovekých kostolov na úbočiach Malých Karpát a na Žitnom ostrove. Podobnú oblasť nájdeme aj severne od Ostrihomu v Poiplí a na dolnom Pohroní. V Turci sú zas kostoly zasadené až do benkovsko-plickovsky malebnej krajiny. Dnes však vynecháme najznámejšie pamiatky, ako košický Dóm sv. Alžbety, Bardejov, Levoču, Spišskú Kapitulu, Trenčiansky hrad, ktoré spadajú do prvej kategórie. Pozrieme sa na menej známe, ale napriek tomu pozoruhodné kostoly a jednu radnicu. Text je písaný optikou Západoslováka, ktorý si chce ráno sadnúť do auta a večer sa vrátiť domov. Preto v ňom nenájdete ani zmienku o východe. Verím však, že východniari mi odpustia s vedomím, že tie najlepšie pamiatky majú, takpovediac, vo svojom humne.

1. výlet – Bratislava, františkánsky kostol a Stará radnica

Františkánsky kostol Zvestovania Pána postavili v 80. a 90. rokoch 13. storočia a financoval ho rozradostený uhorský kráľ Ladislav IV. po víťazstve nad Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli (1278), kde česká metla s definitívnou platnosťou prestala vymetať strednú Európu. Vďaka kráľovským peniazom prišli do Bratislavy špičkoví stredoeurópski architekti a kamenárski majstri. Na výsledok ich práce sa v roku 1297 prišiel pozrieť aj kráľ Ondrej III., viacerí biskupi a ostrihomský arcibiskup kostol vysvätil.

V Bratislave stálo prvotriedne dielo podunajskej gotiky, ktorého kamenárske prvky sa o storočie neskôr využili pri stavbe viedenského Dómu sv. Štefana. Dodnes môžeme obdivovať apsidu kostola v jej pôvodnej stredovekej farebnosti, ktorá mala imitovať mramory kostola sv. Františka v Assisi. Žiaľ, rebrové klenby lode spadli v roku 1590 pri zemetrasení a kostol si prešiel rekonštrukciou, ktorá lodi vtlačila renesančnú pečať a ešte neskôr ju dotvorila barokovými oltármi. Pri vstupe sa však dá vidieť aj odkrytý gotický portál a zvyšky sedílií. Podobne ako apsida sa vyznačujú živou polychrómiou. 

Netreba však zostať len v kostole. Za návštevu stojí aj renesančný rajský dvor, v ktorom nájdeme prvky staršej gotickej krížovej chodby (tzv. ambitu) a z dvora uvidíme náznakovou rekonštrukciou odkryté gotické okná lode s jemnými kružbami. Po nedávnej rekonštrukcii sa dá dostať aj na šesťhrannú vežicu postavenú nad rohom ambitu, ktorej pôvod siaha do roku 1400 a jej architekti našli inšpiráciu v katedrálach v Štrasburgu a vo Freiburgu. Spolu s päťhrannou vežicou sesterského rádu klarisiek tvoria gotické dominanty Bratislavy (pre správnosť treba povedať, že ide o čiastočne neogotickú úpravu) a najkrajšie skvosty, ktoré sa dajú vidieť na západe Slovenska. Zo severnej strany kostola ich dopĺňa Kaplnka sv. Jána evanjelistu. V 50. a 60. rokoch 14. storočia ju postavili ako pohrebnú kaplnku rodiny Jakubovcov, vplyvných bratislavských richtárov.

Inšpiráciou pre kaplnku bola slávna Sainte-Chapelle sv. Ľudovíta a v jej hmote sa odráža klasická fáza francúzskej katedrálnej architektúry. Samozrejme, bratislavský richtár nemal také finančné zdroje a prístup k relikviám ako svätý francúzsky kráľ. Napriek tomu čistotou línií, odhmotnením, svetlosťou a vertikalitou opäť nemá obdobu na západnom a strednom Slovensku. Najbližšie podobné stavby sú v Rakúsku a na Spiši. Je dosť možné, že pre viaceré z nich bratislavská kaplnka poslúžila ako inšpirácia.

Pri výlete do Bratislavy nesmieme vynechať Starú radnicu, v ktorej je dnes múzeum s expozíciou o dejinách mesta. Kedysi išlo o malý opevnený dvorec richtárskej rodiny Jakubovcov, o čom svedčí aj odkryté cimburie na severnom múre. V 14. storočí k nemu pridali vežu, aby sa vyrovnali svojim susedom, ktorí si stavali vežové domy a ukázali do sveta svoje bohatstvo a moc. Bratislava v tom čase bola mestom veží a zvoníc čnejúcich do neba. Jakubovci svoj dom umiestnili do stredu troch námestí (dnešné Hlavné, Františkánske a Primaciálne) a dozerali na hospodársky život pulzujúceho a rozvíjajúceho sa mesta. Jakubovci však vymreli po meči.

Neskôr mestská rada kúpila susediace domy a vytvorila z nich jednu reprezentatívnu budovu, v ktorej sa odohrával politický život. Jedným z nich bol aj tzv. Pawerov dom s efektným benátskym balkónom (už v stredoveku zamurovaným), z ktorého možno rečnil cisár Žigmund Luxemburský. Na nádvorí môžeme vidieť gotické okná a ornamenty, v podjazde brány obdivovať efektnú krížovú klenbu, ktorá nesie prvé poschodie a kaplnku richtárskej rodiny postavenú okolo roku 1350. Jej fresky s pašiovými scénami patria k najlepším v celom meste a svedčia o bohatstve a zbožnosti obyvateľov domu. Veža radnice poskytne aj utešený pohľad na Hrad, Dóm a Staré Mesto bez rušivých prvkov socialistického realizmu.

Bohatstvo kapitalizmu súčasnej Bratislavy však už ide do nových výšok a pýta si svoju pozornosť. Kúsok ďalej v podzemí radnice sa dá vidieť stará pivnica, kde sa v minulosti aj dnes zhromažďovalo víno. Táto pitná voda stredoveku bola obživou až 60 percent starých Bratislavčanov a Jakubovci tiež mali svoj podiel vo výnosnom biznise. V tých časoch sa bratislavské víno vyvážalo aj do Talianska.

2. výlet – Svätý Jur, Kostol sv. Juraja

Rečami o víne sa presúvame na druhé miesto dýchajúce stredovekom. Malé vinohradnícke mestečko Svätý Jur je len 15 či 20 minút od Bratislavy, ale nachádza sa v ňom kostol, ktorý púta pozornosť svojou vyvýšenou polohou a bielymi stenami. Jeho stavbu v 13. storočí a prestavby v 14. a 15. storočí financoval významný rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí si z juhu pristavali aj svoju pohrebnú Kaplnku Najsvätejšej Trojice. Na stavbe kostola sa asi zúčastnili majstri z viedenskej huty, ktorí v tom čase stavali aj Dóm sv. Martina. Opäť tí najlepší zo strednej Európy. Pozornosť v kostole púta najmä hlavný oltár, ktorý pochádza zo začiatku 16. storočia a snúbi v sebe staré gotické prvky s novými renesančnými. Členenie oltára, časť sôch a reliéfov sú ešte vytvorené v neskorogotickom štýle a ich autorom bol možno starší majster. Reliéfy Narodenia Ježiša a Úteku do Egypta, ako aj ornamenty na oltári, sú už renesančné a možno ich vytvoril mladší sochár, ktorý hľadal inšpiráciu v Taliansku. Svätý Jur je dobrý aj na zakotvenie v niektorom z vínnych prístavov, lebo vo vínnej pivnici neprší. Keď už robíme stredoveké výlety, tak by sa aj patrilo piť bezpečný mok, a nie podozrivú vodu.

3. výlet – Bíňa, Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Bíňa sa nachádza na dolnom Pohroní necelých 20 km od Štúrova (Ostrihomu). Trochu nadnesene by sa dalo povedať, že v Bíni sa zrodilo kresťanské Uhorsko. V mohutnom veľkomoravskom hradisku, ktorého valy sa zachovali až podnes, slovanskí veľmoži Hunt a Poznan opásali mečom mladého kresťana Štefana, ktorý bol utečencom, vybrali si ho za svojho kráľa a významne posilnili jeho vojsko z väčšej časti pozostávajúce z nemeckých rytierov. Štefanova mocenská základňa potom ležala medzi Ostrihomom, Nitrou a Bratislavou a odtiaľ sa začalo dobýjanie ostatných území a boj proti Štefanovej pohanskej rodine. Bíňa bola starým rodovým majetkom, možno aj sídlom rodu Hunt (dali meno regiónu Hont) a začiatkom 13. storočia v priestore hradiska založili rodový kláštor, ktorý zverili premonštrátom. Z celého areálu sa zachovala len rotunda Dvanástich apoštolov a románsky kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo začiatku 13. storočia.

Na Slovensku sa nedochovalo mnoho veľkých románskych kostolov, a preto tento impozantný dvojvežový chrám stojí za návštevu. Vstupuje sa do neho zo západu cez veľkú predsieň, nasleduje dvojvežie s emporou a cez reprezentatívny portál sa ide do jedinej lode na východe netypicky zakončenej tromi apsidami. V jeho interiéri sa dajú nájsť aj prvky nastupujúcej gotiky, takže ide o kostol na pomedzí dvoch epoch. Zároveň sa v kostole zachovala najbohatšia rastlinná a figurálna románska výzdoba na celom Slovensku. Stavali ho majstri, ktorí v tom čase prerábali ostrihomský palác a katedrálu, tak aj v prípade tohto kostola išlo o špičkové dielo svojej doby. V časoch, keď vznikol, bola väčšina architektúry drevená, kamenné hrady a kostoly ešte malé. Ľudia hľadeli na vtedajší div sveta. Kostol mal pohnuté osudy, vojny a nešťastia ho poznačili, ale jeho románska hmota sa zachránila po druhej svetovej vojne a dnes sa vypína vo svojej dávnej mohutnosti na terase nad Hronom.

4. výlet – Poniky, Kostol sv. Františka Serafínskeho

V poslednom výlete sa vyberieme do srdca Slovenska – do kraja pod Poľanou. Len nejakých 15 minút od Banskej Bystrice leží staré banské mestečko Poniky, evokujúce školopovinným akurát tak Chalupkovu báseň Turčín Poničan. Na kopci v opevnenom areáli je jednoduchý dedinský kostol, ktorý má novú bielo-červenú fasádu. Keby ste ho videli, odfotili by ste si ho a asi išli ďalej. Chyba. To najlepšie čaká na návštevníka vnútri a je to neskutočná fresková výzdoba. Vznikla v troch fázach, najstaršie pochádzajú ešte zo 14. storočia (napríklad sv. Juraj), novšie z rokov 1415 (väčšina) a 1478 (Ladislavovská legenda). Fresková výzdoba je neskutočne bohatá. Kostol patril františkánom, takže odráža aj talianske vplyvy a nejde len o jednoduchú bibliu chudobných, v dnešnom jazyku komiks. Mnohé výjavy sú plné symboliky a vyslovene určené pre vzdelaných ľudí a na premýšľanie. Živými farbami zachytená teológia a stredoveká mentalita.

Písať o freskách by bolo na samostatný dlhý článok. K pozoruhodným výjavom patrí Volto santo, Spor o dušu mŕtveho, Noli me tangere alebo Živý kríž, ktorý v sebe ukrýva starú polemiku so židovstvom. Na severnej stene je aj rozsiahla Ladislavovská legenda s jej doslovným významom boja kráľa Ladislava proti zlorečeným Kumánom, a viacerými symbolickými významami ako boja dobra so zlom, kurtoáznej lásky a inými. V bočnej kaplnke je zas Strom života. Milovníci umenia a stredoveku tam pokojne môžu stráviť aj hodinu a zaručene sa vrátia. Autor tohto textu sa tam chystá už na piatu návštevu.