OSN chce akčný plán na ochranu náboženských miest

Svetová konferencia má mobilizovať „politickú podporu“ pre akčný plán Organizácie Spojených národov (OSN) na ochranu náboženských miest. Očakáva sa, že čoskoro pozvú náboženských lídrov, ako aj „organizácie s náboženskou inšpiráciou“, politikov či členov občianskej spoločnosti a tlače, aby sa pripojili k tejto iniciatíve členských štátov a rôznych subjektov OSN.

Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale generálny tajomník organizácie Antonio Guterres už je pozvaný, aby cez Valné zhromaždenie OSN zvolal túto svetovú konferenciu. Jej členovia už minulý týždeň rezolúciu v tomto zmysle prijali. Saudská Arábia prostredníctvom svojho veľvyslanca predstavila tento text pripomínajúc, že „náboženské miesta sú rodiskom pokoja a predstavujú históriu, sociálne tkanivo jednotlivcov.“ „Aká to len bola bolesť, keď sme videli, že tieto náboženské miesta ohrozovali či ničili, či už šlo o moslimské mešity, kresťanské kostoly, židovské synagógy, alebo chrámy sikhov či hinduistov,“ dodal Abdallah al-Mouallimi.

Jednohlasné odsúdenie

V súčasnosti má 20 % objektov zapísaných na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO náboženský alebo duchovný charakter. Tieto miesta sú dnes „čoraz častejšie“ terčom útokov teroristov, milícií konajúcich nezákonne, ale aj „štátnych aktérov“, a to „v situáciách konfliktu, ale aj v mieri,“ zdôrazňuje komuniké OSN k 50. zasadnutiu zhromaždenia.

Napokon „tieto miesta sa zmenili, úplne zničili alebo boli vystavené krádežiam a obchodovaniu“, čítame ďalej v komuniké. Vo svojej rezolúcii, ktorá nie je záväzná, ale má významnú politickú hodnotu, OSN „odsudzuje všetky činy a hrozby násilia, ničenia, degradácie alebo ohrozenia zamerané na náboženské miesta“ a odsudzuje „akýkoľvek čin zameraný na zničenie alebo násilnú transformáciu každého náboženského objektu“.

Kľúčová úloha dialógu

Text „žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zdvojnásobilo úsilie na podporu dialógu po celom svete a hlásalo na všetkých úrovniach kultúru tolerancie a pokoja založených na rešpektovaní ľudských práv a rozmanitosti náboženstiev a presvedčení“. „Otvorená, konštruktívna a úctivá“ debata, ako aj medzináboženský a medzikultúrny dialóg na globálnej, regionálnej či miestnej úrovni môžu hrať pozitívnu úlohu v boji proti náboženskej nenávisti.

Budúca konferencia vyplýva z nevyhnutnosti zaviesť globálne opatrenia a jej cieľom je „pomôcť mobilizovať politickú podporu na to, aby sa dosiahol pokrok v pláne OSN na ochranu náboženských miest“.

Iniciatívu Saudskej Arábie podporilo okolo tridsať krajín vrátane Egypta, Spojených arabských emirátov, Iraku, Maroka, Pakistanu či Venezuely, ktoré dnes v tomto texte uznávajú, že „sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia, sloboda názoru i prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie i vstupovanie do združení sú vzájomne závislé a úzko prepojené a vzájomne sa posilňujú “.

Niektoré problémy

Rezolúcia bola prijatá bez hlasovania, ale po dlhých diskusiách. USA ľutovali napríklad určitý „zmätok“ medzi rečou a násilnými činmi, ktorý by mohol ohroziť slobodu prejavu. Európska únia zdôraznila, že treba rešpektovať slobodu prejavu a slobodu médií, ako aj právo nehlásiť sa k vierovyznaniu.

Popri týchto diskusiách napokon vzniklo napätie medzi Indiou a Pakistanom. Naj Dillí obviňuje pakistanské poriadkové sily, že podporili útok na hinduistický chrám vlani v decembri. Pre Indiu slúži obrana tohto textu ako „štít“ pre krajinu, ktorá „rozdrvuje“ svoje menšiny. Pakistan odmietol nepodložené obvinenia a zverejnil zoznam „závažných porušení“ práv menšín v Indii, napríklad zákaz manželstiev ľudí s odlišným vierovyznaním.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel. Preklad a editácia: Bohumil Petrík