Svätý Michal Archanjel, bráň nás v boji

Sv. Michal Archanjel. Zdroj: Guido Reni

Ôsmy november je vo východných cirkvách spätý s oslavou svätého archanjela Michala a ostatných beztelesných mocností. Tento sviatok má korene vo 4. storočí, keď koncil v Laodicei (dnešné Turecko) v roku 364 označil uctievanie anjelov ako bohov a vládcov sveta za herézu, ale súčasne im potvrdil patričnú úctu.

Sviatok bol ustanovený na november preto, lebo bol deviatym mesiacom v poradí od marca, ktorým sa kedysi začínal rok, a cirkevná tradícia spomína práve deväť skupín (rádov) anjelov. Ôsmy deň v mesiaci november bol vybraný ako deň sviatku anjelov zrejme pre symboliku čísla osem ako večného, nikdy nekončiaceho sa dňa. Ten nastane po skončení tohto veku charakterizovaného siedmimi dňami stvorenia a jeho príchod opisuje evanjelista Matúš ako príchod Syna človeka vo svojej sláve so svojimi anjelmi (porov. Mt 25,31).

Anjelský „boom“

Aký odkaz ukrýva tento sviatok pre súčasného človeka? Téma anjelov zažíva v posledných desaťročiach ozajstnú renesanciu a ďaleko pritom presahuje rámec Biblie i kresťanstva. Anjeli priťahujú aj sekulárnu spoločnosť, o čom jasne svedčí takmer každá oblasť umenia. Existuje dokonca aj medzinárodná štatistika svedčiaca o tom, že zhruba v každej desiatej piesni sa objaví slovo anjel. V oblasti ezoteriky sa bežne propagujú techniky anjelského písma, teda magického veštenia, a do hry tiež vstupujú tzv. anjelské karty, energia či terapia.

Dôvodov pre tento jav nájdeme viacero. Jedno vysvetlenie si všíma „kyvadlový“ pohyb dejín a toto pomyselné kyvadlo sa po mystických zážitkoch stredoveku posunulo v 18. a 19. storočí na stranu rozumu. Ten však nedal uspokojivú odpoveď na všetky oblasti života, ako lákavo sľuboval, a tak sa kyvadlo teraz znova presunulo na stranu duchovna s jedným zásadným rozdielom oproti minulosti: väčšinou už bez Biblie a Cirkvi. Namiesto nich prichádza záplava senzačných a „humánnejších“ ponúk zo strany new age, scientológie či iných okultných spolkov.

Zoči-voči tejto duchovnej trme-vrme si chce svedomitý kresťan udržať ako-tak čistý štít viery, preto sa tejto téme pre istotu vyhne z obavy, aby neskĺzol na šikmú plochu ezoteriky alebo mágie, ktoré si anjelov „zapožičali“, obrúsili a vložili do svojej vlastnej okultnej mozaiky.

Preto je tento sviatok vhodnou príležitosťou pozrieť sa na tému anjelov očami Biblie a okuliarmi učenia Cirkvi.

Anjeli ako poslovia Boha

Štatisticky sa anjeli v Biblii objavujú 196-krát, z toho 93-krát v Novom zákone. Biblia odhaľuje aj mená niektorých archanjelov – Rafaela, Gabriela i šéfa nebeského vojska Michala. Anjeli sú podľa svedectva Biblie stvorené duchovné bytosti a sú označení podľa svojej úlohy.

Hebrejské slovo malak, jeho grécky ekvivalent aggelos i latinská podoba angelus znamenajú ten, ktorý je poslaný. Písmo nezjavuje podstatu anjelov ako takých, ale ukazuje ich v situáciách, keď ľuďom oznamujú určité zámery Boha. V Starom zákone sú anjeli prítomní prakticky od začiatku, čo na konkrétnych prípadoch vyratúva aj Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bode 332. Rezonuje najmä prísľub Boha Izraelu: Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil.“ (Ex 20,23)

Okrem toho tu vyniká Žalm 90, ktorý tiež spomína ochrannú úlohu anjelov. Je zaujímavé, že pri pokúšaní Ježiša citoval Satan práve z tohto žalmu, z čoho možno usúdiť, ako úskočne sa dá biblické učenie o anjeloch vložiť do úplne odlišného kontextu (porov. Lk 4,10). Za zmienku tiež stojí vzdor Izraela voči Bohu vyjadrený slovami: „Nebudem otročiť!“ (Jer 2,20), ktoré teológovia neskôr vztiahli aj na vzburu anjelov proti svojmu Tvorcovi: „Non serviam!“

Aj v Novom zákone vidíme anjelov sprevádzajúcich Ježiša Krista počas celej jeho pozemskej misie. S jasotom oznamujú jeho narodenie a anjel ho povzbudzuje krátko pred jeho bolestnou smrťou. Jednu z kľúčových výpovedí o anjeloch prináša List Hebrejom: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Hebr 1,14).

Tento text jasne zjavuje, čo je úlohou (strážneho) anjela: sprevádzať človeka a zadávať mu správne súradnice na jeho ceste do konečnej destinácie – nebeskej vlasti. Súčasne nás Písmo varuje pred nesprávnym uctievaním anjelov, ktoré by mohlo zatieniť blízkosť Boha v Ježišovi Kristovi (porov. Kol 2,18).

Popretím anjelov „roztrháme“ Bibliu

Z týchto viet Božieho slova potom vychádzajú aj úvahy cirkevnej tradície. Na Východe sa téma anjelov bohato pretavila do liturgickej praxe, o čom svedčia nádherné hymny; jeden z nich nesie dokonca aj názov cherubínsky. Prvá monografia o anjeloch pochádzajúca približne z roku 500 má titul O nebeskej hierarchii a jej autorom je Pseudo-Dionýzius Areopagita. Na základe biblických pomenovaní tu autor rozlišuje tri hierarchie anjelov a v každej z nich tri chóry alebo rády anjelov: serafíni, cherubíni, tróny-panstvá, kniežatstvá, mocnosti-sily, archanjeli, anjeli. Toto delenie neskôr prevzali aj ďalší autori.

Na Západe sa téme anjelov venoval zvlášť svätý Augustín, ale spomenúť treba aj svätého Gregora Veľkého, od ktorého pochádza známa veta: „Jestvovanie anjelov a archanjelov dosvedčuje takmer každá stránka Svätého písma.“ Zrejme tento výrok mal na mysli aj kardinál Charles Journet, keď vyhlásil, že poprieť existenciu svätých anjelov by znamenalo vytrhnúť každú druhú stranu Biblie.

(Môže sa anjel vzbúriť aj teraz alebo obrátiť ešte zajtra?

Angelológia, ako nazývame náuku o anjeloch, dosiahla svoj rozkvet hlavne v úvahách scholastických teológov svätého Honoria a svätého Tomáša Akvinského. Práve Anjelský doktor zastával názor, že každý človek dostáva svojho anjela už pri svojom príchode na svet, teda nie až pri krste. Najmúdrejší dominikán sa popasoval aj s takými témami ako skúška a pád anjelov a hľadal odpoveď na otázku, ako je vôbec možné, že sa časť anjelov vzbúrila voči Bohu. Prichádza k logickému záveru, že zlí anjeli nikdy Boha nevideli – ináč by sa ho nemohli vzdať. V okamihu svojho stvorenia boli síce aj oni šťastní v láske k Bohu, podobne ako prví ľudia v raji. To však ešte nebola definitívne nadprirodzená blaženosť, ktorú dáva iba videnie Boha a ktorú dosiahli dobrí anjeli tým, že sa rozhodli pre neho. Anjeli majú podľa svätého Tomáša okrem daru rozumu aj vynikajúcu slobodnú vôľu. Práve tá spôsobila, že sa prvým slobodným rozhodnutím nasmerovali definitívne na Boha alebo proti nemu. Zavrhnutie zlých a blaženosť dobrých anjelov sú podľa tejto scholastickej náuky definitívne a nemenné; učenie cirkevného autora Origena o dočasnom trvaní pekla bolo odsúdené na Piatom všeobecnom sneme v Konštantínopole v roku 553 ako heréza.)

Oficiálne cirkevné dokumenty spomínajú anjelov poskromnejšie. Objavujú sa v záveroch Štvrtého lateránskeho koncilu, ktorý sa tejto téme venoval v roku 1215 v kontexte odsúdenia herézy katarov. Tí verili, že stvoriteľom tohto (zlého) sveta je Satan a spása človeka spočíva v radikálnej askéze, teda totálnom zrieknutí sa všetkého svetského ako synonymu zla. Vyjadrenie koncilu, že zvrchovaným Stvoriteľom viditeľného i neviditeľného sveta je Boh, prevzal takmer doslova aj Prvý vatikánsky koncil o šesť a pol storočia neskôr.

Aký odkaz prinášajú anjeli dnes?

Oči Biblie a optika učenia Cirkvi umožňujú vidieť, že anjeli nebudú tie milučké, bacuľaté, okrídlené detičky vznášajúce sa na obláčikoch, hrajúce na harfe či vystreľujúce naslepo šípy lásky. Anjeli sú mocné duchovné bytosti, ktoré neustále zápasia o našu záchranu pre večný život s Bohom. Zároveň ich bytie svedčí o našej vlastnej obrovskej hodnote v očiach Boha. Preto Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o anjeloch vo význame ich služby určenej Bohom, pre ktorého sa rozhodli pri svojej prvej slobodnej voľbe. Ak teda anjelov z tohto kontextu vzťahu k Bohu vytrhneme, je nám jasné, kam sme sa dostali. Ocitli sme sa pri tej druhej nešťastnej skupine, ktorá sa na začiatku nerozhodla pre Boha a toto tragické rozhodnutie chce ľstivo podsunúť aj nám.

Ako teda spoznám, či som na správnej ceste? Pomocnú ruku tu podáva svätý farár z Arsu: „Prvým znakom pôsobenia anjelov v našom živote je vedomie prítomnosti milujúceho Boha. Ak som preniknutý touto Božou prítomnosťou, vtedy nebo vstúpilo do môjho života a ja som sa otvoril pre nebo.“ Pre väčšinu kresťanov hrá v tomto procese kľúčovú úlohu modlitba s vierou. Tá najznámejšia k Archanjelovi Michalovi pochádza z konca 19. storočia od pápeža Leva XIII., ktorý ju mal napísať krátko po svojej vízii útoku Zlého na Cirkev a nariadil modliť sa ju po každom eucharistickom slávení: „Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeského vojska, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen

Rastislav Čižik
Ďalšie články