Problém nie je, že Dráčik robí politiku. Problém je, že nerobí „správnu politiku“

Hračkárska spoločnosť Dráčik dlhé dekády zaujímala popredné miesto vo výkladnej skrini slovenského podnikateľského prostredia.

Jej majiteľ Dušan Víglaský dokázal mimo mediálnej pozornosti vybudovať z malej firmy ziskový gigant zhruba so 150 prevádzkami, obstáť v medzinárodnej konkurencii, dať prácu stovkám ľudí a vytvoriť obraty v desiatkach miliónov eur.

Nie je známe, že by sa Dráčik od svojho vzniku previnil proti správaniu, ktoré od renomovanej firmy očakávame. Skôr naopak. Ešte vlani totiž získal ocenenie Mastercard Obchodník roka 2021. Vo februári 2022 sa však niečo zlomilo.

Dráčik začal na stránke svojho e-shopu uverejňovať politické a ideologické odkazy. Kritizoval v nich napríklad obrannú dohodu s USA, vymedzil sa voči proticovidovému očkovaniu, postavil sa proti genderovej propagande alebo uverejnil výzvu na nákup lacného plynu v reakcii na obmedzovanie dodávok tejto komodity z Ruska.

To, čo táto spoločnosť robí, je nevhodné po formálnej aj obsahovej stránke.

Po formálnej z toho dôvodu, lebo Dráčik tým prispieva k ďalšej zbytočnej politizácii bežného života. Pretláčanie osobných hodnotových a politických preferencií tam, kam nepatria (napríklad v obchode s hračkami), je jednou z príčin radikalizácie a polarizácie spoločnosti. Biznis má jednoducho ostať biznisom tak, ako aj šport športom a kultúra kultúrou. Ak má autor odkazov na Dráčiku nutkanie niečo svetu povedať, stále mu na to ostáva široká škála spôsobov – od písania blogov cez aktivity na sociálnych sieťach až po založenie politickej strany.

Po obsahovej stránke ide o zlyhanie preto, lebo tvrdeniam firmy často chýba logická nadväznosť a argumentácia, sú písané heslovitým jazykom a pokiaľ ide o ich faktografickú hodnotu, pohybujú sa na škále od nesporných pravdivých konštatovaní cez akési ezoterické rozjímania až po špekulácie a hlúposti.

https://standard.sk/273470/lego-nebude-poskytovat-draciku-inzerciu/

Na druhej strane je otázne, či je primerané organizovať proti spoločnosti Dráčik kampane, ktoré ju majú obchodne odpísať.

Politická rétorika na sieti hračkárstiev totiž vzbudila extrémny záujem aktivistov, prevažne progresívnych. Tí začali dodávateľov Dráčika bombardovať správami a „podnetmi“ o tom, čím sa po novom firma zviditeľňuje. Cieľom je odstrihnúť ju od príjmov z reklamy a docieliť ochudobnenie jej sortimentu o produkty zvučných mien. A v konečnom dôsledku ju v podstate zlikvidovať.

Táto zväzácka angažovanosť už padla na úrodnú pôdu. Dánska spoločnosť Lego totiž čerstvo oznámila, že je z komunikácie Dráčika sklamaná a avizovala, že u neho pozastavuje propagačnú inzerciu. Ťažší kaliber ako Lego pritom vo svete hračiek azda neexistuje.

To, že sa aktivisti ozývajú až teraz, však niečo vypovedá aj o nich. Konkrétne to, že sú pokrytci v straníckych tričkách, a nie ľudia hnaní vyššími princípmi zodpovednosti a spravodlivosti.

Firmy vo svete aj na Slovensku totiž zanášajú politiku a ideológiu do externej komunikácie už niekoľko rokov. A vnímajú to ako záslužnú prácu, a nie ako niečo čo i len trochu kontroverzné.

Na Slovensku dokonca existuje takzvaná Charta diverzity, ktorá je iniciatívou združenia Business Leaders Forum a ktorej administrátorom je Nadácia Pontis.

Ambasádormi Charty, na ktorej webe vás ako prvá privíta obrovská dúhová vlajka, sú spoločnosti ako Slovenská sporiteľňa, Orange, Lidl, Mc’Donalds, VÚB Banka, Volkswagen, Microsoft, Slovenské elektrárne a podobne. Okrem ambasádorov má Charta hlavných podporovateľov a signatárov.

Signatárom sa môže stať len spoločnosť, ktorá vyplní index diverzity a následne prihlasovací formulár Charty, v ktorom opíše hodnoty a aktivity spoločnosti podporujúce princípy diverzity a inkluzívneho prístupu. 

V spomenutom indexe diverzity stojí napríklad aj otázka, či „prezentuje vaša firma alebo organizácia vo svojich externých komunikačných materiáloch, na sociálnych sieťach a webovej stránke rôzne zraniteľné skupiny a používa inkluzívny jazyk“.

Preložené do ľudskej reči, firma by mala smerom von šíriť tie „správne“, čiže progresívne naratívy. Napríklad o sexuálnych menšinách, genderovej otázke či multikulturalizme.

Ako vieme, fantázii sa v korporátnom prostredí medze nekladú a tie najviac angažované firmy sa dnes púšťajú pokojne aj do problematiky očkovania.

Zatiaľ najďalej sa u nás dostala švédska spoločnosť Absolut. Tá navonok už roky nevystupuje ako predajca obyčajného alkoholu, ale ako mimovládna organizácia. Platí to nielen pri jej kampaniach v prospech multikulturalizmu a LGBT, ale aj pri komunikácii s občanmi na sociálnych sieťach.

Aktivisti sa v týchto prípadoch neozvali. Aj keď treba priznať, že angažovanosť Dráčika pôsobí o niečo viac neohrabane a prvoplánovo.

V zahraničí sú pritom korporácie utrhnuté z reťaze ešte ďaleko viac. Kozmetická firma L’Oréal Paris si napríklad v roku 2020 najala do svojej Rady pre diverzitu a inklúziu transrodovú modelku Munroe Bergdofovú. Urobila tak napriek tomu, že v nedávnej minulosti Bergdofová uviedla, že belosi svoj rasizmus geneticky dedia a belochov ohodnotila ako „najnásilnejšiu a najviac utláčateľskú silu na Zemi“.

Hoci L’Oréal Paris vo veľkom pôsobí aj na Slovensku, aktivisti mlčali aj vtedy.

Ak by Dráčik na svojich banneroch obhajoval hormonálne blokátory pre deti, manželstvá pre homosexuálov, prínos masovej migrácie a zabíjanie nenarodených detí a ešte by si pritom nechutne zanadával na oponentov, bolo by to zrelé na zápis do Charty diverzity.

Takto však bude rád, ak o pár mesiacov nezbankrotuje.