Číne sa nedarí a bolieť nás to môže všetkých

Až pätina nezamestnaných mladých ľudí. Polovičný rast ekonomiky, než sa ešte nedávno predpokladalo. Padajúci realitný trh. Čínsku ekonomiku po dlhej dobe trápia problémy, na ktoré sme už dávno zabudli, že by mohli v druhej najväčšej ekonomike sveta existovať. Spomaľujúci ekonomický kolos je však hrozbou aj pre nás na druhej strane planéty.

20. zjazd Čínskej komunistickej strany. 20. zjazd Čínskej komunistickej strany. Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Čína projektovala svoj rast na rok 2022 na 5,5 percenta, Svetová banka a ďalšie inštitúcie však už teraz vidia, že to bude skôr okolo troch percent. Takmer polovičný rast, ako bol plánovaný, nie je katastrofou, ale pri obrej čínskej ekonomike už ide o sumy, ktoré sa len ťažko predstavujú. Ide približne o tovar a služby v hodnote pol bilióna eur, ktoré nevzniknú, ale čakalo sa, že sa na trh dostanú. Že ich niekto vyrobí a dostane za ne zaplatené. Vo výsledku sa pôvodný problém môže v globalizovanom svete ešte ďalej rozšíriť a zasiahnuť nás všetkých.

Je pravda, že o problémoch spomaľujúcej Číny hovoríme už minimálne od finančnej krízy z rokov 2008 a 2009, možno aj dlhšie, pričom k žiadnemu veľkému problému to neviedlo. Čínska ekonomika však spomalila sčasti úmyselne, keď pristúpila na uprednostňovanie udržateľného rastu nad dvojciferným cvalom.

V tretine rokov z posledných troch dekád Čína skutočne dvojciferným tempom rástla, pričom vo zvyšku sa takémuto rastu blížila. A stále chce rásť. Čínska vláda predpokladá, že sa jej ekonomika do roku 2035 zdvojnásobí. Rast síce už nie je taký vysoký, ale je pozoruhodné, že aj počas najtvrdších protipandemických opatrení sa ekonomika krajiny draka neprepadla a rástla s dvoma percentami.

Tentoraz je však situácia predsa len v niečom iná, a to v rastúcich úrokových sadzbách po celom svete. Vysoká inflácia, ktorá sa Číne zatiaľ vyhýba, zasiahla väčšinu sveta a s ňou prišli aj vyššie úrokové sadzby a všeobecne ťažšia podpora rastu, či už menovou, alebo rozpočtovou politikou. Ázijská krajina sa už dostatočne zaklinila do globálneho obchodu, takže aj napriek nižšej inflácii sa musí stretávať s dosahmi, ktoré priniesla zvyšku sveta.

Čína zažila svoj posledný ekonomický prepad zhodou okolností presne v roku úmrtia Mao Ce-tunga, čiže pred dlhými 46 rokmi. To je úctyhodný výkon, ktorý je, samozrejme, nutné hodnotiť v kontexte obetí stojacich takému rastu v ceste. Ale len ťažko sa dá domyslieť, aké praktické i symbolické dôsledky by malo, ak by v blízkej budúcnosti rast opäť zamieril pod nulu.

Ázijská veľmoc sa dostala do súkolia globálneho obchodu tak silno, že akékoľvek spomalenie jej veľkého kolieska zabrzdí úplne všetko. Či to povedie len k nižšiemu rastu zvyšku sveta, alebo je to také veľké riziko, ktoré by nás mohlo uvrhnúť do hlbšej recesie, sa ťažko odhaduje. Už len preto, že by to bolo v kapitalistickej histórii Číny úplne prvýkrát.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.




Ďalšie články