Mladá majiteľka kvetinovej farmy: Nie všetko sa prerátava na peniaze. A šťastie už vôbec nie

Prechádzajúc sa medzi pestrofarebnými cíniami sa snažím dozvedieť viac o jej vášni. Tvrdí, že to nebol jej detský sen. Jednoducho nevidela zmysel pokračovať v magisterskom štúdiu na rovnakej škole len preto, že sa to patrilo. Povedala si teda, že si dá prestávku a premyslí si, či chce naozaj pokračovať. Voľný čas si medzitým vypĺňala na floristickom kurze. Odvtedy už kvety z ruky nepustila.

„Veľmi som sa do toho pohrúžila. Sledovala som rôzne floristky na Instagrame, veľa žien, ktoré majú svoje kvetinové farmy a kvety pestujú udržateľným spôsobom. Dozvedela som sa, že sa to stáva čoraz populárnejšie už aj v Poľsku, a tak som sa do toho pustila.“

„Najlepšie na vlastných kvetoch je to, že nemusím všetky kupovať na trhu, a tak sa mi nestane, že nepotrebné kusy zvädnú a budem ich musieť vyhodiť. Do jednej kytice predsa len potrebujete viac druhov kvetov. Zo záhrady je preto ľahšie nejaké vziať a pekne ich nakombinovať. Takto by som musela kupovať veľké balíky kvetov na burze a mrhať peniazmi i materiálom. Snažím sa to zo zásady nerobiť. Naozaj využijem všetko, čo mi vyrastie. Ak nie do kytíc a ikebán, tak na semená alebo prinajhoršom do kompostu.”

Postupne prechádzame do malého skleníka. Kvety tam vydržia kvitnúť dlhšie, aj keď už vonku nastanú prvé mrazy. V tejto dielničke má aj spoločníčky – usilovné včely. Ostošesť opeľujú rozkvitnuté puky. Väčšinu tu tvoria dálie. Sú veľké ako slnečný kotúč na letnej oblohe. Dokonca aj farby hrajú teplými tónmi zapadajúceho slnka. Dozvedáme sa však, že nie všetci sú spokojní s paletou farieb, akú záhradné odrody prirodzene ponúkajú.

„Stáva sa, že niektoré nevesty chcú silou-mocou svadobné dekorácie v bielej farbe. Netuším prečo, zrejme je to takto zaužívaný stereotyp. Snažím sa im však ukázať, že farebné kvety na svadobnej hostine či v kostole môžu byť rovnako nádherné ako tie biele.”

Niektoré nevesty stále nerozumejú tomu, za čo platia. Floristi často počúvajú, že svadobné kytice sú drahšie iba preto, že sú svadobné. Vraj je to úplne inak. „Svadobná kytica sa robí z prísne vybraných kvetov, ktoré by nemali mať žiadnu chybu. Žiaden odtrhnutý či zaschnutý lupienok. Navyše, táto kytica obsahuje naozaj veľa kvetov, málo zelenej dekorácie. Každý kvet sa predtým musí starostlivo navlažiť, aby vydržal nezvädnutý čo najdlhšie. A nakoniec, platí sa aj za vedomosti. Predsa len treba vedieť, ktoré kvety sú do takýchto kytíc vhodné a ktoré nie, hlavne čo sa týka ich trvácnosti.” Neraz musí nevesty presviedčať, že hoci majú rady nejaké kvety, tie nie sú vhodné ako dekorácie či do svadobných kytíc, pretože hneď zvädnú.

V tomto roku pripravovala sedem svadieb. Naposledy v jednom z najluxusnejších krakovských hotelov. Nevesty jej zväčša nechávajú voľnú ruku, no niektoré majú svoje očakávanie premyslené do najmenších detailov. „Posielajú mi fotografie rôznych kompozícií, ale neuvedomujú si, že človek nedokáže urobiť to isté v iných podmienkach. Ja sa tiež učím, ako správne komunikovať so zákazníkmi. Snažím sa im vysvetliť, ako to v skutočnosti vyzerá a že hoci sa stopercentne netrafím do ich predstáv, výsledok nebude o nič horší.”

Množstvo objednávok záleží na sezóne. V lete, keď je veľa svadieb, má plné ruky práce. Rovnako počas sviatkov, ako sú Medzinárodný deň žien alebo Deň matiek. A ako si poradí v zime? Vraj má trochu oddychu. Ak sa jej podarí nejaké druhy kvetov usušiť, robí sušené dekorácie. Na zimnú sezónu stále hľadá nápady. S kvetmi pracuje druhý rok, čiže má za sebou ešte len jednu zimu v pozícii kvetinárky.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Habazie (@ha.bazie)

A ako sa od nej dajú objednať kvety? Len cez Instagram. Najprv si od nej kytice objednávali iba kamarátky. Postupne sa jej sláva rozniesla študentskými kanálmi ďalej. Keď dostala správu s prosbou o kyticu od neznámej osoby, zakaždým sa veľmi potešila. „Musím však povedať, že stále fungujem viac-menej v známych kruhoch. Stáva sa mi, že keď si odo mňa objedná kyticu nejaký pán, vysvitne, že je manžel alebo priateľ jednej z mojich kamarátok. Muži vidia, že ich polovičkám sa moje kytice páčia, a tak im príležitostne nimi urobia radosť. Teším sa o to viac, že to robia aj takí chlapi, ktorí predtým svojim dievčatám žiadne kvety nikdy nekupovali.”

Keďže je Instagram aj jej jediným marketingovým kanálom, snaží sa ho naučiť používať. Hnevajú ju hlavne neustále zmeny algoritmov. Raz sú v móde príbehy, potom reelsy, nestačí fotografia, musí natáčať videá. Zaberá jej to veľa času a vôbec sa necíti ako veľká Instagramerka. Na druhej strane si však uvedomuje, že je to pri jej podnikaní potrebné.

„Človek si to predstavuje tak jednoducho. Kopať s rýľom v záhrade a skladať kvety do kytíc. A pritom treba polovicu celkového času tráviť nad papiermi, faktúrami, marketingom. Priznám sa, že tohto sa obávam najviac. Zatiaľ to mám jednoduchšie, lebo to robím popri škole. Keď ju raz skončím, chcela by som, aby ma táto práca dokázala trvalo uživiť. Ale potom sa už týmto veciam nebude dať vyhnúť. Budem sa to musieť všetko poriadne naučiť.”

Pri otázke, ako si predstavuje svoje budúce kvetinárstvo, oponuje, že to bude floristická pracovňa. Nechce otvárať predajňu, do ktorej budete môcť prísť len tak z ulice. Plánuje pracovať na zákazky, hoci úprimne priznáva, že to ešte nemá rozpracované do detailov. „Nečakala som, že sa to takto rozbehne. Skúsila som zasadiť zopár kvetov, ponúknuť svoj talent a ukázalo sa, že je o to ohromný záujem. Som však ešte stále študentka, takže sa musím v tomto všetkom trochu krotiť.”

Ak si predstavujete Gosiu iba ako drobné žieňa hrajúce sa s rozkošnými kvetmi, je to ilúzia. V skutočnosti vykonáva náročnú fyzickú prácu. Floristika je aj o doškriabaných rukách, špinavom oblečení či blate na topánkach. „Nie všetko vyzerá romanticky. Skutočne romantický je iba výsledok. Práca za tým je naozaj veľmi špinavá. Výroba jednaj ikebany trvá približne pol hodinu a ak ich musím urobiť do svadobnej sály dvanásť, iba samotný čas komponovania mi trvá približne šesť hodín. Celý čas pritom kľačím, nosím ťažké vedrá s vodou, pracujem v chladnom prostredí, pretože kvety majú najradšej teplotu do 17 stupňov Celzia. Všade dookola je vtedy naozaj veľký neporiadok.”

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Habazie (@ha.bazie)

Čo ešte zákazník nemá šancu vidieť a vedieť? Dozvedám sa, že kvety treba strihať skoro ráno alebo večer, pretože sú vtedy najviac navlažené. Vďaka tomu vydržia dlhšie čerstvé. Ďalším trikom je zaparovanie stonky. Keď sa kvet odstrihne, koncovka stonky sa na chvíľu ponorí do vriacej vody. Takto sa stonka pozbaví vzduchu, ešte raz sa odstrihne a vloží sa do vody, aby sa poriadne navlažila. Tento trik funguje najviac na ruže. „Sama som neverila, že to môže až takto zabrať, ale dokonca aj zvädnuté ruže sa týmto postupom dajú zachrániť.” Týmto procesom prechádza každý jeden kvet. Na svadobné dekorácie sa niekedy používajú aj stovky kvetov.

„Pre mňa je momentálne náročné dostatočne oceniť svoju prácu. Prirodzene, spočiatku som kvety nepredávala draho. Bola som na trhu nová. Aj teraz mi je stále zvláštne pýtať si od známych veľké peniaze, ak viem, že ja sama by som za to toľko nechcela dať. Na druhej strane, ak by som si spočítala celú prácu, ktorú som do toho vložila, informácie, za ktoré som musela zaplatiť, aby som ich získala, zručnosť a k tomu ešte aj dokúpený materiál, asi si stále pýtam primálo.” Trápi ju, že sa veľmi nevyzná v podnikateľských nuansách. Nevie, koho sa pýtať napríklad aj na to, ako získať nejakú podporu pre mladých podnikateľov. Cíti hrôzu pri pomyslení, že jej úspech je iba z polovice otázkou talentu. Zvyšok tvorí ekonomický um. Všetko sa bude musieť naučiť za pochodu a svojpomocne, ale verí, že si poradí.

Keď začne pršať, pozve nás na teplý čaj. Všade v dome má vázy s kvetmi. Vysvitne, že jej brat sa venuje keramike. Vyzvedám, ako reagovali jej rodičia na nápad prejsť zo stáleho a dobre plateného odvetvia do takéhoto neistého prostredia. „V záhrade mi veľmi pomáha môj ocko. Veľmi si cením, že môžem využiť našu záhradu. Ani jeden z rodičov mi nikdy nestaval prekážky na ceste za mojím cieľom, ale neskrývajú, že by boli oveľa radšej, keby som pracovala v nejakom korporáte. Hoci na mňa nikdy netlačili, ja som tlak aj tak cítila. Ale to skôr všeobecne od môjho okolia.”

Nie div. Mladí ľudia často počúvajú, že musia vyštudovať dobrú vysokú školu, musia vedieť po anglicky a mať zaujímavý životopis, lebo inak nebudú dobre zarábať. “Nevedela som, čo mám robiť, lebo keď si teraz predstavím, že moji spolužiaci majú istú prácu, za ktorú dostávajú dobré peniaze, niekedy zapochybujem, či som urobila správne.”

Pýtam sa, čo ju vždy presvedčí pokračovať vo svojom kvetinovom sne. “Vravím si, že sa na to nemôžem takto pozerať. Nie všetko sa prerátava iba na peniaze. A šťastie už vôbec nie. Napríklad v poslednom čase som sa upokojila. Keď pracujem v záhrade, všetko má svoj rytmus a čas, nič sa nedá urýchliť. Najprv zaseješ, potom čakáš, nakoniec zbieraš kvety. Musím sa prispôsobiť prírode. Nie naopak. Je to v nejakom zmysle oslobodzujúce a naozaj upokojujúce.”

„Napríklad som zistila, že odkedy sa venujem kvetom, každý deň viem, aké je počasie. Keď som predtým sedela vystresovaná a bez života len na univerzite, často som ani nemala tušenie, či prší alebo svieti slnko. Chodila som akoby s klapkami na očiach.” K prírode sa naozaj správa ako ku kamarátke. Sama dbá o to, aby aj celý proces pestovania kvetov prebiehal ekologicky. Hnojí kompostom, ktorý si vyrobí sama alebo ho kupuje od mestskej správy zelene. Inšpiruje sa domácimi aj zahraničnými floristkami, ktoré sleduje na Instagrame.

A odkiaľ čerpá informácie? Gosia je jedna z mála ľudí, ktorí sa o chvíľu budú môcť pochváliť titulom k svojmu koníčku. K floristike si pridala štúdiá záhradníctva. O kvetoch si veľa číta. Teší sa, že nechodí na univerzitu len pre diplom, ale rozvíjať seba a svoju vášeň. „Keď sa ma ľudia opýtajú, čo v živote robím a ja odpoviem, že som floristka, mne samej to v ušiach znie tak, akoby som im vravela, že som princezná. Je pre mňa neuveriteľné, že sa to naozaj deje.”

Najťažšie je podľa nej ľuďom vysvetliť, že táto práca nie je intenzívna celoročne a nevynáša počas ročných období rovnakú sumu peňazí. Sama sa už naučila, že to, že má v zime viac času, neznamená, že zaháľa. Ak sa vtedy vzdeláva a počas jari zasa pripravuje záhradu, zarobí menej a strávi nad tým aj menej času ako v lete, keď počas svadobnej sezóny presedí v dielni aj dvanásť hodín denne. Je to jednoducho rytmus remesla. Je to rytmus života. Takto človek prináša naozaj ovocie. Keď má čas pracovať aj odpočívať.