Čo chýba filmu Hranice lásky

Režisér Tomasz Wińsky (ročník 1979) je jedným z autorov nedávneho manifestu Nová intimita. Skupina tvorcov sa v ňom pokúsila sformulovať, čo chýba českému filmu a na čo by mal svoju pozornosť zamerať. Jeho nový film je naozaj snímaný v tej najintímnejšej ľudskej zóne – kde už hrajú úlohu telesné vône a intenzita dychu. Hlavná dvojica je pred nami doslovne i obrazne nahá v rozpakoch svojej spálne.

Film Hranice lásky sprevádzala reklama, ktorá naznačovala prelomovú sexuálnu uvoľnenosť, nevídanú v našom prostredí. Výsledkom však nie je erotické dielo.

Protagonisti príbehu Peter a Hana sa majú naozaj radi. Mestskí ľudia, ktorí sú úspešní v práci a žijú príjemný komfortný život. Obaja sú po tridsiatke, asi by bol čas niekam päťročný vzťah posunúť, ale dieťa je tematizované minimálne. A tak uveria tomu, že posunom by mohlo byť erotické oživenie vzťahu inými sexuálnymi partnermi. Spoločne sa teda vydajú na neprebádanú cestu. Smutné je, že my ostatní až priveľmi presne tušíme, kam to celé bude smerovať a ako to skončí. Nemýlime sa. Napriek téme je dielo skôr cudné, dokonca svojím spôsobom ide o moralitu.

Film až učebnicovo zaznamenáva procedurálnosť rozvoľňovania vzťahu. Spôsoby možnej sexuálnej praxe ukazuje postupne, od občasného uľavovania pri sledovaní internetu až po viacerých reálnych sexuálnych partnerov. Nie je to spôsob prekvapujúci ani hlboký. Načrtne síce niekoľko tém, ale dozvieme sa málo. Polyamorii a jej pravidlám sú venované dve scény, rovnako ako téme účasti na swingers párty. Niečoho sa letmo dotkneme a ideme ďalej. Akýmsi naznačeným protipólom hlavnej dvojice je spriatelený manželský pár s deťmi, kde je manželka klasicky tajne neverná. Peter a Hana však nechcú nič podnikať tajne, dôverujú si a dúfajú, že ich vzťah to unesie. Stanovujú si nejaké pravidlá, lenže tie sa rýchlo menia, každý z nich ich chápe a prežíva inak. Pre vzťah začína byť táto situácia devastujúca. Niekde v polovici navyše začíname celú situáciu vnímať skôr optikou Petrových citov a Hana a jej prežívanie sa nám strácajú v sexuálnych excesoch.

Pre diváka sa príbeh stáva naivným, odhalí nezrelosť oboch protagonistov. Sú to ľudia v mladšom strednom veku, ktorí objavujú pestrosť sexuálnych možností. Je symptomatické, že svoj pracovný život zvládajú dobre a v tom citovom značne zaostávajú.

Dôležitú úlohu zohráva fakt, že sa pri svojich najintímnejších výpovediach nakrúcajú mobilom. Dokonca aj žitie a prežívanie intimity musí byť zachytené a zdieľané, inak akoby neexistovalo. Dej sa končí zjednodušene a predčasne, pretože o oboch protagonistoch vieme málo a plytké základy neunesú zásadnejšiu katarziu.

Film balansuje medzi artovým dielom a romantickou komédiou, režijne je pozoruhodný, scenáristicky nevyvážený. Do studených tónov sú ladené zábery bytu i architektonicky čisté prostredie kancelárií. V podstate pútač na sofistikovanú, nevulgárnu spotrebu. Svet mestskej, zvláštne infantilnej elity. Kontrastujú s ňou zábery z morského brehu, kde láska dvojice bola v počiatkoch maximálne naplnená. Neposúvajú však dielo do hĺbky, ale ako klišé ho zrážajú na inú úroveň.

Film vo svojej podstate potvrdzuje nemennú pravdu, že partnerské vzťahy sú v každej svojej podobe mimoriadne zložité. Vždy, aj v prejavoch maximálnej sexuálnej slobody, vyžadujú isté obmedzenia a disciplínu. Inak sú devastujúce ako uragán.