Dodávky energie boli obnovené v Ľvove aj viacerých ďalších oblastiach

09:36 USA majú údajne obavy, že Rusko by na Ukrajine mohlo použiť chemické zbrane

Predstavitelia americkej administratívy sa obávajú, že ak ruská armáda bude na frontoch Ukrajiny prehrávať aj naďalej, Rusko by proti Ukrajine mohlo použiť chemické zbrane. Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom vo svojom spravodajstve napísal časopis Politico. Vo svojom článku sa Politico odvoláva na šiestich nemenovaných predstaviteľov administratívy prezidenta USA Joea Bidena a ministerstva obrany USA. Washington sa podľa týchto zdrojov domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže uchýliť k zbraniam chemickým – a nie k jadrovým, pred ktorých nasadením do vojny na Ukrajine ho už predtým americkí predstavitelia varovali.

Spojené štáty údajne diskutujú so spojencami o potrebe pripraviť sa na takýto vývoj a mobilizovať zdroje a investície do výroby systémov na detegovanie použitia nebezpečných chemických látok. Politico však zároveň zdôrazňuje, že americká rozviedka nateraz nemá poznatky o príprave chemického útoku zo strany Ruska. Americká Národná bezpečnostná rada (NSC) odmietla tvrdenia magazínu Politico komentovať. V prípade, že by sa Rusko predsa len rozhodlo použiť chemické zbrane, podľa predstaviteľov USA s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde o ich otvorené a demonštratívne použitie – môžu byť použité látky, ktoré sa v následnej analýze ťažko dokazujú. RFE/RL súčasne pripomenula, že Rusko popiera, že má chemické zbrane.ň

07:50 Po ostreľovaní Ruskom elektrinu nemá 70 percent Kyjeva, vodu má len časť mesta

Po stredajšej vlne útokov na Ukrajinu je bez dodávok elektriny ešte stále 70 percent územia Kyjeva, uviedol vo štvrtok tamojší primátor Vitalij Kličko. Ako informovala britská stanica BBC, dodávky vody v Kyjeve boli zatiaľ obnovené len na ľavom brehu rieky Dneper. Situácia na pravom brehu by sa mala vrátiť do normálu v priebehu dopoludnia. Vo svojom statuse na platforme Telegram Kličko Kyjevčanov ubezpečil, že energetici vyvíjajú maximálne úsilie, aby obnovili dodávky elektriny v plnom rozsahu. Aj v ich mene však obyvateľov upozornil, že to bude závisieť od obnovenia rovnováhy v energetickom systéme celej Ukrajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom príhovore potvrdil, že stredajšie útoky mali najzávažnejšie dôsledky práve pre Kyjev.

Šéf civilno-vojenskej správy Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že ruská armáda v stredu zasiahla niekoľko objektov takzvanej kritickej infraštruktúry. Zásah dostalo aj niekoľko výškových budov na kyjevskom predmestí Vyšhorod a prevažne rodinnými domami zastavané predmestie Čabany ležiace západne od hlavného mesta. Kuleba neskôr spresnil, že vo Vyšhorode zahynuli štyria ľudia a 27, vrátane štyroch detí, utrpelo zranenia.

03:50 Na väčšine územia Moldavska sa obnovili dodávky elektriny

Na väčšine územia Moldavska sa do stredajšieho neskorého večera podarilo obnoviť dodávky elektriny, ktorých výpadok spôsobili ruské útoky v susednej Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa vyjadrenia miestnych predstaviteľov. Bez prúdu sa v dôsledku ruských útokov ocitla v stredu veľká časť Ukrajiny a tiež zhruba polovica Moldavska.

Moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry, v stredu večer informoval, že na severe Moldavska boli dodávky elektriny obnovené v plnom rozsahu.  

02:45 Dodávky energie boli obnovené v Ľvove aj viacerých ďalších oblastiach

V meste Ľvov a viacerých ďalších ukrajinských oblastiach sa už podarilo obnoviť dodávky elektriny a vody. V noci na štvrtok o tom informovala spravodajská stanica CNN. Výpadky dodávok spôsobili stredajšie ruské útoky cielené na energetickú infraštruktúru v celej Ukrajine. Spravodajkyňa CNN v Kyjeve citujúc predstaviteľov miestnych úradov krátko pred polnocou informovala, že dodávky energie sa na takmer 90 percent podarilo obnoviť v Ľvove.

Starosta tohto mesta Andrij Sadovyj na platforme Telegram upozornil, že Ľvov bude naďalej pokračovať s plánovanými výpadkami prúdu,  aké sa počas ruskej invázie už stali pravidelnými. Treba tak podľa jeho slov počítať s tým, že „niektoré domy môžu byť bez elektriny“. Sadovyj však dodal, že v Ľvove už boli obnovené aj dodávky vody, kúrenie a fungujú tiež všetky mestské služby.

 Obdobná situácia je aj v Odeskej oblasti, kde sa taktiež podarilo obnoviť dodávky energie, vody aj kúrenie, ako uviedol zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. „Dodávky energie – táto oblasť je zásobovaná, spotrebitelia sú pripojení,“ uviedol. Dodávky energie boli obnovené aj v Záporožskej oblasti. Samospráva Ternopiľskej oblasti taktiež informovala, že tamojší energetický systém „sa stabilizuje“.

01:55 Zelenskyj v BR OSN: Ruské útoky na energetickú sieť sú zločinom proti ľudskosti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil na stredajšom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za „očividný zločin proti ľudskosti“. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

„Keď máme mínusové teploty, desiatky miliónov ľudí bez elektriny, bez kúrenia, bez vody, tak toto je zjavný zločin proti ľudskosti,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia na zasadnutí BR OSN v New Yorku. Rusko útočilo v stredu raketami na celú Ukrajinu. Pri útokoch zahynulo podľa Kyjeva prinajmenšom desať ľudí. Najnovší ruský úder na ukrajinskú energetickú infraštruktúru však spôsobil po celej krajine výpadky dodávok elektriny a vody.

„Dnešok je len jedným dňom, avšak my sme dostali 70 rakiet. To je ruský vzorec teroru. Toto všetko je proti našej energetickej infraštruktúre. Nemocnice, školy, doprava, obytné štvrte, to všetko si vytrpelo,“ uviedol Zelenskyj.

01:24 Poľsko žiada Nemecko, aby jemu ponúkané systémy Patriot dalo radšej Ukrajine

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že požiadal Nemecko, aby dodalo Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ponúklo Poľsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po minulotýždňovom dopade rakety v poľskej obci Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom prišlo o život dve osoby. Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.

STREDA

21:29 Rusko: Známemu opozičnému politikovi Iľjovi Jašinovi o pol roka predĺžili väzbu

Súd v Moskve v stredu predĺžil ruskému opozičnému politikovi Iľjovi Jašinovi väzbu o šesť mesiacov do 10. mája budúceho roka.

Jašina zatkli v júni v jednom z moskovských parkov a neskôr ho obvinili zo šírenia nepravdivých informácii o ruskej armáde. Tento trestný čin, za ktorý hrozí až desaťročné väzenie, bol uzákonený po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári, píše AFP.

 Dôvodom pre začatie trestného konania bola Jašinova analytická relácia vysielaná na YouTube 7. apríla. Zverejnil v nej fragment materiálu stanice BBC o ukrajinskom meste Buča, kde miestni obyvatelia hovorili o vojnových zločinoch ruských vojakov.

Jašin následne citoval stanovisko ruského ministerstva obrany, ktoré tvrdilo, že zábery nakrútené západnými novinármi v Buči sú „provokáciou kyjevského režimu“.

Vyšetrovatelia Jašinovi vytýkajú, že jednodznačne nepovedal, že s týmto tvrdením ruského ministerstva súhlasí.

20:59 Scholz: Putin už nedokáže vojnu na Ukrajine vyhrať na bojisku

emecký spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu ostro kritizoval cielené ruské bombardovanie civilnej infraštruktúry na Ukrajine.

„Tento bombový teror proti civilnému obyvateľstvu musí prestať – a to hneď,“ povedal Scholz v Berlíne po stretnutí s cyperským prezidentom Nikosom Anastasiadisom.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Scholza opäť ukázal, ako bezohľadne a neľútostne v tejto vojne postupuje. „Vojna, ktorú už na bojisku nedokáže vyhrať, to je jasné,“ povedal Scholz. Putina vyzval, aby stiahol svojich vojakov a pristúpil na mierové rokovania s Ukrajinou.

20:43 Peskov: O úspechu „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine nemáme pochýb

Rusko verí v „úspech“ svojej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas návštevy Arménska.

„O budúcnosti a úspechu špeciálnej operácie niet pochýb,“ povedal Peskov. V arménskej metropole Jerevan prevádza ruského prezidenta Vladimira Putina na stretnutí lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

Peskov sa nevyjadril k stredajšiemu uzneseniu Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci označili Rusko v súvislosti s agresiou na Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.

Na uznesenie EP však reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Navrhujem označiť Európsky parlament za sponzora idiotstva,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

20:40 Rusko vypálilo v stredu len na Kyjev 30 riadených striel, 20 bolo zneškodnených

Rusko podniklo v stredu masívnu vlnu raketových útokov na obytné budovy a energetickú infraštruktúru na celej Ukrajine. Len na hlavné mesto Kyjev vypálilo 30 riadených striel, z toho 20 zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana. Oznámil to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Generál Zalužnyj na sociálnej sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily zostrelili 51 zo 67 ruských riadených striel.

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko oznámil, že pri ruských útokoch na Ukrajinu v stredu zahynulo sedem ľudí a asi 36 osôb utrpelo zranenia, napísal britský denník The Guardian. Podľa gubernátora Kyjevskej oblasti Olexija Kulebu si tam útoky vyžiadali štyri obete. V samotnom Kyjeve boli zabití najmenej traja ľudia, informoval starosta mesta Vitalij Kličko.

20:04 Jermak: Na Ukrajinu sa z Ruska vrátilo 36 vojnových zajatcov

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v stredu na Twitteri informoval, že v rámci výmeny vojnových zajatcov sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 36 ukrajinských občanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Jermak zverejnil na Twitteri aj fotografiu z návratu jedného civilistu a 35 príslušníkov ozbrojených síl.

Medzi zajatcami sú podľa Jermaka aj bojovníci z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol a členovia národnej gardy, ktorých zajali v jadrovej elektrárni Černobyľ už v prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu.

Moskva v stredu oznámila, že v rámci dohodnutej výmeny sa z Ukrajiny vrátilo 35 ruských vojnových zajatcov, píše portál americkej stanice CNN.

19:23 Kazachstan: Prezident Tokajev žiada spoločné hľadanie mieru na Ukrajine

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu povedal, že nastal čas na „kolektívne“ hľadanie mieru na Ukrajine.

„V súvislosti s Ukrajinou som presvedčený, že nastal čas na spoločné, kolektívne hľadanie mierového plánu,“ uviedol Tokajev po summite šesťčlennej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v Jerevane.

Akákoľvek vojna sa podľa jeho slov končí mierovými rokovaniami a je potrebné využiť každú príležitosť s cieľom dosiahnuť aspoň prímerie, uviedol prezident na svojej webovej stránke.

19:09 Szijjártó: Treba rátať s ďalšími problémami pri tranzite ropy

Pre vojnovú činnosť na Ukrajine treba rátať s ďalšími problémami v dodávkach ropy. V súvislosti s prerušením tranzitu smerujúceho do Maďarska to v stredu na Facebooku vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„V dôsledku útokov na energetickú infraštruktúru boli poškodené systémy zásobovania elektrickou energiou zodpovedné za prevádzku ropovodu. Výpadky elektriny ovplyvňujú aj prevádzku ropovodu Družba,“ povedal minister. Poznamenal však, že poruchy priebežne odstraňujú a ubezpečil, že to nebude mať vplyv na zásobovanie Maďarska ropou.

Úsek ropovodu Družba na území Ukrajiny je čiastočne odstavený, v dôsledku čoho je prerušená dodávka ropy do Maďarska. Uviedol to v stredu server Index.hu s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu spoločnosti Transneft Igora Demina pre agentúru TASS.

Podľa servera ide o technickú poruchu a nie o následok vojnovej udalosti.

18:41 Kaczynski: Nemecké systémy Patriot by lepšie využila Ukrajina než Poľsko

Líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski v stredu privítal ponuku Nemecka, ktoré mu chce poskytnúť systémy protivzdušnej obrany Patriot. Dodal však, že tieto systémy by mali lepšie využitie na západnej Ukrajine.

Berlín Varšave ponúkol Patrioty po minulotýždennom dopade rakety v dedine Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou. O život prišli dve osoby.

„Tento návrh je určite zaujímavý,“ povedal Kaczynski pre PAP. „Osobne som však presvedčený, že pre bezpečnosť Poľska by bolo lepšie, keby Nemecko toto vybavenie odovzdalo Ukrajincom a vycvičilo ukrajinské tímy pod podmienkou, že tieto batérie (Patriot) budú použité na západnej Ukrajine,“ povedal.

18:34 USA oznámili nový balík pomoci Ukrajine za 400 miliónov USD, vrátane generátorov

Spojené štáty v stredu oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu za 400 miliónov dolárov. Jeho súčasťou sú okrem zbraní a munície aj elektrické generátory.

Vyše 200 generátorov má „pomôcť naplniť potreby ukrajinských civilistov a armády po elektrine…, aby sa zmiernila záťaž na tamojšiu rozvodnú elektrickú sieť“, uviedol tlačový tajomník Pentagónu brigádny generál Pat Ryder novinárom na palube amerického vojenského lietadla.

„Prispejeme k tomu, aby Ukrajinci mohli lepšie zvládať problémy, ktoré stále zažívajú kvôli ruským útokom,“ dodal Ryder.

18:30 Zelenskyj: Cez všetko sa dostaneme, pretože sme nezlomný národ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Ukrajina obnoví energetickú infraštruktúru, ktorú poškodili ruské raketové útoky a vyzdvihol nezlomnosť ukrajinského ľudu. Zároveň uviedol, že Kyjev v súvislosti so stredajšími ruskými údermi požiada o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN.

„Všetko obnovíme a cez toto všetko sa dostaneme, pretože sme nezlomný národ,“ povedal Zelenskyj v krátkom videoodkaze zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Rusko v stredu vypálilo na Ukrajinu približne 70 riadených striel, z nich 51 zneškodnila protivzdušná obrana, uviedla ukrajinská armáda. Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko oznámil, že pri útoku zahynulo šesť ľudí a 36 osôb utrpelo zranenia, napísal britský denník The Guardian.

18:03 Ukrajina: Rusko vystrelilo 70 rakiet, bez elektriny zostala väčšina odberateľov

Rusko v stredu vypálilo na Ukrajinu približne 70 riadených striel, oznámila ukrajinská armáda. Väčšinu z rakiet zostrelila protivzdušná obrana, najnovší ruský úder na ukrajinskú energetickú infraštruktúru však spôsobil po celej krajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku.

„Odpálených bolo celkovo okolo 70 striel s plochou dráhou letu,“ uviedla ukrajinská armáda s tým, že zostrelila 51 rakiet a päť výbušných dronov.

Ukrajinské ministerstvo energetiky neskôr oznámilo, že „prevažná väčšina odberateľov elektriny bola odpojená“.

18:01 Európske mestá darujú Ukrajine generátory, aby jej pomohli prekonať zimu

Európsky parlament spustil kampaň, v rámci ktorej najväčšie európske mestá darujú Ukrajine generátory elektrického prúdu a transformátory. Cieľom je pomôcť tejto krajine prekonať blížiacu sa zimu.

„Spustili sme európsku kampaň „generátory nádeje (#GeneratorsofHope) pre Ukrajinu,“ napísala na Twitteri predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová. EP požiadala všetky mestá v Európe, aby sa k tejto kampani pripojili s cieľom „poskytnúť Ukrajine energiu, zabezpečiť jej čistú vodu, zaručiť každodenné služby“. „Generovať nádej,“ napísala Metsolová.

16:18 Veľvyslankyňa USA: Rusko trestá Ukrajinu za to, že sa opovažuje byť slobodná

Veľvyslankyňa USA v Kyjeve v stredu uviedla, že Rusko sa novými útokmi po celom ukrajinskom území pokúša „potrestať Ukrajinu za to, že sa opovažuje byť slobodná“. Bridget Brinková dodala, že Amerika bude stáť pri Ukrajine, informuje denník Guardian.

Brinková na Twitteri napísala: „Ďalšie kruté raketové útoky po celom území – Rusko sa snaží potrestať Ukrajinu za to, že vzdoruje a opovažuje sa byť slobodná. Vidím silu obyvateľov Ukrajiny a viem, že pokus Ruska ovládnuť Ukrajinu tým, že ju uvrhne do chladu a tmy, zlyhá. Stojíme pri Ukrajine.“

16:15 Tri jadrové elektrárne na Ukrajine odpojili od siete po ruských útokoch

Všetky tri ukrajinské jadrové elektrárne, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva, boli v stredu odpojené od energetickej siete. Oznámil to prevádzkujúci štátny podnik Enerhoatom po tom, ako Ukrajinu zasiahli ďalšie vzdušné útoky Ruska. Informácie priniesli agentúry AFP a Reuters. Enerhoatom v oznámení uviedol, že v Rivnenskej, Juhoukrajinskej a Chmeľnyckej jadrovej elektrárni sa aktivovala havarijná ochrana. V dôsledku toho boli automaticky odstavené všetky energetické bloky, ktoré aktuálne pracujú v režime bez výroby elektriny.

V okolí týchto elektrární nezaznamenali zvýšenú radiáciu, všetky ukazovatele sú v norme, doplnil Enerhoatom s tým, že prevádzku závodov obnovia po normalizácii prevádzky energetickej sústavy. Juhoukrajinská jadrová elektráreň sa nachádza v Mykolajivskej oblasti asi 350 kilometrov južne od Kyjeva. Chmeľnycká a Rivnenská jadrová elektráreň ležia v rovnomenných oblastiach na západe Ukrajiny.

Štvrtú ukrajinskú jadrovú elektráreň, Záporožskú, obsadilo Rusko krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Počas uplynulého víkendu sa opäť stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.

15:54  Duma schválila v kľúčovom druhom čítaní návrh zákona o propagande LGBT

Ruskí zákonodarcovia v stredu v kľúčovom druhom čítaní schválili návrh zákona, ktorý výrazne obmedzuje  činnosti vnímané ako podpora práv LGBT v krajine, uviedla agentúra AP. Zákon z roku 2013 zakazoval šírenie „propagandy v prospech netradičných sexuálnych vzťahov“ pred neplnoletými osobami. Nový návrh zákona rozširuje zákaz šírenia takýchto informácií aj pred plnoletými.

Návrh zákona musí prejsť v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu aj tretím čítaním. Potom ho musí schváliť horná komora parlamentu a potom ho musí podpísať prezident Vladimir Putin. Práve počas druhého čítania v Štátnej dume boli schvaľované hlavné dodatky, takže stredajšie schválenie predznamenáva hladké celkové schválenie.

Nový návrh zákona tiež zakazuje inzeráty, správy v médiách a na internete, knihy, filmy a divadelné predstavenia, ktoré obsahujú takúto „propagandu“. Rozširuje aj existujúce obmedzenia o zákaze šírenia informácií o zmene pohlavia pred neplnoletými. Porušenia zákona sa budú trestať pokutami a ak sa ich dopustia ľudia bez trvalého pobytu v Rusku, môže to viesť k ich vyhosteniu.

15:45 Zelenskyj privítal uznesenie EP označujúce Rusko za štát podporujúci terorizmus

„Rusko musí byť izolované na všetkých úrovniach a musí niesť zodpovednosť, aby ukončilo svoju dlhoročnú politiku terorizmu na Ukrajine a na celom svete,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

V uznesení EP sa uvádza, že „úmyselné útoky a zverstvá páchané ruskými silami a ich zástupcami na civilnom obyvateľstve na Ukrajine, ničenie civilnej infraštruktúry a iné vážne porušenia medzinárodného a humanitárneho práva predstavujú teroristické činy a vojnové zločiny“. Europoslanci na základe toho Rusko označili ako štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa prostriedky terorizmu.

14:30 Po celej Ukrajine opäť hlásia ruské útoky, v Kyjeve zomreli najmenej traja ľudia

Tri obete a šesť zranených hlásili v stredu v ukrajinskej metropole Kyjev, kde ruské útoky zasiahli dvojposchodovú budovu. Informujú o tom agentúry AP a AFP, ktoré sa odvolávajú na kyjevských predstaviteľov. V stredu bolo počuť v Kyjeve viacero výbuchov po tom, čo sa tam rovnako ako v ďalších oblastiach takmer po celej Ukrajine rozozvučali sirény varujúce pred vzdušnými útokmi. 

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram napísal, že „bolo zasiahnuté jedno zo zariadení infraštruktúry“ hlavného mesta. Obyvateľov vyzval, aby zostali v krytoch. Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba povedal, že ruské sily „zasiahli rezidenčné budovy a kritické zariadenia infraštruktúry“. Výbuchy bolo počuť aj v západoukrajinskom meste Ľvov, kde došlo k prerušeniam dodávok elektriny, v Kremenčuku v centrálnej časti Ukrajiny, ako aj v Poltavskej, Mykolajivskej či Dnepropetrovskej oblasti.

13:39 Moldavsko odmietlo tvrdenia Gazpromu o odkláňaní dodávok plynu Kyjevom

 Moldavsko v stredu odmietlo tvrdenia ruského energetického koncernu Gazprom, podľa ktorých Ukrajina odkláňa dodávky plynu určené pre Moldavsko. Gazprom predtým obvinil Kyjev, že zdržiava dodávky pre Kišiňov a pohrozil ich znížením, informuje agentúra AFP. Ukrajina je kľúčovou tranzitnou krajinou pre dodávky ruského plynu do Európy. Hrozby Gazpromu prichádzajú v období, keď Moldavsko, Ukrajina i mnohé ďalšie európske krajiny čelia energetickej kríze. Moskva výrazne znížila dodávky do Európy v reakcii na západné sankcie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Gazprom tento týždeň obvinil Kyjev, že bráni dodávke 52,52 miliónov kubických metrov plynu do Moldavska. Pohrozil pritom aj znížením objemu dodávok od budúceho týždňa v prípade, že sa táto „nerovnováha“ neupraví. „Aby bolo jasno, všetok plyn dodaný do Moldavska končí v našej krajine,“ uviedol v stredu na sociálnych sieťach moldavský premiér Andrei Spinu. „Objem plynu, o ktorom Gazprom hovorí, že zostáva na Ukrajine, sú naše usporené kapacity a rezervy uskladňované v zásobníkoch na Ukrajine,“ dodal.

13:23 Európsky parlament označil Rusko za štát podporujúci terorizmus

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu schválili uznesenie, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus. Zároveň vyzvali 27-člennú EÚ, aby nasledovala príklad europarlamentu. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Uznesenie podporilo 494 poslancov, 58 bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania. V uznesení sa uvádza, že „úmyselné útoky a zverstvá páchané ruskými silami a ich zástupcami na civilnom obyvateľstve na Ukrajine, ničenie civilnej infraštruktúry a iné vážne porušenia medzinárodného a humanitárneho práva predstavujú teroristické činy a vojnové zločiny“. Poslanci na základe týchto skutočností označili Rusko ako štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa prostriedky terorizmu.

https://standard.sk/281651/europsky-parlament-oznacil-rusko-za-stat-podporujuci-terorizmus/

12:06 Šéf MAAE hovoril v Istanbule s ruskou delegáciou o Záporožskej elektrárni

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa v stredu v Istanbule stretol s ruskou delegáciou s na rokovaniach o bezpečnosti ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), ktorú v súčasnosti ovládajú ruské sily. MAAE to uviedla vo vyhlásení zverejnenom na Twitteri, informuje denník Guardian.

„Generálny riaditeľ MAAE Rafael M. Grossi sa dnes v Istanbule stretol s ruskou delegáciou vedenou generálnym riaditeľom (ruskej štátnej agentúry) Rosatom Alexejom Lichačevom na konzultáciách o prevádzkových aspektoch súvisiacich s bezpečnosťou Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine a o urgentnom vytvorení bezpečnosti zóny,“ napísala MAAE. Grossi už niekoľko mesiacov upozorňuje na hrozbu potenciálnej jadrovej katastrofy v dôsledku ostreľovania elektrárne, pripomína The Guardian. ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a pred ruskou inváziou pokrývala približne jednu pätinu spotreby elektrickej energie na Ukrajine.

10:01 Británia dodá ukrajinským silám po prvý raz od začiatku vojny aj vrtuľníky

Británia dodá ukrajinskej armáde po prvý raz od začiatku ruskej invázie vrtuľníky, konkrétne tri stroje typu Sea King, oznámilo v stredu ministerstvo obrany v Londýne. Informuje stanica BBC. Prvý vrtuľník, ktoré v minulosti využívala britská armáda, už dorazil na Ukrajinu. Príslušníci ukrajinských síl absolvovali uplynulých šesť týždňov výcvik v Británii zameraný na ovládanie a údržbu týchto strojov, ktorú budú využívané na pátracie a záchranné práce. Britský minister obrany Ben Wallace avizoval, že Londýn pošle Kyjevu ďalších 10-tisíc kusov delostreleckej munície.

Wallace je momentálne v nórskom hlavnom meste Oslo, kde bude rokovať so spojencami o pokračovaní vojenskej podpory Ukrajiny. Okrem šéfov rezortov obrany severoeurópskych krajín sa na stretnutí zúčastňujú aj zástupcovia Británie a Nemecka. Vrtuľníky Sea King využívali piloti britského Kráľovského letectva (RAF) aj Kráľovského vojenského námorníctva. Posledný z týchto strojov námorníctvo vyradilo v roku 2018.

https://standard.sk/281059/co-znamena-skepsa-generala-milleyho-voci-vojne-na-ukrajine/

09:08 Pri útoku na pôrodnicu v Záporožskej oblasti zahynul novorodenec

Život novorodenca si vyžiadal nočný útok ruských síl na pôrodnicu v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, informovali v stredu ukrajinskí záchranári, uviedli agentúra AFP a denník Guardian. „V noci na 23. novembra v meste Viľňansk v Záporožskej oblasti bola pri raketovom útoku na miestnu nemocnicu zničená dvojpodlažná budova pôrodnice,“ uviedli záchranári na sociálnej sieti s tým, že o „život prišlo bábätko narodené v roku 2022“.

Útok i obeť potvrdil aj gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch. „Naše srdcia sú naplnené smútkom – dieťa, ktoré práve prišlo na svet, bolo zabité,“ napísal na platforme Telegram.

08:10 Ukrajina chce obyvateľom pomôcť prežiť zimu aj verejnými vyhrievanými priestormi

Pomocou tisícok verejne prístupných vyhrievaných miestností chce ukrajinská vláda pomôcť obyvateľstvu prekonať nadchádzajúcu zimu. Vo svojom pravidelnom videopríhovore zverejnenom v utorok večer to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra DPA. Po celej Ukrajine sa už pripravuje viac než 4-tisíc takýchto priestorov, ktoré budú zriadené v školách a administratívnych budovách.

„Budú tam poskytované všetky základné služby,“ spresnil Zelenskyj. „Patria sem elektrina, mobilná komunikácia a internet, teplo, voda, prvá pomoc. Úplne zadarmo a nepretržite,“ zdôraznil. Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko v tejto súvislosti opäť upozornil na závažnosť situácie v metropole s troma miliónmi obyvateľov.

„Toto je najhoršia zima od druhej svetovej vojny,“ povedal pre stredajšie vydanie nemeckých novín Bild. Kličko vyčítal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že útokmi na civilnú infraštruktúru chce prinútiť k úteku ešte viac Ukrajincov. „To sa však nestane. Mám dojem, že ľudia budú ešte väčšmi nahnevaní, ešte väčšmi odhodlaní. Nezomrieme ani neutečieme, ako by to chcel Putin,“ povedal. V dôsledku ruských raketových útokov na energetickú sieť zápasí Ukrajina s výpadkami elektriny. Veľké problémy sú aj v zabezpečovaní diaľkového vykurovania a dodávok vody a plynu, píše DPA.

03:22 Ukrajinskej armáde sa podarilo dobyť späť už takmer celú Mykolajivskú oblasť

Ukrajine sa podarilo dobyť späť už takmer celú Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny až na posledné tri obce ležiace na Kinburskom polostrove. Oznámil to v utorok tamojší gubernátor Vitalij Kim.

„Nastoľujeme plnú kontrolu nad oblasťou. Ostávajú nám tri obce na Kinburskej kose, aby sa sme oficiálne stali regiónom, ktorý nie je vo vojne,“ uviedol Kim.

Spravil tak po tom, ako hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková tento týždeň potvrdila, že ukrajinská armáda podniká vojenskú operáciu na Kinburskej kose – piesčitom výbežku na juhozápade Kinburského polostrova, ktorý leží medzi ústím rieky Dneper-Bug a Čiernym morom.

Územie tohto polostrova je rozdelené medzi dve ukrajinské administratívne oblasti – jeho západná časť spadá pod Mykolajivskú oblasť a východná je súčasťou Chersonskej oblasti. Ukrajinská armáda pritom postupne práve z týchto dvoch oblastí ležiacich na juhu krajiny vytláča ruské sily.

UTOROK

22:30 Zelenskyj: Rusko používa chlad ako zbraň hromadného ničenia

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Rusko sa útokmi na energetickú infraštruktúru pokúša použiť počas tejto zimy chlad ako „zbraň hromadného ničenia“, uviedla agentúra AFP. „Kremeľ chce chlad tejto zimy pretvoriť na zbraň hromadného ničenia,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom telemostu v príhovore na stretnutí starostov francúzskych miest.

 Ukrajinci podľa jeho slov potrebujú „veľa vecí“ na to, aby prežili túto zimu a zabránili Rusku pretvoriť chlad na nástroj teroru a podriadenia sa. Zelenskyj pripomenul, že ruské sily zámerne útočia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, zdravotnícke zariadenia i vzdelávacie inštitúcie.

21:34 Ruské útoky spôsobili kolosálne škody na energetickej sieti Ukrajiny

Útok ruských síl na energetickú sieť Ukrajiny z minulého týždňa spôsobil „kolosálne“ škody a neporušená nezostala ani jedna tepelná či vodná elektráreň. V utorok to vyhlásil Volodymyr Kudryckyj, šéf štátnej spoločnosti Ukrenergo, ktorá prevádzkuje elektrickú prenosovú sústavu. Informuje o tom web americkej televízie CNN. „Toto bol najväčší útok, najväčší v dejinách. Odpálených bolo vyše 100 ťažkých balistických striel. Ich cieľmi boli prevažne zariadenia ukrajinského energetického systému, trafostanice Ukrenerga a ukrajinské tepelné elektrárne vyrábajúce energiu pre ukrajinských spotrebiteľov,“ povedal Kudryckyj.

„Pre pochopenie rozsahu týchto útokov, s ktorými sa musíme vyrovnať, môžem uviesť, že pri raketových úderoch utrpela škody takmer všetka výroba energie veľkých elektrární. Takmer nie je rozvodňa spoločnosti Ukrenergo, ktorá by zostala neporušená. Prakticky každá trafostanica bola zasiahnutá aspoň raz a niektoré tri-, päť- alebo osemkrát,“ dodal Kudryckyj. Ukrajinská energetická sieť je v súčasnosti „stabilizovaná“ pre plánované odstávky. Masívne škody na elektrárňach po ruskom ostreľovaní spôsobili, že nie sú schopné naraz poskytovať dostatok elektriny pre celú krajinu. „Najproblematickejšou“ oblasťou ostáva Cherson na juhu Ukrajiny, kde sa vojaci po stiahnutí Ruska sústreďujú na odmínovanie energetickej siete. Ak masívne útoky nebudú pokračovať, situácia by sa mala stabilizovať pri štvorhodinových odstávkach denne, informoval šéf Ukrenerga.

„Vnímame to tak, že úlohou energetického sektoru je udržiavať funkčnosť systému tak, aby umožnil Ukrajincom zostať vo svojej vlasti a stráviť zimu tu. Je to náš každodenný boj – zaisťovať, aby energetický systém plnil potreby Ukrajincov,“ dodal Kudryckyj. Chersonské úrady vyzvali obyvateľov, aby sa evakuovali do oblasti, kde je stabilnejšia dodávka elektriny, pretože Chersonská oblasť je stále bez elektriny, píše CNN.

19:10 Ruskí komici vydávajúci sa za Macrona telefonovali s Dudom

Poľský prezident Andrzej Duda telefonoval s ruskými komikmi vydávajúcimi sa za francúzskeho prezidenta, pričom im povedal citlivé informácie o dopade rakety v Poľsku pri hranici s Ukrajinou. Dudov úrad v utorok potvrdil, že ho minulý týždeň spojili s osobou, ktorá o sebe tvrdila, že je Emmanuel Macron. Poľský prezident mal 15. novembra pre incident veľa medzinárodných telefonátov a zmienený bol jeden z nich, uviedol úrad s tým, že príslušné služby vyšetrujú, ako sa komikom podarilo spojiť s Dudom.

Vladimir Kuznecov a Alexej Stoljarov, ktorí sú známi ako Vovan a Lexus, zverejnili na službe YouTube nahrávku, v ktorej je počuť Dudu ako ďakuje za telefonát mužovi, o ktorom si myslí, že je Macron. Duda následne v angličtine hovorí o incidente s raketou, pri ktorom zomreli dvaja ľudia, o jeho plánoch požiadať NATO o konzultácie aj o tom, že je opatrný, aby sa nezhoršila situácia s Ruskom. Hovor trval viac ako sedem minút. Opoziční politici už Dudu skritizovali a obviňujú ho, ako aj jeho úrad, z nedbanlivého prístupu k bezpečnosti.

Dvojica si z Dudu takto urobila žarty po druhý raz. V júli 2020 komici zverejnili nahrávku s Dudom, v ktorej Kuznecov predstiera, že je generálny tajomník OSN, a pýta sa ho otázky týkajúce Ruska, Ukrajiny či jeho znovuzvolenia. Dudov úrad potvrdil autentickosť nahrávky. Pre incident odvolali dvoch predstaviteľov z poľskej misie pri OSN.

https://standard.sk/281321/rusko-predstavilo-novy-atomovy-ladoborec/

18:57 Na Kryme aktivovali protivzdušnú obranu, hlásia dva zostrelené drony

Protivzdušná obrana v meste Sevastopol na polostrove Krym bola v utorok uvedená do pohotovosti a z tejto oblasti hlásia dva zostrelené drony. Uviedol to na sociálnej sieti gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev, ktorého citovala agentúra Reuters. „Naše sily protivzdušnej obrany sú práve teraz v činnosti,“ uviedol Ruskom dosadený gubernátor s tým, že ide o reakciu na útok dronov. „Na základe predbežných informácií už boli zostrelené dve bezpilotné lietadlá,“ povedal. „Neboli poškodené žiadne civilné objekty. Prosím, zachovajte pokoj,“ dodal.

Sevastopol je sídlom hlavného velenia Čiernomorskej flotily Ruskej federácie, pripomína Reuters. Rusko koncom októbra obvinilo Ukrajinu z útoku na vojenské lode v prístave pomocou leteckých dronov a bezpilotných plavidiel. Moskva v reakcii na útok pozastavila účasť na dodržiavaní dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov.

16:45 Heraščenko: Rusko plánuje druhú mobilizáciu, chce získať 700-tisíc vojakov

Kremeľ pripravuje druhé kolo mobilizácie a plánuje odviesť do 700-tisíc mužov, vyhlásil poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Správu priniesol v utorok portál britskej televízie Sky News. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v septembri čiastočnú mobilizáciu záložníkov, aby sa „zaistilo bezpečie našich ľudí a ľudí na oslobodených územiach (Ukrajiny)“.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu neskôr spresnil, že Rusko odvedie 300-tisíc záložníkov so skúsenosťami z armády. Ako vyšlo najavo, ruské úrady povolávali aj mužov bez domova, aby doplnili stavy v armáde. Podľa Heraščenka sa teraz blíži zrejme ďalšie kolo mobilizácie v Rusku, a to v januári. Ak sa špekulácie o druhom kole mobilizácie potvrdia, bude to znamenať, že Rusko sa pripravuje na dlhý konflikt a vojna na Ukrajine neprebieha podľa pôvodných Putinových predstáv.

16:16 Šéf PZ NATO: Poľsko potrebuje viac vojenských síl NATO

Severoatlantická aliancia (NATO) by mala zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v Poľsku vzhľadom na pribúdajúce hrozby vyplývajúce z rusko-ukrajinskej vojny. V utorok to vyhlásil predseda Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO Gerald Connolly. Správu priniesla agentúra PAP. Nedávny výbuch zablúdenej rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany vo východnom Poľsku je typickým príkladom nebezpečenstiev, aké vojna na Ukrajine predstavuje pre Poľsko, uviedol Connolly pre španielsky denník La Razón.

Predseda PZ NATO, ktorý je tiež kongresmanom za americký štát Virgínia, považuje podobné hrozby za  oprávnený dôvod na rozmiestnenie ďalších vojakov NATO v Poľsku. Rusko vďaka tlaku Číny v súčasnosti neplánuje útok jadrovými zbraňami, pokračoval Connolly. Podľa neho sa však vojna neskončí rýchlo, pretože to by pre prezidenta Vladimira Putina znamenalo ponižujúcu porážku.

15:22 Heger hovoril v Haagu o potrestaní vojnových zločinov na Ukrajine

 Predseda vlády SR Eduard Heger uplynulý pondelok navštívil Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) so sídlom v Haagu. Heger po oficiálnych rokovaniach s holandským premiérom Markom Ruttem navštívil sídlo Eurojustu, aby rokoval o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu pre najzávažnejšie medzinárodné trestné činy spáchané počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Predseda vlády SR sa stretol so slovenským prokurátorom Ladislavom Hamranom, ktorého v októbri 2020 znovuzvolili do funkcie predsedu Eurojustu. Obaja zdôraznili potrebu bojovať proti beztrestnosti vojnových zločinov počas ruskej agresie voči Ukrajine. Hamran slovenského premiéra zároveň informoval o práci agentúry Eurojust a o slovenskom príspevku k spoločnému vyšetrovaciemu tímu na Ukrajine prostredníctvom tejto agentúry.

14:42 Ceny plynu vzrástli. Rusko znižuje dodávky cez Ukrajinu do východnej Európy

Ceny plynu v  Európe v utorok opäť vzrástli po tom, ako ruský plynárenský monopol Gazprom oznámil, že od budúceho týždňa zníži dodávky cez Ukrajinu do Moldavska a ďalších krajín na východe kontinentu. Informuje o tom agentúra Bloomberg. Podľa Gazpromu je toto opatrenie reakciou na to, že Ukrajina nedokázala prepraviť plyn do Moldavska, jednej z najchudobnejších krajín Európy.

Plynovod, ktorý prechádza cez Moldavsko a  Rumunsko smerom do Bulharska, je pritom jediný, ktorým Gazprom ešte stále prepravuje zmysluplné objemy plynu do krajín Európskej únie (EÚ). Ruský štátny monopol totiž začiatkom tohto roka obmedzil a neskôr zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka a znížil objem dodávok cez hlavný plynovodu prechádzajúci cez Ukrajinu na Slovensko.

Hoci ešte nedošlo k úplnému zastaveniu všetkých dodávok, kroky Moskvy sa zhodujú s očakávaniami v Bruseli a ďalších európskych hlavných mestách, že Rusko, kedysi najväčší dodávateľ plynu do EÚ pred tým, ako vo februári napadlo Ukrajinu, nebude bloku dodávať žiadny zemný plyn túto zimu. Celkovo je podľa Gazpromu v súčasnosti na Ukrajine „uviaznutých“ viac ako 52 miliónov kubických metrov plynu určeného pre Moldavsko, čo predstavuje celodenné dodávky do tejto bývalej sovietskej republiky.

12:30 Pri ruskom ostreľovaní zahynul na Ukrajine dobrovoľník humanitárneho centra

Jeden dobrovoľník prišiel o život a dve ďalšie ženy utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní, ktoré v utorok zasiahlo centrum na distribúciu humanitárnej pomoci v meste Orichiv na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to bez ďalších podrobností gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch, informuje denník Guardian. Orichiv leží vyše 100 kilometrov východne od Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa v posledných dňoch stala terčom ostreľovania. Z toho sa navzájom obviňujú Moskva aj Kyjev.

„Ruskí teroristi ostreľujú miesta, kam sa doručuje humanitárna pomoc, pokračujú vo vydieraní – aká úbohá taktika porazených,“ uviedol Andrij Jermak, šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Nuž, na každú takúto akciu existuje ukrajinská protiakcia,“ dodal na platforme Telegram.

09:45 Rusi ostreľovali mesto Nikopol oproti Záporožskej jadrovej elektrárni

Ruské sily vypálili v noci na utorok na ukrajinské mesto Nikopol takmer 60 rakiet. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinského vojenského predstaviteľa, nočné útoky boli pokračovaním nepretržitého celodenného ostreľovania mesta i okolitých dedín v priebehu pondelka.„Ostreľovali ťažkým delostrelectvom niekoľko dedín,“ napísal na Telegrame gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. Dodal, že pri ostreľovaní sa nikto nezranil a pohotovostní pracovníci kontrolujú postihnuté oblasti.

Nikopol sa nachádza v Dnepropetrovskej oblasti na druhej strane rieky Dneper oproti Rusmi okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. Mesto je podľa ukrajinských predstaviteľov od minulého piatka pod silnou ruskou paľbou. Ruskí a ukrajinskí predstavitelia sa navzájom obviňujú z nedávneho ostreľovania jadrovej elektrárne, pričom šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi varoval, že ten, kto je zaň zodpovedný, sa „zahráva s ohňom“.

https://standard.sk/280911/v-znamom-klastornom-komplexe-v-kyjeve-spievali-piesen-matka-rus-na-mieste-zasahuju-ukrajinske-bezpecnostne-zlozky/

06:19 Bielorusi sa do vojny na strane Ruska zapojiť nechcú, tvrdí Cichanovská

Bielorusi sú proti zapojeniu sa do vojny na Ukrajine na strane ruských síl. Šanca, že by sa tak stalo v súčasnej situácii, keď sa ruskej armáde nedarí zvíťaziť, je takmer nulová, uviedla v rozhovore pre server iRozhlas.cz zverejnený v pondelok líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská. Zdôvodnila to nedostatočnou motiváciou a tiež zlým výcvikom vojakov.

Poznamenala však, že existuje možnosť, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko bude chcieť ako prejav lojality voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi vydať rozkaz na začatie bojov proti Ukrajincom. Ako ale zdôraznila, Lukašenko si podľa nej „je vedomý, že v takom prípade by bieloruskí vojaci dezertovali, skrývali sa, utekali, pridávali by sa k druhej strane“.

„Rozhodne by ale nebojovali proti Ukrajincom. Po prvé nemajú motiváciu, nechcú bojovať proti národu, ktorý je nám tak blízky. A potom tiež vedia, že nie sú dobre vycvičení, nie sú dobre vybavení“ a boli by použití ako „potrava pre delá“, povedala.

https://standard.sk/280519/odmietli-ist-bojovat-na-ukrajinu-demonstrativne-ich-zatkli-pred-nastupenou-jednotkou/

03:46 Zelenskyj: Elektrická sieť Ukrajiny poškodená útokmi je naďalej nestabilná

Elektrická sieť Ukrajiny, ktorá je poškodená v dôsledku útokov ruských síl, je naďalej nestabilná. Povedal to v pondelok večer vo videoprejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že v krajine počas dňa nedochádzalo len k plánovaným vypnutiam prúdu, ale aj k nečakaným výpadkom.

Zelenskyj konštatoval, že spotreba elektriny presahuje jej produkciu. „Dnes večer je situácia mimoriadne ťažká v Kyjeve a jeho okolí, ako aj v (mestách) Vinnycia, Sumy, Ternopiľ, Čerkasy, Odesa a niekoľkých ďalších mestách a okresoch,“ povedal. Apeloval na regionálne a komunálne úrady, aby občanov i naďalej motivovali k šetreniu energií. Takéto opatrenie je podľa jeho slov nutné aj vo verejných priestoroch.

„Systémové škody spôsobované nášmu energetickému sektoru útokmi ruských teroristov sú tak veľké, že všetci naši občania a spoločnosti, by mali byť veľmi šetrné a spotrebu (elektriny) by si mali rozdeliť na hodiny počas dňa,“ uviedol Zelenskyj.

01:26 USA: Ruskú inváziu sprevádzajú systémové vojnové zločiny

Objavuje sa čoraz viac dôkazov, že ruskú inváziu na Ukrajinu „sprevádzajú systémové vojnové zločiny spáchané v každom regióne, kde boli rozmiestnené ruské sily“. Vyhlásila to v pondelok osobitná americká vyslankyňa pre medzinárodné trestné právo Beth Van Schaacková.

Rusi podľa jej slov vraždili, mučili a unášali Ukrajincov systematickým spôsobom, pričom do týchto činov boli zrejme zapojení aj ich najvyšší velitelia.

Dôkazy z oslobodených oblastí poukazujú na „zámerné, nerozlišujúce a neprimerané“ útoky proti civilnému obyvateľstvu, zlé zaobchádzanie s civilistami a vojnovými zajatcami vo väzbe, násilné odsuny ukrajinských občanov – vrátane detí – do Ruska, vraždy podobné popravám a tiež na sexuálne násilie, približuje Van Schaacková.

To, či by šéf Kremľa Vladimir Putin mohol byť stíhaný za vojnové zločiny na Ukrajine, osobitná vyslankyňa USA odmietla povedať. Prokuratúra bude podľa nej „sledovať dôkazy tam, kam povedú“.

PONDELOK

22:31 Luxembursko posiela na Ukrajinu obrnené vozidlá

Luxembursko posiela na Ukrajinu ďalšie obrnené vozidlá, ktoré jej majú pomôcť v boji proti ruským silám. V pondelok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Minister obrany a vicepremiér Luxemburského veľkovojvodstva Francois Bausch na Twitteri uviedol, že vysoko mobilné viacúčelové kolesové vozidlá (HMMWV), známe aj pod názvom Humvee, „posilnia Ukrajinu v jej oprávnenej sebaobrane“.

Bausch pripojil aj fotografie týchto amerických obrnených vojenských vozidiel, ktoré posiela na Ukrajinu luxemburská armáda.

Vicepremiér dodal, že Luxembursko bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.

The @ArmyLuxembourg and @Defense_lu support the Armed Forces of #Ukraine by sending additional High Mobility Multipurpose Wheeled Vehicles (HMMWV).
These will strengthen 🇺🇦 in exercising its right to self-defence. #Luxembourg will support #Ukraine for as long as it takes. pic.twitter.com/XcDLwCM1o7

— François Bausch (@Francois_Bausch) November 21, 2022

21:20 WHO upozorňuje na životunebezpečnú zimu pre milióny Ukrajincov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v pondelok upozornila, že počas prichádzajúcej zimy budú ohrozené životy miliónov Ukrajincov po tom, ako energetickú infraštruktúru tejto krajiny zasiahla séria ruských útokov.

„Jednoducho povedané, táto zima bude o prežití,“ povedal počas návštevy Kyjeva regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge. Pripomenul, že škody na ukrajinskej energetickej infraštruktúre spôsobené početnými raketovým útokmi už majú svoje následky na zdravotníctve a zdraví ľudí.

Kluge tiež povedal, že WHO od začiatku ruskej invázie vo februári zaznamenala viac než 700 útokov na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine. Poukázal na „jasné porušenia“ medzinárodného humanitárneho práva.

WHO podľa jeho slov očakáva, že dva až tri milióny ľudí opustia svoje domovy s cieľom hľadať teplo a bezpečie.

„Budú čeliť špecifickým výzvam v oblasti zdravotníctva vrátane respiračných infekcií ako COVID-19, zápalu pľúc, chrípkových ochorení a vážneho rizika záškrtu a osýpok v nedostatočne zaočkovanej populácii,“ povedal Kluge.

20:41 Rusko neplánuje dodávať ropu krajinám, ktoré zavedú cenový strop

Rusko neplánuje dodávať ropu alebo ropné produkty krajinám, ktoré uplatnia cenový strop. Namiesto toho presmeruje svoje dodávky k „trhovo orientovaným partnerom alebo zníži produkciu“. Uviedol to v pondelok ruský vicepremiér Alexander Novak.

Novak zopakoval stanovisko Moskvy pred tým, ako skupina G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) podľa očakávania túto stredu (23. 11.) oznámi, na akej úrovni stanovia cenový strop pre ruskú ropu.

Zavedenie stropu podporuje aj Európska únia (EÚ). V rámci neho zakáže spoločnostiam, ktoré poskytujú služby vrátane lodnej dopravy či poistenia, prepravu ruskej ropy kdekoľvek, pokiaľ sa nebude predávať za dohodnutú cenu alebo za menej.

EÚ plánuje zakázať dovoz ruskej námornej ropy od 5. decembra a nákup ropných produktov z tejto krajiny od 5. februára. USA a Británia uviedli, že na ropu, ktorá sa naloží pred 5. decembrom, keď zákaz nadobudne účinnosť, sa sankcie ešte nebudú vzťahovať, pokiaľ bude doručená do 19. januára.

Cenový strop povedie k poklesu investícií „a potenciálnemu deficitu v dodávkach ropy a akejkoľvek komodity, kde sa takýto mechanizmus bude uplatňovať,“ povedal Novak.

19:50 Pri ruskom raketovom útoku zahynula prokurátorka Charkovskej oblasti

Ruský raketový útok pripravil o život prokurátorku ukrajinskej Charkovskej oblasti Olenu Maslyčovú, informovala v pondelok vo vyhlásení tamojšia prokuratúra. Správu priniesol portál britskej televízie Sky News.

„Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine a priateľom prokurátorky Oleny Maslyčovej, ktorá zomrela v dôsledku ruskej raketovej paľby. Vedenie a zamestnanci prokuratúry Charkovskej oblasti sú hlboko zarmútení touto stratou – smrťou prokurátorky Oleny Maslyčovej v obci Ševčenkive v okrese Kupiansk,“ uviedli kolegovia.

Podľa nich prokurátorka zahynula v nedeľu 20. novembra neskoro večer vo svojom dome v dôsledku ruského raketového útoku na obytnú časť obce Ševčenkive.

„Olena od prvého dňa oslobodenia Charkovskej oblasti (ukrajinskými vojakmi) dokumentovala fakty o ruských vojnových zločinoch,“ uviedli predstavitelia na Twitteri.

This is Olena Maslych, a prosecutor who was killed last night in her home by a russian missile attack. From the first day of the liberation of the #Kharkiv region, Olena documented the facts of russian war crimes. May she rest in peace🕯️#UkraineUnderAttack pic.twitter.com/ytseUD2jB3

— Iryna Voichuk (@IrynaVoichuk) November 21, 2022

19:19 Zelenskyj: Jadrové zariadenia potrebujú ochranu pred ruskou sabotážou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok členov NATO, aby zaistili ochranu ukrajinských jadrových elektrárni pred ruskou sabotážou. Spravil tak deň po tom, ako v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny došlo k niekoľkým výbuchom.

„Všetky krajiny majú záujem na tom, aby v našich jadrových zariadeniach nedochádzalo k nebezpečným incidentom,“ uviedol Zelenskyj v príhovore, ktorý predniesol k účastníkom zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO v španielskom Madride.

„Všetci potrebujeme zaručenie ochrany pred ruskou sabotážou v jadrových zariadeniach,“ dodal Zelenskyj.

V dôsledku ostreľovania záporožskej elektrárne počas víkendu vzrástli opäť obavy zo vzniku možnej vážnej jadrovej nehody. ZAES leží len zhruba 500 kilometrov od Černobyľa, kde v roku 1986 prišlo k doposiaľ najväčšej jadrovej katastrofe na svete.

18:55 Austin: Ukrajina je oveľa lepšie pripravená na boj v zime než Rusko

Americký minister obrany Lloyd Austin v pondelok vyhlásil, že Ukrajina je lepšie pripravená na boj počas zimy než Rusko. Je podľa neho v „oveľa lepšej forme“.

Austin na tlačovej konferencii počas návštevy Indonézie v metropole Jakarta povedal: „Snažili sme sa Ukrajincov pripraviť na boj v zime a urobili sme pre to veľa. Chceli sme dosiahnuť, aby mohli vytvárať tlak na našich nepriateľov aj cez zimné mesiace.“

Americký minister obrany dodal, že je ťažké predpovedať, ako a v akom časovom rozpätí sa budú veci vyvíjať. Spojené štáty budú podľa jeho slov Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.

USA patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny, predovšetkým v dodávkach zbraní.

18:28 Maďarsko ratifikuje vstup Švédska a Fínska do NATO zrejme 7. decembra

Maďarský parlament bude hlasovať o ratifikácii vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie zrejme 7. decembra. Uviedol to v pondelok server szabadeuropa.hu, ktorý podotýka, že teoreticky by deň predtým mali ministri financií členských krajín Európskej únie hlasovať o osude eurofondov pre Maďarsko.

Správu o termíne ratifikácie rozšírenia NATO o dve škandinávske krajiny v maďarskom parlamente potvrdil člen maďarskej delegácie za opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Tamás Harangozó na aktuálne prebiehajúcom zasadaní Parlamentného zhromaždenia NATO v Madride.

„Je dosť cynické, že (maďarská) vláda tak dlho odkladá toto veľmi dôležité hlasovanie,“ povedal Harangozó, ktorý naznačil, že v načasovaní ratifikácie vníma zámer kabinetu spájať ho s rozhodovaním o eurofondoch pre Maďarsko.

Server telex.hu poznamenal, že ratifikáciu vo svojej komunikácii schvaľuje aj maďarská vláda, ktorá sa však pri kritike odkladania ratifikácie odvoláva na to, že parlament má príliš veľa práce s prijímaním protikorupčných nariadení požadovaných Úniou.

16:24 Káčer: Agresia voči Ukrajine ohrozuje systém ochrany ľudských práv a poriadok

Ruská agresia proti Ukrajine ohrozuje systém ochrany ľudských práv a celý medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Konštatoval to v pondelok minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý v Banskej Bystrici otvoril 9. ročník medzinárodného diskusného fóra o ľudských právach Human Forum – Demokracia v ohrození? a 2. ročník medzinárodnej konferencie ministerstva zahraničných vecí.

Ako konštatovali organizátori, geopolitická situácia vo svete sa zmenila po agresívnom útoku Ruskej federácie na nezávislý štát Ukrajina. Uznávanie demokratických hodnôt a princípov sa v súčasnosti preukázalo ako kľúčové pre budúce napredovanie. „Hlavným cieľom je priniesť intenzívnu debatu medzi občanov, politických predstaviteľov, zástupcov medzinárodných inštitúcií, akademikov a súkromný podnikateľský sektor, aby sa spoločným úsilím dokázala demokracia upevniť a znova zredukovať spoločenský extrémizmus,“ dodali.

Podľa Káčera odpoveďou na snahy o spochybňovanie medzinárodného poriadku by mala byť jasne čitateľná hodnotová zahraničná politika. „Dôležitosť demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd si však musí uvedomovať celá spoločnosť,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie. Káčer tiež zdôraznil, že nesmieme byť ľahostajní k agresívnemu správaniu autoritárskych a diktátorských režimov ani extrémistických síl či hnutí, inak by nás to mohlo vyjsť draho.

15:13 Prieskum: Väčšina Poliakov si nemyslí, že pád rakety zhorší vzťahy s Ukrajinou

Približne 70 percent Poliakov sa nedomnieva, že minulotýždňový pád rakety na poľskú pohraničnú obec spôsobí zhoršenie vzťahov ich krajiny s Ukrajinou. Vyplýva to z prieskumu pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM, o ktorého výsledkoch píše v pondelok stanica Sky News. Raketa dopadla minulý utorok na poľnohospodársky objekt pri obci Przewodów, ktorá leží šesť kilometrov od ukrajinských hraníc. V dôsledku explózie, ktorá po dopade rakety vznikla v sklade obilia, zomreli 60-ročný vodič traktora a 62-ročný pracovník skladu. Ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia, pripomína Sky News.

Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi. Kyjev však vyjadril pochybnosti o takejto verzii a požiadal o prístup k miestu dopadu a tiež o účasť na vyšetrovaní pôvodu výbuchu, ku ktorému mu dopade rakety došlo. Približne 70 percent Poliakov sa aj napriek týmto rozdielnym tvrdeniam nedomnieva, že incident bude mať dosah na ich vzťahy s Ukrajinou, ukázal prieskum agentúry United Surveys pre RMF FM.

14:33 Stoltenberg varoval pred oslabovaním podpory pre Ukrajinu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v pondelok varoval pred oslabovaním podpory pre Ukrajinu, ktorá od konca februára čelí ruskej vojenskej invázii, informuje TASR agentúra DPA. Ako Stoltenberg povedal poslancom z krajín NATO, ktorí sa zišli v španielskej metropole Madrid, on vie, že podpora Ukrajiny bude niečo stáť a že veľa ľudí už trpí rastúcimi nákladmi na energie a potraviny.

„Cena, ktorú platíme ako spojenci v NATO, sa však meria v peniazoch, kým Ukrajinci platia cenu, ktorá sa meria krvou. A ak umožníme (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi vyhrať, všetci budeme musieť zaplatiť oveľa vyššiu cenu,“ upozornil Stoltenberg. „A to bude mať priame dôsledky pre našu bezpečnosť. Svet sa stane nebezpečnejším a my zraniteľnejšími,“ dodal s tým, že „musíme byť pripravení podporovať Ukrajinu aj na dlhé trate“.

13:33 Ukrajinská prokuratúra tvrdí, že objavila v Chersone štyri ruské mučiarne

Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok vyhlásila, že identifikovala štyri lokality v juhoukrajinskom meste Cherson, ktoré Rusko pred stiahnutím svojich jednotiek využívalo na mučenie zadržiavaných osôb. Informuje o tom agentúra AFP. Úrad generálnej prokuratúry vo vyhlásení uviedol, že jeho predstavitelia našli a prešetrili „štyri priestory“, kde ruské jednotky „nelegálne zadržiavali ľudí a brutálne ich mučili“.

Tieto „mučiarne“ prevádzkovali „pseudo-policajné orgány“, ktoré v Chersone zriadili ruské okupačné sily. V štyroch skúmaných lokalitách sa našli zvyšky gumených obuškov, drevená „pálka“ či zariadenie, ktoré okupanti využívali na mučenie civilistov elektrickým prúdom, uviedla ukrajinská prokuratúra. Ukrajinské orgány činné v trestnom konaní pokračujú v zhromažďovaní dôkazov o „zločinoch“, ktorých sa v Chersone dopúšťala ruská armáda,“ uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry. Rusi podľa nej v meste zanechali aj spisy dokumentujúce fungovanie miestnych zadržiavacích centier.  

13:01 Szijjártó sa opäť stretol s vedením Rosatomu, veľvyslanec USA ho kritizuje

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v pondelok v ruskom meste Soči stretol so šéfom štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom Alexejom Lichačovom, s ktorým rokuje o rozšírení atómovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na status šéfa diplomacie na sociálnej sieti.

„Rozšírenie jadrovej elektrárne Paks je národným strategickým aj bezpečnostným záujmom Maďarska. Nie je náhoda, že po týždni dnes opäť sedíme za rokovacím stolom s Alexejom Lichačovom a s vedením Rosatomu,“ napísal Szijjártó.

Maďarský minister pripomenul, že pred týždňom v uzbeckom Samarkande zhodnotili s vedením Rosatomu krátkodobé a dlhodobé kroky, aby do konca desaťročia mohlo Maďarsko počítať s fungovaním dvoch nových blokov v Paksi.

„Čo sa týka krátkodobého hľadiska, Atomexpo v Soči poskytuje príležitosť na ďalšiu previerku doterajších úloh a na určenie nových,“ dodal. Veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman v rozhovore pre časopis Politico vyjadril obavy, že kým „rakety z Moskvy zasahujú ihriská v Kyjeve, maďarský minister zahraničných vecí lieta do Ruska, aby streamoval na sociálnej sieti konferencie z centrály Gazpromu“.

Szijjártó zareagoval videom na sociálnej sieti, v ktorom zdôraznil, že kým pracuje ako minister zahraničných vecí Maďarska, môže mať na zreteli len maďarské národné záujmy. Podľa jeho slov by bolo správne nekomentovať v znamení vzájomnej úcty kroky toho druhého, približuje spravodajský server 24.hu.

12:42 Zelenskyj: Ukrajinci sú pripravení bojovať až do konca

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti pondelkového národného Dňa dôstojnosti a slobody ocenil odhodlanie Ukrajincov vzdorovať ruskej invázii a dodal, že jeho ľud je pripravený bojovať až do konca. Píšu o tom agentúra DPA i denník Guardian. Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina zaplatila za slobodu veľmi vysokú cenu a platí ju aj v súčasnosti, čím odkazoval na tisícky ľudí, ktorí v dôsledku vojny prišli o život. Podľa prezidenta každý videl, čoho sú Ukrajinci schopní – „bojovať s najväčšou armádou na svete a zároveň sa stať najlepšou armádou na svete“.

Zelenskyj v príhovore ocenil nielen vojakov, hasičov a lekárov, ale aj učiteľov, ktorí vyučovali on-line, obyvateľov dedín, ktorí pre ukrajinských vojakov varili, krajčírov, ktorí im prešívali uniformy, či civilistov, ktorí „vlastnými rukami“ zastavovali nepriateľské tanky a obrnené vozidlá. Vyzdvihol aj poľnohospodárov, ktorí sa napriek bombardovaniu a ostreľovaniu starali o polia.“Môžeme byť bez peňazí. Bez paliva. bez teplej vody. Bez svetla. Ale nie bez slobody,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajina si Dňom dôstojnosti a slobody pripomína začiatok Euromajdanu – krvavých protestov z rokov 2013–14, ktoré vyvolalo rozhodnutie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča nepodpísať pripájaciu zmluvu s Európskou úniou. Obete Euromajdanu si v pondelok pripomenul Zelenskyj so svojou manželkou Olenou aj tým, že v Kyjeve zapálili sviečky pri pamätníku Nebeská sotňa – spomienkovému odkazu na približne stovku ľudí, ktorí pri protestoch prišli o život, približuje Sky News.

12:31 Rusko bude pátrať po páchateľoch údajnej popravy ruských vojakov v Donbase

Rusko chce postaviť pred súd všetky osoby zodpovedné za údajnú, nedávno medializovanú popravu ruských vojakov vo východoukrajinskom Donbase. Podľa agentúry Reuters to v pondelok na brífingu v Moskve oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Experti však upozorňujú, že okolnosti celej udalosti sú stále nejasné. Rusko minulý týždeň obvinilo Ukrajinu zo spáchania vojnového zločinu, ktorého sa údajne dopustili ukrajinskí vojaci popravou viac ako desať ruských vojnových zajatcov. Moskva súčasne obvinila Západ, že tento incident ignoruje.  

Peskov v pondelok zdôraznil, že Rusko urobí všetko pre to, aby v rámci medzinárodných mechanizmov upozornilo na tento zločin a vzalo na zodpovednosť tie osoby, ktoré sa na ňom podieľali. Kremeľský hovorca dodal, že Rusko bude po páchateľoch pátrať aj vlastnými silami. „Musia byť nájdení a potrestaní,“ prízvukoval Peskov pred novinármi.

12:03 Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z ostreľovania záporožskej elektrárne

Rusko v pondelok vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s údajným „opakovaným ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne“, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Zároveň vyzvalo svetové mocnosti na zaistenie toho, aby Kyjev prestal s útokmi na túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, ktorú okupujú ruské sily. Ukrajinská vláda naopak viní z nového ostreľovania elektrárne Rusko, informuje britský denník Guardian.

Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) sa v nedeľu opäť stala terčom ostreľovania, čo vyvolalo odsúdenie zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Tá upozornila, že s takýmito útokmi je spojené riziko vzniku veľkej jadrovej katastrofy. „Toto nemôže nebyť príčinou našich obáv,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Vyzývame všetky krajiny sveta, aby využili svoj vplyv na to, aby to ukrajinské ozbrojené sily prestali robiť,“ dodal. Ukrajina naopak tvrdí, že elektráreň ostreľovalo Rusko, podotýka The Guardian s tým, že skutočnosť, kto bol za ostreľovanie ZAES zodpovedný, nebolo možné nezávisle overiť.

11:53 Kremeľ údajne neplánuje vyhlásiť druhé kolo mobilizácie

Rusko neplánuje vyhlásiť ďalšie kolo mobilizácie obyvateľstva do bojov na Ukrajine, uviedol v pondelok Kremeľ, uviedla stanica Sky News. Na otázku o ďalšom kole mobilizácie hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že „nemôže hovoriť za ministerstvo obrany, ale v Kremli sa o tom nediskutuje“.

Ruský prezident Vladimir Putin v septembri vyhlásil čiastočnú mobilizáciu ruských obyvateľov. Ruský minister obrany Sergej Šojgu na konci októbra oznámil, že mobilizácia v Rusku bola zavŕšená, keďže na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali za približne mesiac 300-tisíc záložníkov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalšie krajiny Západu však vyjadrili pochybnosti o ukončení mobilizácie a domnievajú sa, že povolávanie záložníkov do armády v skutočnosti stále prebieha. Podporuje to i fakt, že nebol vydaný oficiálny prezidentský dekrét o ukončení mobilizácie.

10:58 Nemci ponúkli Poľsku protiraketové systémy

Nemecko je pripravené poskytnúť Poľsku protiraketové systémy, aby posilnilo jeho protivzdušnú obranu po nedávnom dopade rakety pri hranici s Ukrajinou. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová pre noviny Rheinische Post a General-Anzeiger povedala, že Varšave ponúkli zabezpečenie poľského vzdušného priestoru stíhačkami Eurofighter a systémami Patriot. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Lambrechtová zároveň povedala, že sa Berlín tiež bude snažiť predĺžiť rozmiestnenie nemeckých protiraketových systémov na Slovensku do konca roku 2023. Poľsko a Slovensko sú súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO).

Poľsko prijme ponuku Nemecka, ktoré mu chce poskytnúť svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot. Na sociálnej sieti Twitter to oznámil poľský vicepremiér a minister obrany Mariusz Blaszczak. Blaszczak, ktorého vyjadrenie citovala agentúra PAP, povedal, že je spokojný s ponukou nemeckej ministerky obrany Christine Lambrechtovej ohľadom umiestnenia dodatočných systémov Patriot v Poľsku. Dodal, že počas telefonátu s nemeckou stranou navrhne, aby boli tieto systémy rozmiestnené pri hraniciach s Ukrajinou.

10:10 NATO: Stoltenberg označil dopad rakety do Poľska za nehodu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že v prípade minulotýždňového dopadu rakety na územie Poľska išlo zrejme o nehodu, a nie o ruský útok na NATO. Vyšetrovanie v prípade však pokračuje, povedal Stoltenberg v nedeľu pre kanadskú televíznu sieť CBC. Správu publikovala agentúra PAP.

Explózia spôsobená pravdepodobne „zatúlanou“ strelou ukrajinskej protivzdušnej obrany pripravila minulý týždeň v utorok v zariadení určenom na sušenie obilia v obci Przewodów blízko hraníc Poľska s Ukrajinou o život dvoch poľských občanov. Miesto incidentu skúmajú poľskí i americkí vyšetrovatelia.

„Nemáme náznaky, že by bol incident spred niekoľkých dní v Poľsku výsledkom zámerného útoku na Poľsko – vieme však, že celý incident bol výsledkom zámerného či mnohých zámerných útokov Ruska na Ukrajinu,“ podotkol Stoltenberg. „V ten istý deň vystrelili množstvo rakiet a dronov proti Ukrajine a incident v Poľsku bol toho priamym dôsledkom,“ dodal. Šéf NATO ďalej povedal, že „v konečnom dôsledku je to Rusko, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo v Poľsku, keďže ono začalo túto nezmyselnú vojnu proti Ukrajine,“ cituje PAP.

10:07 Európa urýchľuje plnenie zásobníkov ruskou naftou

Európski obchodníci sa usilujú čo najviac urýchliť plnenie zásobníkov ruskou naftou. Už o necelé tri mesiace totiž začne platiť embargo na dovoz ruských ropných produktov do Európskej únie, alternatívne zdroje sú však obmedzené. Informuje o tom agentúra Reuters. Začiatkom decembra začína platiť zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ a od 5. februára budúceho roka sa k tomu pripojí aj zákaz dovozu ropných produktov. Európa je však stále vysoko závislá od dovozu ruskej nafty.

Nakládka ruskej nafty určená pre skladovaciu oblasť Amsterdam-Rotterdam-Antverpy (ARA) vzrástla v období od 1. do 12. novembra v porovnaní s októbrom o 126 percent na 215-tisíc barelov denne (1 barel = 159 litrov), uviedla Pamela Mungerová, analytička z firmy Vortexa. Keďže alternatív, čo sa týka nákladovej efektívnosti, je stále málo, Rusko sa na celkovom dovoze nafty do Európy podieľalo v novembri 44 %, ukázali údaje spoločnosti Refinitiv. V októbri podiel ruskej nafty predstavoval 39 percent.

08:31 Zelenskyj: Rusko podniklo na východe Ukrajiny takmer 400 útokov

Rusko na východe Ukrajine podniklo v nedeľu takmer 400 delostreleckých útokov, uviedol v pravidelnom videoposolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uviedol denník Guardian. Najtvrdšie boje podľa ukrajinského prezidenta prebiehali podobne ako doteraz v Doneckej oblasti, kým v Luhanskej oblasti bojujúce ukrajinské jednotky „kúsok po kúsku“ postupovali vpred. V súvislosti s ukrajinskými pozíciami na juhu krajiny Zelenskyj povedal, že jednotky Kyjeva tam „držia líniu, sústavne a veľmi premyslene ničia potenciál okupantov“.

Zvýšenie počtu raketových útokov zo strany Ruska na Ukrajine je sčasti zamerané aj na vyčerpanie zásob ukrajinskej protivzdušnej obrany a ovládnutie neba nad Ukrajinou, uviedol v sobotu podľa denníka The Guardian vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu. K silným výbuchom došlo v sobotu večer a v nedeľu ráno aj v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Oznámil to v nedeľu šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, podľa ktorého sa zrejme obnovilo ostreľovanie v okolí elektrárne.

08:15 ISW: Kremeľ stojí za provojnovými blogermi a novinármi i napriek ich kritickosti

Odborníci z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pravidelnej správe uvádzajú, že Kremeľ podporuje komunitu vojenských blogerov a novinárov v Rusku aj napriek tomu, že ich komentáre o operáciách ruskej armády na Ukrajine sú čoraz kritickejšie. Na svojom spravodajskom webe o tom v pondelok napísala britská stanica BBC.

Komunitu blogerov a vojnových spravodajcov tvorí viac než 500 nezávislých autorov a v Rusku sa stala smerodajným zdrojom informácií o vojne na Ukrajine, píšu odborníci podľa BBC. Predstavitelia tejto komunity sú podporovateľmi vojny a sú známi svojimi nacionalistickými názormi. Úzka spojitosť vojenských spravodajcov s ozbrojenými silami a polovojenskými formáciami dali tejto komunite silný hlas, ktorý má v ruskom informačnom priestore často väčšiu odozvu než vyhlásenia predstaviteľov ruského ministerstva obrany, konštatuje BBC s odvolaním sa na ISW.

Komunitu tvorí široká škála autorov – od tých, ktorí podporujú Kremeľ kritikou ruského vojenského velenia, až po tých, ktorí z vojenských neúspechov Ruska na Ukrajine priamo obviňujú Vladimira Putina. To, že Kremeľ je tolerantný voči komunite vojenských blogerov, je pritom prekvapujúce vzhľadom na cenzúru, ktorej čelia iné, tradičnejšie médiá, vrátane opozičných a zahraničných médií, píšu experti ISW.

03:10 Nemecko ponúklo Poľsku na zabezpečenie vzdušného priestoru systém Patriot

V dôsledku dopadu rakety na územie v Poľska naďaleko hraníc s Ukrajinou, ktorá čelí agresii Ruska, ponúkla nemecká vláda Varšave na zabezpečenie vzdušného priestoru systém protiraketovej obrany Patriot.

„Ponúkli sme Poľsku podporu pri zabezpečení jeho vzdušného priestoru – našimi stíhačkami Eurofighter a systémami protivzdušnej obrany Patriot,“ povedala ministerka obrany Christine Lambrechtová pre pondelňajšie vydania denníkov Rheinische Post a General-Anzeiger, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Ministerka pripomenula, že Nemecko už systém Patriot rozmiestnilo na Slovensku. „Našu prítomnosť (na Slovensku) chceme tam predĺžiť do konca roka 2023, eventuálne aj za tento horizont,“ povedala.

„Je našou prvoradou zodpovednosťou, aby sa NATO nestalo účastníkom vojny (na Ukrajine). Stále si musíme zachovať chladnú hlavu,“ zdôraznila Lambrechtová.

NEDEĽA

20:20 Pre Ruskú inváziu prišlo o zamestnanie zhruba 5 miliónov Ukrajincov

Približne päť miliónov obyvateľov Ukrajiny pre ruskú inváziu prišlo o zamestnanie. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministra hospodárstva Tetiana Berežna. Boje podľa jej slov pokračujú v oblastiach, v ktorých bolo v minulosti 10 miliónov zamestnaných ľudí. „Vojna ničí ukrajinský trh práce,“ dodala. Informuje o tom web Guardian.

19:42 Ukrajina popiera, že jej jednotky zabili ruských vojnových zajatcov

Komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Dmytro Lubinec v nedeľu poprel, že tamojšie vládne jednotky zabili ruských vojnových zajatcov. Podľa jeho slov sa ukrajinskí vojaci bránili pred Rusmi, ktorí predstierali kapituláciu, informuje tlačová agentúra AFP.

Na ruských sociálnych sieťach sa totiž tento týždeň objavili videá, ktoré údajne ukazujú telá ruských vojakov zabitých po tom, ako sa vzdali ukrajinským jednotkám.

Podľa Lubinca „úryvky“ z videozáznamu ukazujú, že Rusi „pomocou zinscenovaného zajatia spáchali vojnový zločin tým, že spustili paľbu na ukrajinské ozbrojené sily“. To znamená, že týchto vojakov „nemožno považovať za vojnových zajatcov“, tvrdí ombudsman. „Tí, ktorí chcú využiť ochranu medzinárodného práva na zabíjanie, musia byť potrestaní,“ dodal.

https://standard.sk/279769/rusi-obvinili-ukrajincov-z-masovej-popravy-zajatcov/

15:57 MAAE: Záporožská elektráreň je opäť ostreľovaná, prišlo tam k silným výbuchom

K silným výbuchom prišlo v sobotu večer a v nedeľu ráno v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Oznámil to v nedeľu šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, podľa ktorého prišlo zrejme v okolí elektrárne k obnoveniu ostreľovania, informujú agentúry AFP a Reuters.

„Tieto správy… sú extrémne znepokojivé. Pri tejto veľkej jadrovej elektrárni prišlo k výbuchom, čo je absolútne neakceptovateľné,“ uviedol Grossi vo vyhlásení. Zároveň dodal, že škody, ktoré vznikli na budovách, systémoch a vybavení elektrárne, zatiaľ nie sú kritické. Z ostreľovania elektrárne sa v nedeľu opäť navzájom obviňovali ruská i ukrajinská strana. 

13:17 The Washington Post: Irán pomôže Rusku s výrobou dronov pre vojnu na Ukrajine

Rusko uzatvorilo dohodu s Iránom na začatie výroby „stoviek“ bezpilotných ozbrojených lietadiel určených pre vojnu na Ukrajine, ktoré sa budú vyrábať priamo na ruskom území. Informuje o tom denník The Washington Post.

Denník s odvolaním sa na zdroje z amerických a iných západných tajných služieb uvádza, že Rusko a Irán pracujú na tom, aby v nasledujúcich mesiacoch mohli spustiť výrobu dronov na základe dohody, ktorú uzatvorili na stretnutí začiatkom novembra.

Teherán pritom v súčasnosti posúva Moskve informácie o „dizajne a kľúčových komponentoch“, aby mohla začať s výrobou dronov, uvádza The Washington Post s odvolaním sa tri nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou.

10:41 Podoľak: Rokovania s Moskvou by znamenali našu kapituláciu

Snahy Západu presvedčiť Ukrajinu, aby po sérii veľkých vojenských víťazstiev rokovala s Moskvou sú „bizarné“. Rokovania by totiž znamenali kapituláciu Kyjeva. V rozhovore pre agentúru AFP zverejnenom v nedeľu to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

„Keď máte iniciatívu na bojisku, je trochu bizarné dostávať návrhy ako: ‚aj tak všetko nezvládnete vojenskými prostriedkami, musíte rokovať‘,“ povedal Podoľak. Podľa jeho slov by rokovania znamenali, že krajina, ktorá oslobodzuje svoje územie, kapituluje vo vojne so štátom, ktorý prehráva. Moskva navyše nepredložila Kyjevu „priamy návrh“ na mierové rozhovory.

02:30 Austin: Rusko nám vojnou na Ukrajine ukazuje možný svet tyranie a nepokojov

Ruská invázia na Ukrajinu ponúka ukážku „možného sveta tyranie a nepokojov“. V sobotu to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v Kanade. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

 Austin tvrdí, že Rusko vo vojne na Ukrajine porušuje vojnové právo. „Nie sú to len omyly… Sú to zverstvá,“ povedal. Dodal, že „ruské raketové útoky ponechali nevinných Ukrajincov bez tepla, vody a elektriny“. „Videli sme útoky na školy, zabité deti, bombardované nemocnice,“ pokračoval.

01:23 Ukrajina čoskoro začne s dobrovoľnou evakuáciou ľudí z Chersonu

Ukrajina čoskoro začne evakuovať ľudí, ktorí chcú odísť z nedávno oslobodeného mesta Cherson na juhu Ukrajiny a z okolitých oblastí. V sobotu to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informuje agentúra Reuters.

Vereščuková povedala, že evakuáciu žiadajú niektorí obyvatelia Chersonu a ľudia žijúci v okolí mesta Mykolajiv. Podľa jej slov už ukrajinská vláda prijala konkrétne opatrenia a evakuácia by mala začať v najbližších dňoch. Dodala, že odísť chcú najmä starší ľudia.

SOBOTA

21:01 Sunak: Británia poskytne Ukrajine ďalšie zariadenia protivzdušnej obrany

Britský premiér Rishi Sunak v sobotu prisľúbil Ukrajine novú dodávku protivzdušných zariadení za 60 miliónov dolárov. Zásielka bude obsahovať 120 kusov protilietadlových zbraní, radar a systém na boj proti bezpilotným lietadlám, informujú tlačové agentúry AFP a Reuters.

Sunak to vyhlásil počas svojej prvej návštevy Kyjeva vo funkcii ministerského predsedu. V Kyjeve sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ukrajina žiada svet o ďalšie systémy protivzdušnej obrany, keďže Rusko svojimi bezpilotnými lietadlami a raketami dlhého doletu napáda jej energetickú infraštruktúru.

„Zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily úspešne vytláčajú ruské jednotky na zemi, civilisti sú brutálne bombardovaní zo vzduchu,“ uviedol Sunak vo vyhlásení. Dodal, že Británia posilní aj humanitárnu pomoc pre Ukrajinu pred nadchádzajúcou zimou a zintenzívni výcvik, ktorý poskytuje ukrajinským ozbrojeným silám.

19:27 Ukrajina: Z Kyjeva do Chersonu odišiel prvý vlak po deviatich mesiacoch okupácie

Prvý vlak od začiatku ruskej invázie dorazil v sobotu po 11-hodinovej ceste z ukrajinskej metropoly Kyjev do mesta Cherson. Ide o významný krok k obnoveniu spojenia medzi Kyjevom a týmto dôležitým mestom nachádzajúcim sa na juhu Ukrajiny, uvádza denník The New York Times.

Vlakové spojenie bolo obnovené týždeň po tom, ako ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad Chersonom z rúk okupantov.

Vlak, ktorý ráno dorazil do Chersonu, prepravil 200 cestujúcich a mal by byť začiatkom pravidelnej linky medzi týmito mestami, oznámil na Telegrame vysoký predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

„Toto je náš víťazný vlak! Tak ako tento vlak, vrátime do Chersonu všetko, čo je potrebné pre normálny život!“ napísal Tymošenko. Na videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidno, ako vlak odchádza za jasotu ľudí.

17:58 Jermak: Ukrajina nedostala žiadnu oficiálnu mierovú ponuku z Ruska

Moskva oficiálne nekontaktovala Kyjev ohľadom mierových rokovaní, ale aby sa rozhovory mohli uskutočniť, Rusko by muselo úplne stiahnuť svoje sily. V sobotu to počas videokonferencie na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe povedal Andrij Jermak, šéf prezidentskej kancelárie Volodymyra Zelenského.

„Nemáme žiadnu oficiálnu žiadosť z ruskej strany o… rokovaniach,“ povedal Jermak. Akékoľvek rozhovory, ktoré nie sú založené na ukrajinskej suverenite a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc, označil za „neprijateľné“. „Prvé kroky, ktoré je potrebné urobiť z ruskej strany, je stiahnuť všetky ruské jednotky z ukrajinského územia,“ dodal Jermak.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým odmietol myšlienku „krátkeho prímeria“ s Ruskom a povedal, že by to veci len zhoršilo. „Naozaj skutočný, dlhotrvajúci a čestný mier môže byť len výsledkom úplného zničenia ruskej agresie,“ povedal prezident.

16:24 Fínsko: Požiadať o vstup do NATO bolo po invázii na Ukrajinu prirodzené

Žiadosť Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie bola „prirodzeným krokom“ v súvislosti s vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu. Povedal to v sobotu fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.

Fínsko a susedné Švédsko sa odklonili od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti a v máji reakcii na vpád ruských vojsk na Ukrajinu požiadali o prijatie do NATO.

Rozhodnutie požiadať o vstup do Severoatlantickej aliancie bolo „výsledkom dramatickej zmeny nášho bezpečnostného prostredia,“ povedal Haavisto pre novinárom na každoročnej konferencii Manámskeho dialógu v Bahrajne.

15:42 Ukrajina: Britský premiér Sunak prvýkrát navštívil Kyjev

Britský premiér Rishi Sunak v sobotu pricestoval na svoju prvú návštevu ukrajinskej metropoly Kyjev vo funkcii ministerského predsedu.

„Ukrajina a Spojené kráľovstvo sú od prvých dní vojny najsilnejšími spojencami. Počas dnešného stretnutia sme diskutovali o najdôležitejších otázkach pre naše krajiny, ako aj pre globálnu bezpečnosť,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

UK PM @RishiSunak made a surprise visit to Kyiv on this snowy Saturday, President Zelensky announces. “Since the first days of the war, Ukraine and the UK have been the strongest of allies… We discussed the most important issues both for our countries and for global security.” pic.twitter.com/z5zotOwYXH

— Christopher Miller (@ChristopherJM) November 19, 2022

Sunak navštívil Ukrajinu, aby potvrdil „pokračujúcu podporu Spojeného kráľovstva“ Ukrajine v jej konflikte s ruským agresorom, uviedol vo vyhlásení Sunakov úrad.

Sunak prisľúbil, že jeho krajina bude stáť po boku Kyjeva „dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí“.

„Dnes som tu, aby som povedal, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej stáť pri vás, kým Ukrajina nezíska mier a bezpečnosť, ktoré potrebuje a ktoré si zaslúži. Budeme stáť pri vás aj potom, keď budete obnovovať svoju veľkú krajinu,“ povedal Sunak na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským.

14:17 Rusko kritizuje rozhodnutie Poľska neumožniť účasť Lavrova na stretnutí OBSE

Rusko kritizovalo v sobotu rozhodnutie Poľska, ktoré neumožní ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa na decembrovej schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v poľskom meste Lodž.

„Rozhodnutie Poľska, ktoré v súčasnosti predsedá OBSE, neumožniť ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa na Ministerskej rade OBSE v Lodži 1. a 2. decembra je bezprecedentné a provokatívne,“ uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.

„Varšava diskreditovala nielen samú seba ale nenapraviteľným spôsobom tiež poškodila dôveryhodnosť organizácie ako celku,“ uvádza ruský rezort.

Poľsko ako predsedajúca krajina OBSE v piatok oznámilo, že nedovolí Lavrovi zúčastniť sa na základe sankcií Európskej únie na stretnutí tejto 57-člennej organizácie. „Delegácie by sa mali prispôsobiť súčasným obmedzeniam EÚ a nezahŕňať osoby, ktoré sú sankciované Európskou úniou,“ uviedlo poľské predsedníctvo OBSE vo vyhlásení.

13:15 Vyše 430 detí zahynulo od začiatku invázie, uvádza ukrajinská prokuratúra

Najmenej 437 detí zomrelo doposiaľ na Ukrajine v dôsledku vojenskej invázie Ruska, oznámila v sobotu ukrajinská generálna prokuratúra.

Vyše 837 detí tiež utrpelo v dôsledku vpádu ruských vojsk zranenia. Prokuratúra pritom uviedla, že spomínané počty ešte nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón, kde prebiehajú aktívne boje, z oslobodených oblastí a z územia stále okupovaného ruskou armádou.

Najviac detí, a to 423, pritom zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Podľa Organizácie Spojených národov zahynulo od začiatku invázie z 24. februára na Ukrajine už najmenej 16.295 civilistov. Moskva pritom popiera, že jej vojská útočia na civilné ciele. Kyjev a západné krajiny však považujú inváziu za nevyprovokovanú agresiu.

8:57 Väčšina lídrov združenia APEC na záver samitu odsúdila vojnu na Ukrajine

Väčšina lídrov združenia Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) na záver dvojdňového samitu v thajskom Bangkoku odsúdila vojnu na Ukrajine. V spoločnej deklarácii 21 krajín APEC-u kritizovalo konflikt a globálne ekonomické otrasy, ktoré rozpútal.

„Väčšina členov ostro odsúdila vojnu na Ukrajine a zdôraznila, že spôsobuje obrovské ľudské utrpenie a zhoršuje existujúcu nestabilitu globálnej ekonomiky,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Okrem zmeny názvu organizácie bolo toto vyhlásenie doslovne rovnaké ako vyhlásenie skupiny G20 vydané v stredu po samite v Indonézii a údajne bolo výsledkom intenzívneho diplomatického dohadovania, píše AFP.

Skupina G20 napriek značným názorovým rozdielom nakoniec prijala záverečnú deklaráciu, v ktorej väčšina jej členov ostro odsúdila ruskú vojnu proti Ukrajine. Do protokolu zaznamenali aj nesúhlas Ruska s deklaráciou.

Ruský prezident Vladimir Putin sa odmietol zúčastniť na samite G20 na ostrove Bali, kde namiesto neho odcestoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Na samit APEC zasa poslal podpredsedu vlády.

02:37 Ukrajinský prezident odmietol myšlienku „krátkodobého prímeria“ s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok odmietol myšlienku „krátkodobého prímeria“ s Ruskom s tým, že by to situáciu len zhoršilo. Informuje o tom agentúra AFP.

„Rusko sa teraz snaží o krátkodobé prímerie, oddych na znovuzískanie síl. Niekto by to mohol nazvať koncom vojny, no takýto oddych situáciu len zhorší,“ vyhlásil ukrajinský líder v prejave, odvysielanom na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe. „Ozajstný, dlhodobý a poctivý mier môže byť len výsledkom úplného potlačenia ruskej agresie,“ vyhlásil Zelenskyj.   

Biely dom v piatok vyhlásil, že jedine Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom. Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval.   

PIATOK

22:11 Zelenskyj vyzval Európu na ďalšie sankcie proti Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s tohtotýždňovými intenzívnymi raketovými útokmi Ruska na Ukrajinu vyzval Európu na uvalenie ďalších sankcií na Moskvu. Informuje o tom agentúra DPA.

„Treba zaviesť ďalší európsky balík sankcií,“ povedal Zelenskyj v piatok vo videoposolstve írskym vysokoškolským študentom. Ruská agresia podľa neho neutícha ani na jediný deň, rovnako ako ani ruské lži. „Preto by ani medzinárodný nátlak na Rusko nemal povoliť ani na jediný deň,“ zdôraznil.

20:56 Biely dom: O rokovaniach s Ruskom môže rozhodnúť jedine Zelenskyj

Jedine ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom, vyhlásil v piatok Biely dom. Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval, informuje agentúra AFP.

„Všetci súhlasíme s tým, že diplomatické urovnanie je tou najlepšou cestou – hneď popri tom, že (ruský prezident Vladimir) Putin jednoducho stiahne svoje jednotky,“ podotkol hovorca Bieleho domu pre oblasť národnej bezpečnosti John Kirby. „Tiež sme uviedli, že Zelenskyj sám určí, či a kedy bude pripravený na rokovania a ako budú tieto rokovania vyzerať,“ dodal s tým, že „nik zo Spojených štátov ho netlačí“ k rokovaciemu stolu.

Vyhlásenie Bieleho domu prišlo dva dni po tom, čo šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť zo svojich nedávnych víťazstiev na bojovom poli a otvoriť rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny. Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že ukrajinské jednotky budú čoskoro schopné opätovne dobyť celé územie okupované Ruskom, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014.

20:47 Dodávky elektriny už takmer plne obnovili

Dodávky elektrickej energie na Ukrajine v priebehu piatka takmer plne obnovili. Po štvrtkových ruských raketových útokoch bolo bez prúdu viac než desať miliónov odberných miest, uviedol riaditeľ Výskumného energetického centra Olexandr Charčenko. Informuje o tom televízia CNN.

„Možno nejakých 300 zákazníkov je ešte bez prúdu, ale väčšinou sa to týka odberných miest blízko frontu,“ povedal Charčenko. Potvrdil, že v dôsledku štvrtkových útokov bola odpojená jadrová elektráreň v Chmeľnyckom na západe krajiny a tiež jeden blok v jadrovej elektrárni v Rivnom na severozápade.

„Tieto bloky boli na niekoľko hodín odpojené a bolo potrebné použiť naftové generátory. Situácia sa však medzičasom výrazne zlepšila, väčšina blokov je pripojená na sieť a predpokladám, že v blízkej budúcnosti budeme môcť obnoviť ich prevádzku,“ skonštatoval Charčenko.

20:39 Bývalý veľvyslanec v Nemecku sa stal námestníkom rezortu diplomacie

Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Vláda v Kyjeve o tom rozhodla v piatok, informovali ukrajinské médiá s odvolaním sa na vládneho zástupcu v parlamente Tarasa Meľnyčuka. Meľnyk (47) sa poďakoval za prejavenú dôveru ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ako aj šéfovi rezortu diplomacie Kulebovi. Presná oblasť jeho pôsobnosti v novej funkcii zatiaľ špecifikovaná nebola.

Meľnyk na poste veľvyslanca v Nemecku skončil po tom, ako obhajoval ukrajinského nacionalistického vodcu Stepana Banderu. Nemecký youtuber Tilo Jung napríklad v rozhovore konfrontoval Melnyka s masakrami Poliakov a Ži­dov. „Ne­exis­tujú žiad­ne dôkazy o tom, že Banderove jednotky zavraždili stá­tisíce Ži­dov,“ povedal Meľnyk s tým, že tieto informácie vraj šíri ruská strana.

Jung potom prečítal le­ták, ktorý mal vtedy Bandera rozširovať: „Moskovčania, Poliaci, Ma­ďari a Židia sú vaši nepriatelia, zničte ich!“ Dodal: „Ne­chá­pem, ako môžete nazvať hrdinom niekoho, kto bol ma­so­vým vra­hom Ži­dov a Poliakov zároveň.“ Meľnyk odpovedal, že Bandera nebol masovým vra­hom Židov a Poliakov: „Dnes vám nepoviem, že sa od neho diš­tan­cu­jem. A to je všetko!“

https://standard.sk/229024/banderovcov-nemecky-mainstream-este-stale-netoleruje/

20:30 Poľsko: Vyšetrovatelia dopadu rakety pôjdu aj na Ukrajinu, ak to bude potrebné

Vyšetrovatelia, ktorí sa venujú prípadu utorkového dopadu rakety na územie Poľska, odcestujú aj na Ukrajinu, ak to bude potrebné, uviedol v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Informuje agentúra PAP.

Poľsko podľa neho chce spolupracovať s Kyjevom v záujme čo najskoršieho objasnenia incidentu, ktorý si na východe Poľska pri hraniciach s Ukrajinou vyžiadal dve obete. „Dostávame podporu aj od našich amerických spojencov,“ povedal Morawiecki. Ako dodal, v piatok absolvoval stretnutie s americkou delegáciou a tá mu „predstavila sled udalostí, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou v tom čase odohrali“.

VIDEO Údajné opevnenia a zákopy na Kryme

This video allegedly shows fortifications being built in Heniches'ka Hirka, north of Crimea. Crimea's temporary governor Aksyonov confirmed the construction of trenches in the peninsula. pic.twitter.com/g5y7Pkye2x

— WarTranslated (Dmitri) (@wartranslated) November 18, 2022

19:26 Kyjevu hrozí úplné vypnutie elektriny, varuje radnica

Rusko v ostatných týždňoch vystupňovalo útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Rozsiahle raketové útoky uskutočnilo predovšetkým v utorok a vo štvrtok. Jedným z najviac zasiahnutých miest je Kyjev. Vo štvrtok v Kyjeve okrem toho prvýkrát túto jeseň snežilo.

„Pripravujeme sa na rôzne scenáre vrátane úplného vypnutia (elektriny v meste),“ povedal zástupca šéfa Kyjevskej mestskej štátnej správy Mykola Povoroznyk. Nespresnil, čo by sa v tom prípade dialo, avšak ukrajinskí predstavitelia zdôraznili, že neuvažujú nad evakuáciou miest.

https://standard.sk/279588/na-ukrajine-je-pre-vojnu-zaminovana-takmer-tretina-uzemia/

18:40 Moskva pre vojnu na Ukrajine upustí od silvestrovského ohňostroja

„Považujeme tento rok za rozumné upustiť od organizovania ohňostrojov a veľkých pouličných koncertov,“ uviedol starosta Moskvy Sergej Sobianin v piatok na sociálnych sieťach. Zároveň však prisľúbil, že mesto bude slávnostne vyzdobené.

Moskovská samospráva predtým uskutočnila online hlasovanie, kde sa obyvateľov pýtala, či organizovať silvestrovské oslavy napriek vojne, píše DPA. Hlasovalo 300.000 Moskovčanov a 80 percent z nich sa vyslovilo v prospech osláv. Viac n

17:11 Ruské útoky ochromili takmer polovicu energetickej infraštruktúry Ukrajiny

Takmer polovica energetickej infraštruktúry Ukrajiny si vyžaduje opravu po sérii vzdušných útokov zo strany Ruska, v dôsledku ktorých zostali bez dodávok elektriny milióny Ukrajincov, uviedol v piatok Kyjev. informuje agentúra AFP.

„Len 15. novembra Rusko vystrelilo na ukrajinské mestá približne sto rakiet. Vyradili z prevádzky takmer polovicu nášho energetického systému,“ uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý zároveň požiadal európskych spojencov Ukrajiny o podporu.

Opakované ruské ostreľovanie spôsobilo prerušenie dodávok elektriny i vody v celej Ukrajine, Kremeľ však vinu za utrpenie civilistov pripisuje neochote Kyjeva rokovať, píše denník The Guardian. Najnovšie útoky prišli spolu s prvým tohtoročným snehom.

https://standard.sk/279276/ukrajinu-pokryl-prvy-sneh-zacina-sa-zimna-vojna/

15:57 Ukrajinskí experti začali pracovať na mieste dopadu rakety v Poľsku

Ukrajinskí experti už pracujú v pohraničnej oblasti na juhovýchode Poľska na mieste, kam v utorok dopadla raketa, uviedol v piatok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informuje o tom agentúra Reuters.

 Na sociálnej sieti Twitter Kuleba napísal, že Ukrajina bude pokračovať v „otvorenej a konštruktívnej“ spolupráci s Poľskom v súvislosti s utorkovým incidentom, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. Ako tvrdí Varšava i jej západní spojenci, dôkazy z miesta dopadu naznačujú, že explóziu zapríčinila raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorou sa snažili zostreliť ruskú raketu, pripomína Reuters. Kyjev to však popiera s tým, že v prípade výbuchu na poľskom území má dôkazy o „ruskej stope“.

14:24 Erdogan a Putin spolu hovorili o Ukrajine a o dodávkach zemného plynu

Turecký prezident  Tayyip Erdogan si myslí, že nedávne stretnutie predstaviteľov americkej a ruskej tajnej služby bolo dôležité pre zabránenie „nekontrolovateľnej“ eskalácie na bojisku. Povedal to počas telefonátu so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, informuje agentúra Reuters.

Riaditeľ ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v pondelok neohlásene stretli v Ankare, aby rokovali o nukleárnych hrozbách Moskvy a Američanoch zadržiavaných v Rusku, uviedol vtedy Biely dom.

Podľa kancelárie tureckého prezidenta tiež Erdogan v telefonáte so šéfom Kremľa apeloval na obnovenie diplomatických snáh zameraných na ukončenie konfliktu na Ukrajine a poďakoval Putinovi za predlženie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny. Túto dohodu pomohli v júli vyrokovať Turecko a OSN, aby zaistili bezpečné trasy na vývoz ukrajinského obilia z blokovaných čiernomorských prístavov Ukrajiny.

12:43 Ruský vojak je proti vojne na Ukrajine, chce svedčiť aj na medzinárodnom súde

Ruský vojak Nikita Čibrin, ktorý bol členom jednotky obvinenej z páchania vojnových zločinov v Kyjevskej oblasti, vyhlásil, že je ochotný svedčiť na medzinárodnom súde o svojich skúsenostiach na Ukrajine. V piatok o tom informovala webová stránka britského denníka The Guardian.

Čibrin (27) patril k 64. samostatnej gardovej motostreleckej brigády a po odchode z tejto jednotky v júni sa rozhodol ujsť z Ruska do Španielska a vystupovať proti vojne na Ukrajine. Tento týždeň pricestoval do španielskeho hlavného mesta Madrid. Vojak pochádzajúci z mesta Jakutsk na ruskej Sibíri povedal, že do jednotky vstúpil 24. februára a nemal „ani tušenie“, že ide bojovať na Ukrajinu. Dodal, že nadriadení velitelia podviedli jeho i jeho druhov.

Čibrin uviedol, že počas pôsobenia na Ukrajine bola morálka medzi ruskými vojakmi „mimoriadne nízka“ a „každý sa pokúšal nájsť spôsob, ako sa dostať preč z armády“.

12:37 Poľsko usporiada štátne pohreby pre obete dopadu rakety, tvrdí miestny kňaz

Poľsko usporiada štátne pohreby pre dve osoby, ktoré zahynuli pri dopade rakety na poľskú obec Przewodów pri ukrajinských hraniciach. Informujú o tom agentúry PAP a DPA. Obete utorkového dopadu rakety na územie Poľska budú mať oddelené pohreby – jeden sa uskutoční v sobotu a druhý v nedeľu –, pričom oba budú mať štátny charakter, uviedol pre PAP kňaz z fary v Przewodówe Bogdan Wažny.

Na poľnohospodársky objekt pri obci Przewodów, ktorá leží len šesť kilometrov od ukrajinských hraníc, dopadla raketa v utorok popoludní. V dôsledku explózie, ktorá po dopade rakety vznikla v sklade obilia, zomrel 60-ročný vodič traktora a 62-ročný pracovník skladu. Podľa poľských médií vodič traktora viezol v čase dopadu kukuricu na váhu v sklade a druhý pracovník stál vedľa neho.

12:17 Rusko oznámilo, že „opevňuje“ anektovaný Krymský polostrov

Rusko v piatok oznámilo, že posilňuje pozície na Krymskom polostrove, anektovanom od Ukrajiny v roku 2014. Tento krok ohlásilo v čase, keď Kyjev dobyl naspäť územie v susednej Chersonskej oblasti, pripomína tlačová agentúra AFP.

„Posilňovanie a upevňovanie pozícií prebieha na území Krymu pod mojím dohľadom; cieľom je zaistiť bezpečie všetkým Krymčanom,“ uviedol v sociálnych médiách Moskvou dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov.                                           

Rusko anektovalo Krym po celoukrajinských prodemokratických demonštráciách, ktoré viedli k zosadeniu bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, nakloneného Kremľu. Krym bol vo februári využitý ako štartovacie miesto „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, ako Kremeľ nazýva svoju inváziu do tejto krajiny. Axionov napísal, že opevňovacie práce sa robia napriek tomu, že tam už podnikajú opatrenia armáda aj bezpečnostné sily.

11:22 Rusko dúfa, že sa dohodne s USA ďalšiu výmenu väzňov, o Ukrajine hovoriť nechce

Rusko dúfa, že sa podarí dohodnúť ďalšiu výmenu väzňov so Spojenými štátmi, v rámci ktorej by mohol byť vymenený známy ruský obchodník so zbraňami Viktor But. Vyhlásil to piatok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, podľa ktorého však Moskva s Washington o Ukrajine nemá o čom rokovať. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. „Chcel by som dúfať, že perspektíva (výmeny väzňov) nielen pretrváva, ale sa aj upevňuje a nastane moment, keď sa z perspektívy stane konkrétna dohoda… Viktor But je jedným z tých, o ktorých sa hovorí, a určite sa spoliehame na pozitívny výsledok,“ cituje Riabkova agentúra RIA Novosti.

Podľa pozorovateľov by výmena mohla zahŕňať Američanov väznených v Rusku – basketbalistku Brittney Grinerovú alebo bývalého príslušníka námorných síl Paula Whelana. V súvislosti s Grinerovou prezident USA Joe Biden vyjadril minulý týždeň nádej, že ruský prezident Vladimir Putin bude po nedávnych voľbách do amerického Kongresu ochotnejší rokovať o výmene väzňov.

V súvislosti so situáciou na Ukrajine však Riabkov uviedol, že Moskva s Washingtonom nemá o čom hovoriť. „K žiadnemu dialógu a už vôbec nie rokovaniam prísť nemôže vzhľadom na radikálne odlišné postoje,“ uviedol Riabkov. Zároveň však povedal, že Rusko je pripravené rokovať so Spojenými štátmi o strategickej stabilite, ak to chce aj Washington. „Ak Američania preukážu záujem a pripravenosť, neodmietneme to,“ cituje Riabkova agentúra Reuters.

10:27 Na Ukrajine sa začali predávať posledné náramky vyrobené z ocele z Azovstaľu

Na Ukrajine sa začala predávať posledná séria náramkov z ocele vyrobenej v oceliarňach Azovstaľ vo východoukrajinskom meste Mariupol. Vo štvrtok večer o tom informovali tlačová agentúra Reuters aj portál britskej televízie Sky News.

Náramky sa predávajú približne po 40 dolárov za kus a zisky pôjdu organizácii, ktorá pomáha financovať získavanie a údržbu dronov využívaných ukrajinskou armádou. „Keď nosíme tento náramok, cítime hrdosť, že sme Ukrajinci. Je to veľmi silný pocit,“ povedal Jurij Ryženkov, riaditeľ spoločnosti Metinvest, ktorá vlastní Azovstaľ.

„V mojej rodine si už každý kúpil jeden (náramok)… Myslíme si, že je to symbol, ktorý zjednocuje celú krajinu,“ dodal Ryženkov.

https://standard.sk/279113/svedsko-vybuch-plynovodov-nord-stream-bola-sabotaz-nasli-sme-stopy-po-vybusninach/

09:00 Naď: Ukrajina si prevzala siedmu húfnicu Zuzana 2, čoskoro bude mať aj ôsmu

Ukrajina si prevzala siedmy kus objednanej húfnice Zuzana 2. V dohľadnom čase jej odovzdajú aj posledný ôsmy kus techniky, ktorý štátna akciová spoločnosť Konštrukta-Defence dodáva na základe komerčného predaja.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) o tom informoval na sociálnej sieti.

Poznamenal, že všetkých sedem odovzdaných kusov bolo ukrajinskou stranou komplet uhradených na účet spoločnosti.

„Konštrukta výrobu pre Ukrajinu nekončí. Dánsko, Nórsko a Nemecko zafinancujú ďalších 16 kusov. Čoskoro k tomu podpíšeme potrebné dokumenty,“ doplnil minister.

https://standard.sk/277753/na-ukrajine-znicili-prvu-hufnica-zuzana-2-ktoru-slovensko-poslalo-kyjevu/

06:37 MAAE vyjadrila znepokojenie nad ruskými útokmi na jadrové zariadenia Ukrajiny

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prijala vo štvrtok rezolúciu vyjadrujúcu „vážne znepokojenie“ nad tým, že Rusko neuposlúchlo výzvy na zastavenie útokov voči jadrovým zariadenia na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Rada guvernérov, a síce vrcholný orgán MAAE pozostávajúci z 35 členských krajín, vyzvala schválenou rezolúciou Moskvu, aby sa „vzdala svojich nepodložených nárokov na vlastníctvo Záporožskej atómovej elektrárne“. Na Moskvu tiež apeluje, aby z tejto elektrárne „okamžite stiahla svojich vojakov a ďalších predstaviteľov“ a aby zastavila všetky svoje útoky a ďalšie konanie proti tejto elektrárni aj iným jadrovým zariadeniam na Ukrajine.

Návrh rezolúcie predložili Rade guvernérov MAAE Kanada a Fínsko. Spomedzi 35 členských krajín ho podporilo 24, povedali AFP dvaja nemenovaní diplomati. Proti sa vyslovili len Rusko a Čína. Hlasovania sa zdržali Pakistan, India, Juhoafrická republika, Namíbia, Keňa, Vietnam a Saudská Arábia a dve ďalšie krajiny sa na hlasovaní nezúčastnili.  

https://standard.sk/279061/papez-vatikan-je-pripraveny-sprostredkovat-koniec-konfliktu-na-ukrajine/

ŠTVRTOK

22:24 Duda: Prokurátor je priateľský, ale legalistický ohľadne ukrajinskej účasti na vyšetrovaní

Na to, aby sa Ukrajina mohla zapojiť do vyšetrovania dopadu rakety na východe Poľska, je potrebné splniť niekoľko náležitostí podľa medzinárodného práva. Vyhlásil to vo štvrtok poľský prezident Andrzej Duda. „Prokurátor, ktorý pracuje na mieste, je veľmi priateľský, ale aj veľmi legalistický, čo sa týka ukrajinského návrhu. Ak chcú naši ukrajinskí hostia vidieť výsledky vyšetrovania, môžu o ne požiadať v súlade so zákonom. Ak sa chcú zapojiť do vyšetrovania, je potrebné splniť isté zákonné náležitosti,“ povedal Duda.

22:16 Viac než desať miliónov Ukrajincov zostalo vo štvrtok bez dodávok elektrickej energie

„Momentálne je bez elektriny viac než desať miliónov Ukrajincov,“ povedal prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že išlo o dôsledok ruských raketových útokov. Najhoršia situácia je podľa neho v Odeskej, Vinnyckej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.

21:08 Ukrajinské úrady vraj objavili v oslobodenom Chersone „mučiarne“

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo štvrtok hovoril o „strašnom“ rozsahu mučenia Ukrajincov, ku ktorému dochádzalo počas ruskej okupácie Chersonu. „Nikdy predtým som nevidel niečo takéhoto rozsahu. Rozsah toho bol strašný,“ vyhlásil Lubinec, ktorý je komisárom ukrajinského parlamentu pre ľudské práva. Ukrajinské úrady podľa neho odhalili v oslobodenom Chersone „mučiarne“, kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali.

20:55 Ukrajinskí experti sú už v Poľsku, budú vyšetrovať raketu

Do Poľska pricestovali ukrajinskí experti, ktorí sa budú spolupodieľať na vyšetrovaní okolností utorkového dopadu rakety na poľskom území. Informovalo o tom vo štvrtok ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. „Naši experti sú už v Poľsku. Očakávame, že im bude – v spolupráci s poľskými vyšetrovacími orgánmi – umožnený rýchly prístup na miesto (udalosti),“ napísal na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.

20:15 Duda hovoril so Zelenským: Nečudujme sa, zažíva silné emócie a stres

„Je to veľmi náročná situácia pre Ukrajinu. Emócie sú veľké a je tu aj obrovský stres. Počas predchádzajúcich dní zažívala Ukrajina masívne ruské raketové útoky. Rusko bezohľadne vypálilo na Ukrajinu stovky rakiet… Nie je preto prekvapením, že prezidentove emócie sú intenzívne. Prezident je hlboko znepokojený tým, čo sa deje ľuďom, ktorí ho zvolili a za ktorých cíti zodpovednosť,“ povedal po štvrtkovom rozhovore so Zelenským poľský prezident Andrzej Duda.

20:05 Spod trosiek vo Vilňansku vytiahli sedem tiel

Sedem tiel vytiahli záchranári spod trosiek obytnej budovy vo Vilňansku v Záporožskej oblasti, ktorú počas predchádzajúcej noci zasiahla ruská raketa. Oznámil to zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

18:21 EÚ pošle Ukrajine 1800 ton núdzovej pomoci

Európska únia v priebehu novembra zašle Ukrajine ďalších 1800 ton núdzovej pomoci. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia, ktorá poskytovanie pomoci Kyjevu koordinuje. Najnovšia materiálna podpora, ktorá má pomôcť Ukrajincom zvládnuť zimu, pochádza z Belgicka, Fínska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska a Švédska a okrem iného zahŕňa aj dodávky energie, núdzové prístrešky, súpravy prvej pomoci, ochranné oblečenie, hasičské vybavenie a hasičské autá a autobusy.

16:57 Poľsko dostane na budúci rok z USA raketomety HIMARS

„Poľsko získa svoj prvý HIMARS na budúci rok,“ napísal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak vo štvrtok na Twitteri. „HIMARS sú účinné delostrelecké raketové systémy, ktoré prešli testom počas vojny na Ukrajine,“ dodal.

16:54 Rusko neuvažuje o tom, že by použilo jadrové zbrane, uviedol Kremeľ

Prezident Vladimir Putin síce tvrdí, že ak by Rusko bolo napadnuté, bude brániť svoje územie všetkými dostupnými prostriedkami vrátane atómových zbraní, ruskí činitelia však tvrdia, že Západ si už viackrát zle vysvetlil vyhlásenia Kremľa, píše agentúra Reuters. Na otázku, či by bolo možné, aby Rusko použilo svoje jadrové zbrane, a či sa o tejto téme už diskutovalo alebo nie, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal, že už len samotná formulácia takýchto otázok je neakceptovateľná.

15:18 Zelenskyj nevie, čo sa stalo v Poľsku. Je si však istý, že to bola ruská raketa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že si nie je úplne istý, čo viedlo k pádu rakety na poľskú dedinu Przewodów neďaleko ukrajinských hraníc. „Neviem, čo sa stalo. Nevieme to s istotou. Svet to nevie. Som si však istý, že to bola ruská raketa, som si istý, že sme strieľali zo systémov protivzdušnej obrany,“ povedal Zelenskyj. „Dnes sa však nedá hovoriť o ničom konkrétnom, že to bola protivzdušná obrana Ukrajiny.“

14:22 Poľsko zrejme umožní Ukrajine prístup k vyšetrovaniu dopadu rakety

Varšava je ochotná umožniť ukrajinským expertom prístup k miestu utorkového dopadu rakety, ktorá neďaleko hranice s Ukrajinou zabila dvoch ľudí. Uviedol to vo štvrtok poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu Jakub Kumoch. Na mieste aktuálne pracuje skupina poľských a amerických vyšetrovateľov, povedal Dudov poradca. Prístup podľa neho môžu Ukrajincom poskytnúť čoskoro, ak s tým budú súhlasiť obe strany. „Pokiaľ viem, z americkej strany nie sú žiadne námietky,“ povedal Kumoch.

13:35 Rusko od dohody o obilí očakáva vyriešenie svojich záujmov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok potvrdilo predĺženie dohody o vývoze ukrajinského obilia po mori. Dohoda zostáva v platnosti bez zmien ďalších 120 dní od tohto piatka. Ministerstvo vo vyhlásení dodalo, že Moskva očakáva vyriešenie svojich záujmov, pokiaľ ide o zmiernenie sankcií na vývoz ruských obilnín a hnojív v rámci tejto dohody. Rusko ju vníma ako balík dohovorov týkajúci sa jednak ukrajinských a jednak ruských produktov.

12:30 Erdogan: Ani USA, ani Rusko nemajú v úmysle použiť jadrové zbrane

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok povedal, že Spojené štáty ani Rusko nemajú v úmysle použiť jadrové zbrane. Podľa jeho slov ho o tom informovali po americko-ruských rozhovoroch, ktoré sa tento týždeň konali v Ankare. „Podľa informácií, ktoré som dostal od môjho šéfa spravodajských služieb, jedna ani druhá strana v súčasnosti nepoužije jadrové zbrane,“ uviedol Erdogan pred novinármi v Indonézii, kde sa zúčastnil na summite skupiny G20.

11:41 Najnovšie útoky zasiahli infraštruktúru, bytové domy i priemyselný areál

Najnovšia séria ruských úderov raketami a dronmi zasiahla ukrajinskú infraštruktúru, bytové domy i priemyselný areál. Najmenej štyria ľudia zahynuli pri útoku, ktorý zasiahol obytnú budovu v meste Viľňansk v Záporožskej oblasti. V meste Dnipro vznikol veľký požiar po tom, ako útoky zasiahli priemyselný objekt. Zranenia utrpelo osem ľudí. Kyjevská vojenská správa oznámila, že protivzdušná obrana zostrelila najmenej dve riadené strely a päť iránskych výbušných dronov.

10:30 Na Ukrajine napadol prvý sneh

Snežnú nádielku zažilo aj hlavné mesto Ukrajiny, ktoré je v súčasnosti svedkom častých neohlásených a neplánovaných výpadkov elektriny. Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba už predtým v priebehu tohto týždňa upozornil, že situácia z hľadiska poveternostných podmienok sa v tomto ukrajinskom regióne môže čoskoro stať náročnou a teploty ovzdušia môžu klesnúť až na mínus desať stupňov Celzia.

9:32 Predĺžili dohodu o vývoze ukrajinského obilia po mori

Dohoda umožňujúca bezpečný vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more napriek ruskej invázii bola predĺžená, oznámila vo štvrtok Organizácia Spojených národov. Platnosť dohody mala pôvodne vypršať najbližší víkend.

9:08 Po niekoľkotýždňovej prestávke zasiahla raketa Odeskú oblasť

Ruská raketa vo štvrtok zasiahla Odeskú oblasť na juhozápade Ukrajiny. Výbuchy hlásili aj z Kyjeva a mesta Dnipro. V Odeskej oblasti išlo o prvý takýto útok po niekoľkých týždňoch, oznámil oblastný gubernátor Maxym Marčenko. Na sociálnej sieti uviedol, že zasiahnutý bol infraštruktúrny cieľ, pričom varoval pred hrozbou „masívneho raketového útoku na celé územie Ukrajiny“.

8:28 Biden spochybnil Zelenského tvrdenia o rakete

Americký prezident Joe Biden spochybnil vo štvrtok tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu. „To nie sú dôkazy,“ povedal Biden novinárom v Bielom dome po návrate z cesty do Ázie, keď sa ho spýtali na Zelenského vyjadrenia.

6:26 Zelenskyj chce od spojencov všetky údaje o rakete v Poľsku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval utorok spojencov Kyjeva, aby s ním zdieľali „všetky údaje“ v súvislosti s raketou, ktorá v utorok dopadla na územie susedného Poľska. Kyjev nástojí na tom, že raketa bola odpálená Ruskom, čo protirečí tvrdeniam Varšavy. „Chceme potvrdiť všetky detaily, každý fakt. Preto potrebujeme… prístup k všetkým údajom, ktoré naši partneri majú, i k miestu explózie,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom prejave.

STREDA

21:26 Americký generál Milley vyzdvihol úspechy Kyjeva, Rusi podľa neho zlyhávajú

Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru predstavujú kampaň plnú teroru a vojnových zločinov. Vyhlásil to v stredu predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley.

Pravdepodobnosť, že sa Ukrajine podarí v blízkej dobe vojensky poraziť Rusko a prinútiť ho, aby sa stiahlo zo všetkých okupovaných oblastí Ukrajiny vrátane Krymského polostrova, podľa neho nie je vysoká. Dodal ale, že môže dôjsť k nájdeniu politického riešenia, ktoré povedie k stiahnutiu ruských síl.

Milley však ďalej konštatoval, že „Rusi zlyhali každý jeden raz“ čo sa týka dosahovania svojich cieľov v bojoch na Ukrajine. Prehrali podľa neho strategicky, operatívne aj takticky. „O čo sa pokúsili, tam zlyhali,“ poznamenal v súvislosti s úsilím „ovládnuť celú Ukrajinu“ na začiatku vojny, ako aj neskôr po presmerovaní ofenzívy na Donbas či so snahou ovládnuť Záporožskú a Chersonskú oblasť. Milley, naopak, vyzdvihol úspechy ukrajinskej armády.

21:14 Poľský Sejm si minútou ticha uctil obete dopadu rakety v Przewodówe

Poľský Sejm si v stredu minútou ticha uctil pamiatku dvoch obetí utorkového pádu vojenskej rakety v obci Przewodów na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou.

Poľské úrady neoznámili identitu osôb, ktoré pri incidente zahynuli. Médiá však uviedli, že išlo o dvoch mužov približne vo veku 60 rokov, ktorí sa v tom čase nachádzali v areáli poľnohospodárskej firmy. Ako pripomenula stanica Sky News, pri incidente utrpeli zranenia ešte štyri osoby.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia v priebehu stredy uviedli, že do Poľska zrejme dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však nástojí, že Poľsko zasiahla ruská raketa, a žiada, aby k vyšetrovaniu incidentu pripustili aj Ukrajinu.

20:43 Stoltenberg: Vojna na Ukrajine sa raz zrejme skončí za rokovacím stolom

Ruská vojna na Ukrajine sa napokon zrejme skončí za rokovacím stolom. V stredajšom rozhovore pre britskú stanicu BBC to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„V istej fáze sa táto vojna s najväčšou pravdepodobnosťou skončí za rokovacím stolom. Avšak vieme, že výsledok týchto rokovaní bude úzko spätý s vojenskou silou na bojisku,“ povedal Stoltenberg.

Zdôraznil pritom, že rozhodnutie o tom, kedy sa mierové rokovania začnú, je na Ukrajine.

„Všetci chceme mier a riešenie prostredníctvom rokovaní. Zároveň však musíme chápať, že ak Rusko a prezident (Vladimir) Putin prestanú bojovať a Ukrajina tiež prestane bojovať, bude mier… Ak však prezident (Volodymyr) Zelenskyj a Ukrajina prestanú bojovať, Ukrajina prestane existovať ako suverénny štát,“ vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie.

Dodal, že NATO teraz podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní a bude ju podporovať aj za rokovacím stolom.

20:32 ČR: Vláda schválila výcvik ukrajinských vojakov aj zahraničné misie do roku 2024

V Česku by sa mal do konca budúceho roka uskutočniť výcvik ukrajinských vojakov. Prebiehať by mal celkovo v piatich štvortýždňových cykloch, pričom na každom z nich sa bude môcť zúčastniť do 800 vojakov. Výcvik odsúhlasila vláda na svojom stredajšom zasadnutí, oznámila ministerka obrany Jana Černochová.

„Vláda schválila výcvik ukrajinských vojakov na území Českej republiky,“ oznámila Černochová po rokovaní vlády. Výcvik bude podľa jej slov pozostávať z piatich turnusov; na každom z nich bude do 800 vojakov. „Uskutočnili by sa do konca roka 2023,“ dodala ministerka s tým, že prvý z turnusov by sa mal konať ešte v tomto roku. Na potrebe pripraviť výcvikové misie sa zhodli ministri obrany krajín EÚ na augustovom neformálnom rokovaní v Prahe, pripomína server Novinky.cz.

Zmienený český výcvik síce vychádza z bilaterálnej dohody českej a ukrajinskej vlády, do budúcnosti sa však plánuje jeho prevedenie pod asistenčnú misiu Európskej únie, ktorú EÚ schválila v polovici októbra, uvádza sa vo vyhlásení českého rezortu obrany.

20:06 Maďarsko: Zelenského výroky o ruskej rakete v Poľsku sú nezodpovedné

Za „nezodpovedné“ označilo v stredu Maďarsko tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok na území Poľska zabila dvoch ľudí, bola vystrelená Ruskom.

„V takejto situácii sa svetoví lídri vyjadrujú zodpovedne,“ povedal reportérom v Budapešti šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás.

„Ukrajinský prezident okamžitým obvinením Ruska urobil chybu, je to zlý príklad,“ dodal a zároveň ocenil opatrný prístup Poľska a Spojených štátov.

Utorkový výbuch v Poľsku podľa predbežných zistení NATO aj vyjadrenia Bieleho domu zrejme zapríčinila strela ukrajinskej protivzdušnej obrany namierená proti ruskej rakete.

19:03 Zelenskyj: Raketa, ktorá zasiahla Poľsko, nepochybne nebola ukrajinská

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený o tom, že raketa, ktorá v utorok večer dopadla na územie Poľska a zabila tam dvoch ľudí, nebola ukrajinská. S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom informuje denník The Guardian a stanica Sky News.

„Nemám žiadne pochybnosti o tom, že to nebola naša raketa,“ uviedol v stredu Zelenskyj. Ako dodal, má v tomto smere informácie od velenia ukrajinských ozbrojených aj vzdušných síl, ktorým „nemôže nedôverovať“. Ukrajine by mal byť podľa neho umožnený prístup na miesto v poľskej obci Przewodów, kde došlo k výbuchu rakety.

Zelenskyj sa takto vyjadril krátko po tom, ako na okamžitý prístup Kyjeva na miesto výbuchu apeloval aj predseda ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov, ktorý žiadal o „spoločné preskúmanie incidentu“.

Utorkový výbuch v Poľsku podľa predbežných zistení NATO aj vyjadrenia Bieleho domu zrejme zapríčinila strela ukrajinskej protivzdušnej obrany namierená proti ruskej rakete.

18:03 Bielorusko tvrdí, že zostrelilo dron, ktorý prichádzal z Ukrajiny

Bielorusko v stredu oznámilo, že zostrelilo dron, ktorý na jeho územie prichádzal z Ukrajiny. S odvolaním sa na vyhlásenie bieloruskej pohraničnej stráže o tom informuje agentúra AFP.

„Pohraničná stráž v meste Pinsk spozorovala kvadroptéru vzdialenú asi 100 metrov od hraníc smerujúcu z ukrajinskej strany na územie Bieloruska,“ uviedla pohraničná stráž. „Pohraničná hliadka zostrelila dron puškou typu kalašnikov,“ dodala. Minsk zároveň informoval, že zostrelený dron bol „vybavený kamerou“ a bol použitý na natáčanie jeho pohraničnej obrany.

Kyjev v reakcii uviedol, že toto oznámenie ako aj iné nepriateľské vyhlásenia zo strany Minsku signalizujú „narastajúcu“ hrozbu novej ofenzívy, ktorú by Moskva mohla spustiť z Bieloruska.

17:43 USA: Ukrajina sa v čase výbuchu v Poľsku pokúšala zostreliť ruskú raketu v okolí

Ukrajinská armáda oznámila Spojeným štátom a ďalším spojencom, že sa v čase, keď v utorok do poľskej obce Przewodów dopadla raketa, pokúšala zostreliť ruskú raketu v blízkosti danej oblasti. Pre stanicu CNN to v stredu povedal nemenovaný americký predstaviteľ.

Zatiaľ však nie je jasné, či raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany bola rovnakou ako tá, ktorá zasiahla Poľsko a usmrtila dve osoby.

Utorkový výbuch v Poľsku – len niekoľko kilometrov od hranice s Ukrajinou – podľa predbežných zistení NATO aj vyjadrenia Bieleho domu zapríčinila zrejme strela ukrajinskej protivzdušnej obrany namierená proti ruskej rakete. V utorok sa však hovorilo o ruskej rakete či o „rakete ruskej výroby“. Americký prezident Joe Biden v súvislosti s trajektóriou rakety v stredu poznamenal, že zrejme nebola vypálená z Ruska.

17:34 Rusko si predvolalo poľského veľvyslanca pre výroky o rakete na poľskom území

Rusko si v stredu predvolalo poľského veľvyslanca v súvislosti s vyhláseniami Varšavy, že raketa, ktorá v utotok dopadla na východe Poľska a vyžiadala si životy dvoch Poliakov, bola vystrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou, ale vinu za incident v konečnom dôsledku aj tak nesie Rusko.

Utorkový výbuch v Poľsku podľa predbežných zistení NATO aj vyjadrenia Bieleho domu zapríčinila zrejme strela ukrajinskej protivzdušnej obrany namierená proti ruskej rakete. V utorok sa však hovorilo o ruskej rakete či o „rakete ruskej výroby“. V priebehu utorka sa Ukrajina stala terčom rozsiahlych raketových útokov zo strany Ruska.

16:55 Ukrajina predĺžila stanné právo a mobilizáciu do 19. februára 2023

Ukrajinský parlament predĺžil platnosť trvania stanného práva v krajine, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. Znamená to, že uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 19. februára budúceho roku.

Za predĺženie stanného práva hlasovalo takmer 300 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovna rada). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 až 60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.

16:52 Ukrajina: Ženu v Kyjeve zabili úlomky z ruskej rakety pri hrobe jej manžela

Polícia v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu uviedla, že utorkové ruské ostreľovanie si vyžiadalo najmenej dve obete. Šesťdesiatdeväťročnú ženu zabili úlomky z rakety vo chvíli, keď navštívila hrob svojho manžela.

Šéf kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov spresnil, že žena utrpela smrteľné zranenie v čase, keď sa nachádzala na cintoríne. Nebytov na platforme Telegram pripísal zodpovednosť za jej smrť ruskému ostreľovaniu.

Žena podľa polície pochádzala z dediny zhruba 40 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

16:44 Česká ministerka obrany: Za smrť Poliakov je zodpovedné Rusko

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej je za utorkovú smrť dvoch Poliakov zodpovedné Rusko. Rakety by totiž vôbec nelietali, ak by Rusko nenapadlo Ukrajinu, zdôraznila v stredu v dolnej komore českého parlamentu. Informuje o tom portál Novinky.cz s tým, že rakety podľa posledných informácií vyslala pravdepodobne Ukrajina, keď sa snažila zasiahnuť ruskú strelu.

„Za smrť dvoch Poliakov je zodpovedné Rusko. Ak by nenapadlo Ukrajinu, žiadne rakety by nelietali,“ povedala Černochová v Poslaneckej snemovni. Reagovala tak podľa Noviniek.cz na slová exministra obrany Lubomíra Metnara, ktorý predtým poukázal na to, že Černochová v utorok na Twitteri písala o „preukázateľne“ ruských raketách, a to aj napriek tomu, že sa takéto informácie nepotvrdili.

„Dôsledok je vždy rovnaký, sú to dvaja mŕtvi obyvatelia Poľska. Od vlády by som ale očakával profesionálny prístup. Akokoľvek vypustená dezinformácia môže nahrávať ruskej propagande,“ zdôraznil Metnar a vzápätí utorkový útok v pléne parlamentu odsúdil.

16:26 Duda: So zapojením sa Kyjeva do vyšetrovania výbuchu musí súhlasiť Poľsko aj USA

S podieľaním sa Ukrajiny na vyšetrovaní utorkového dopadu rakety do poľskej obce Przewodów, ktorá si vyžiadala dve obete na životoch, by muselo súhlasiť Poľsko aj Spojené štáty. Na stredajšej tlačovej konferencii to povedal poľský prezident Andrzej Duda. Informuje o tom agentúra Reuters. „Vyšetrovanie vedú poľskí a americkí experti a ak by sa mal do toho zapojiť niekto (ďalší), bol by potrebný súhlas minimálne oboch strán,“ povedal Duda. Reagoval tak na výzvu Kyjeva, ktorý žiada umožnenie okamžitého prístupu k miestu výbuchu rakety pre ministerstvo obrany a Štátnu pohraničnú stráž Ukrajiny (DPSU).

15:56 Obeťami výbuchu boli dvaja muži vo veku okolo 60 rokov

Obeťami utorkového výbuchu vo východopoľskej obci Przewodów ležiacej pri ukrajinských hraniciach boli dvaja muži vo veku okolo 60 rokov, ktorí pracovali v tamojšom poľnohospodárskom zariadení. Uviedla to v stredu miestna obyvateľka Kinga Kancirová. Správu publikovala agentúra AP.

„Jeden z nich bol strážcom, dohliadal na všetko, druhý bol vodič traktora“, ktorý prevážal všetko obilie, povedala pre AP 24-ročná Kancirová. Dodala, že jeden z mužov bol jej susedom z vedľajšej bytovky a ďalší žil v susednej dedine. V obci, do ktorej v utorok popoludní dopadla raketa, panuje podľa jej slov „strach a úzkosť“. Riaditeľka základnej školy v obci Przewodów Ewa Byraová pre AP povedala, že mužov, ktorí zahynuli pri dopade rakety, poznala. Išlo podľa nej o manžela jednej zo zamestnankýň školy a o otca bývalého žiaka.

15:48 Čaputová: Incident v Poľsku opätovne ukázal solidaritu medzi spojencami NATO

 Incident, pri ktorom v utorok večer dopadla na územie Poľska raketa, ukázal solidaritu a dobré vzťahy medzi spojencami v rámci Severoatlantickej aliancie. Povedala to v stredu slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas návštevy Prahy. „Predovšetkým je dôležitou informáciou, že nešlo o úmyselný útok zo strany Ruska na Poľsko. Išlo o náhodnú udalosť s tým, že bola spôsobená z ukrajinskej strany, ktorá sa bráni ruskej agresivite a stupňujúcemu sa bombardovaniu,“ povedala Čaputová s tým, že utorňajšie bombardovanie ukrajinského územia Ruskom bolo bezprecedentné.

Podľa prezidentky preto nie je potrebné prijímať rýchle a mimoriadne opatrenia. „Zároveň tento incident opätovne ukázal solidaritu a dobré vzťahy medzi spojencami v rámci Severoatlantickej aliancie, ktoré prispievajú napokon aj k nášmu bezpečiu,“ dodala Čaputová.

15:30 Putin neplánuje Bidenovi gratulovať k jeho 80. narodeninám, uviedol Peskov

Šéf Kremľa Vladimir Putin neplánuje americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi zagratulovať k jeho nadchádzajúcim 80. narodeninám. V stredu to na otázku novinárov odvetil Putinov hovorca Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra Interfax.

„Nie, ak sa nemýlim, nič také sa neplánuje,“ povedal Peskov. Bidenovi v nedeľu 20. novembra oslávi životné jubileum 80 rokov. Peskov dodal, že ani Biden negratuloval ruskému prezidentovi k jeho okrúhlym 70. narodeninám, ktoré mal 7. októbra.

14:51 Prezident Duda upozornil občanov v pohraničí na zvýšenú vojenskú aktivitu

Poľský prezident Andrzej Duda  vyzval v stredu poľských občanov žijúcich v blízkosti východných hraníc krajiny, aby zostali pokojní, ak zaevidujú vo svojom okolí zvýšenú vojenskú aktivitu, informuje podľa správy agentúry PAP. Duda sa v reakcii na utorkový dopad rakety na poľské územie stretol s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim a poľskými ministrami v Úrade národnej bezpečnosti (BBN).

„Chceme spolu s premiérom zdôrazniť, že obyvatelia východnej časti Poľska by nemali mať obavy v súvislosti so zvýšenou aktivitou vzdušných síl, ako aj polície, pohraničnej stráže a armády, a to predovšetkým v pohraničných oblastiach. Tento krok bol prijatý so zámerom posilniť bezpečnosť,“ uviedol Duda po stretnutí v BBN. „Prosím, zostaňte pokojní. Je to odpoveď nás a NATO na túto (vzniknutú) situáciu,“ uviedol Duda s tým, že v poľskom vzdušnom priestore budú lietať aj stroje amerického letectva.

14:39 Rusko zakázalo vstup do krajiny 52 írskym predstaviteľom vrátane premiéra

Rusko v stredu oznámilo, že pre sankcie Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine zakazuje vstup do krajiny viac ako 50 najvyšším írskym predstaviteľom vrátane premiéra  Micheála Martina. Zákaz sa týka aj írskeho ministra zahraničných vecí a obrany Simona Coveneyho, ministra financií Paschala Donohoea i množstva ďalších kľúčových predstaviteľov a zákonodarcov, uviedla agentúra AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že opatrenia proti 52 predstaviteľom boli prijaté po tom, ako Írsko podporilo sankcie EÚ zavedené voči Rusku. „Írsko na príkaz Bruselu vedie agresívnu protiruskú propagandistickú kampaň,“ uviedol rezort. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Írsko sa snaží obmedziť bilaterálnu spoluprácu s Moskvou.

14:33 Orbán: Maďarsko stojí pri Poľsku

Maďarsko stojí pevne pri Poľsku, vyhlásil v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Zároveň vyzval na pokojné a dôkladné vyšetrenie príčin výbuchov v poľskej dedine Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou. „Je potrebné pokojné a dôkladné vyšetrenie výbuchov v obci Przewodów. Jedna vec je istá: Maďarsko stojí pevne pri Poľsku,“ uviedol Orbán na sociálnej sieti Twitter.

14:27 Meloniová: Za raketový zásah v Poľsku je tak či tak zodpovedné Rusko

Rusko musí niesť plnú zodpovednosť za raketový úder na území Poľska pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom v utorok popoludní zahynuli dvaja ľudia – aj napriek tomu, že zásah zrejme spôsobila ukrajinská protilietadlová strela. Talianska premiérka Giorgia Meloniová to povedala v stredu na tlačovej konferencii po samite najväčších svetových ekonomík G20 na indonézskom ostrove Bali, uviedla tlačová agentúra ANSA.

„Správa z Poľska bola pre nás dnes ráno krutým znovuprebudením. Požiadali sme preto našich spojencov o informácie a mali sme s nimi stretnutia a konzultácie,“ uviedla talianska premiérka. „Domnienka, že do Poľska dopadla ukrajinská protilietadlová raketa, nemení podstatu (incidentu) – podľa nás je rozhodne za to, čo sa stalo, plne zodpovedné Rusko. A spolu s našimi spojencami odsudzujeme raketové útoky Moskvy,“ vyhlásila Meloniová.

https://standard.sk/278313/morawiecki-polsko-zrejme-nebude-musiet-spustit-clanok-4-severoatlantickej-zmluvy/

14:14 Ukrajina tvrdí, že má dôkaz o ruskej stope pri výbuchu rakety v Przewodówe

Ukrajina žiada o okamžitý prístup k miestu výbuchu rakety v poľskej obci Przewodów a tvrdí, že v súvislosti s týmto incidentom má dôkazy o „ruskej stope“. V stredu to uviedol predseda ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Správu priniesla britská spravodajská stanica Sky News.

„Obhajujeme spoločné preskúmanie incidentu dopadu rakety v Poľsku. Sme pripravení odovzdať dôkaz o ruskej stope, ktorý máme,“ napísal Danilov na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že od spojencov očakávajú informácie, na základe ktorých došli k záveru, že na poľské územie dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany. „Ukrajina žiada o okamžitý prístup k miestu výbuchu pre predstaviteľov (ukrajinského) ministerstva obrany a Štátnej pohraničnej stráže Ukrajiny (DPSU),“ uviedol.

13:23 Stoltenberg: Výbuchy v Poľsku neboli zámerným útokom na NATO

Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou, ku ktorému došlo v utorok, nebol podľa všetkého zámerným útokom. Severoatlantická aliancia nemá žiadne indície, že by sa Rusko chystalo napadnúť NATO. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli. Šéf organizácie NATO novinárov informoval, že poľský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii svojich kolegov podrobne oboznámil s detailmi prebiehajúceho vyšetrovania tejto udalosti. Pripomenul, že k výbuchom na poľskom území došlo v súvislosti s utorkovými masovými raketovými útokmi na mnohé ciele na Ukrajine.

„Podrobne monitorujeme situáciu. Naďalej prebieha podrobné vyšetrovanie tohto incidentu, na ktorého výsledky si musíme počkať,“ opísal situáciu Stoltenberg. Vzápätí na to zdôraznil, že nebol to zámerný útok na Poľsko, nie sú k tomu žiadne indície. A nie sú žiadne náznaky ani toho, že by Rusko chystalo zámerné vojenské útoky na NATO. „Podľa všetkého išlo o ukrajinskú raketu vystrelenú proti útočnej ruskej rakete. Toto nie je chyba Ukrajiny. Rusko má plnú zodpovednosť za to, že pokračuje vo svojej nezákonnej vojne proti Ukrajine. Ukrajina má legitímne právo brániť sa,“ skonštatoval Stoltenberg.

„NATO je rozhodnuté brániť všetkých svojich spojencov,“ odkázal šéf Aliancie v závere svojho prejavu. Dodal, že v posledných hodinách hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom i s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a dohodli sa, že treba byť pokojní, ale ostražití, pričom NATO bude podrobne a zblízka sledovať vývoj tejto situácie.

12:57 Zelenskyj: Väčšina odberateľov už má po ruských útokoch znova elektrinu

Väčšina výpadkov elektriny po utorkových ruských masívnych útokoch na Ukrajine je už napravená, oznámil v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uviedla agentúra DPA. Zelenskyj vo videoodkaze povedal, že skupiny opravárov a poskytovatelia elektriny pracovali celú noc z utorka na stredu. „Väčšina odberateľov elektrického prúdu v rôznych častiach krajiny je znova pripojená k sieti,“ uviedol ukrajinský prezident.

Avšak tisíce domácností v celom rade západných a severných oblastí Ukrajiny majú ešte stále problémy s úplnou dostupnosťou elektriny, oznámil zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Elektrárenské spoločnosti tiež upozornili, že zákazníci by sa mali pripraviť na neohlásené výpadky elektriny, pretože opravy ešte pokračujú.

12:51 Nemecko ponúka Poľsku pomoc na podporu hliadkovacích letov

Nemecko ponúka Poľsku svoje stíhačky na pomoc pri vykonávaní hliadkovania nad poľským vzdušným priestorom. V stredu to uviedol hovorca nemeckého ministerstva obrany Christian Thiels, informuje agentúra AFP. Deje sa tak po tom, ako v utorok zasiahla raketa poľnohospodársky objekt v poľskej obci Przewodów, ktorá leží šesť kilometrov od ukrajinských hraníc. Pri tomto incidente zahynuli podľa poľského ministerstva zahraničných vecí dvaja ľudia.

„V rámci okamžitej reakcie na incidenty v Poľsku ponúkame Varšave na posilnenie hliadkovania nad poľským vzdušným priestorom nemecké stíhačky Eurofighter,“ povedal Thiels na tlačovej konferencii. Dodal, že ak si Poľsko takúto pomoc želá, Nemecko je pripravené vyslať stíhačky hneď zajtra. Podľa jeho slov by stíhačky mohli hliadkovať vo vyhradenej časti poľského vzdušného priestoru, ktorá by bola stanovená po podrobnej konzultácii s Varšavou. Thiels uviedol, že stíhačky by mohli operovať z nemeckých vojenských základní a nie je nutné ich premiestniť do Poľska.

12:35 Predvolaný ruský veľvyslanec bol na stretnutí so šéfom poľskej diplomacie iba štyri minúty

Stretnutie poľského ministra zahraničných vecí Zbigniewa Raua a predvolaného ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva po utorňajšom dopade rakety na poľskom území trvalo podľa hovorcu rezortu diplomacie „iba štyri minúty“. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Minister Zbigniew Rau a delegácia, ktorá ho sprevádzala, ho (Andrejeva) prijala bez akejkoľvek zdvorilostnej výmeny, bez podania rúk. Veľvyslancovi bola prečítaná naša diplomatická nóta podobná komuniké, ktoré sme zverejnili. Veľvyslanec túto nótu prijal a odišiel,“ povedal hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina. Dodal, že ruský veľvyslanec, ktorého si Varšava predvolala v utorok po tom, ako do vidieckej oblasti na východe Poľska dopadla raketa, sa na stretnutie dostavil okolo polnoci.

V rozhovore námestník poľského ministra zahraničných vecí Paweł Jabłoński pre rádio RMF FM povedal, že minister zahraničných vecí Rau počas stretnutia požiadal Andrejeva, aby vysvetlil situáciu. „Je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že máme do činenia s dôsledkom konania Ruska,“ povedal Jabłoński. „Tieto dôsledky po prvý raz od vypuknutia vojny, čo je niečo, o čom sme predpokladali, že sa môže stať, ale stalo sa to včera, zasiahli Poľsko, poľské územie, zomreli poľskí občania,“ skonštatoval.

12:24 Duda: Dopad rakety do Poľska nebol zámerným útokom, ale zrejme nehodou

Utorkový dopad rakety na poľské územie bol zrejme nehodou a nešlo o zámerný útok, vyhlásil v stredu poľský prezident Andrzej Duda. Podľa jeho slov je „veľmi pravdepodobné“, že išlo o raketu ukrajinskej obrany. Informujú o tom agentúry AP a AFP. „V tejto chvíli neexistujú dôkazy, že raketu vypálila ruská strana. Namiesto toho veľa nasvedčuje tomu, že išlo o raketu ukrajinskej obrany,“ uviedol Duda.

„Nič nenasvedčuje tomu, že išlo o zámerný útok na Poľsko. To, že raketa dopadla na naše územie, nebol úmysel, nebola mierená na Poľsko. Je najpravdepodobnejšie, že to bola raketa ruskej výroby, zrejme typu S-300 vyrobená v 70. rokoch,“ cituje poľského prezidenta denník Rzeczpospolita.

Napriek tomu však podľa Dudu nesie konečnú zodpovednosť za utorkový incident Rusko, ktoré v utorok podniklo na ukrajinské územie rozsiahly raketový útok. Podľa ukrajinského generálneho štábu pri ňom ruské sily vypálili až 110 rakiet. Cieľom boli predovšetkým objekty energetickej infraštruktúry.

12:10 Macron vyzval Čínu, aby plnila väčšiu úlohu sprostredkovateľa vo vojne

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu – deň po rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na summite skupiny G20 v Indonézii – vyzval Čínu, aby zohrávala väčšiu rolu takzvaného sprostredkovateľa s cieľom zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko. Správu publikovala agentúra AFP.

„Čína môže v nadchádzajúcich mesiacoch popri nás zohrať väčšiu úlohu sprostredkovateľa,“ povedal Macron a dodal, že s prezidentom Si Ťin-pchingom rokoval aj o možnej ceste do Číny začiatkom budúceho roka. Macron počas utorkového stretnutia takisto vyzval, aby sa Paríž a Peking spojili proti vojne na Ukrajine. „Musíme spojiť sily, aby sme reagovali… na medzinárodné krízy, akou je vojna Ruska na Ukrajine,“ povedal francúzsky prezident.

12:01 Kremeľ ocenil rozvážnu reakciu USA na incident s raketou v Poľsku

Kremeľ v stredu ocenil „rozvážnu“ reakciu Washingtonu po tom, čo raketa v utorok popoludní dopadla na územie Poľska a americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je nepravdepodobné, že bola vypálená z Ruska, uviedla agentúra AFP. „V tejto chvíli by sa mala pozornosť venovať rozvážnej a profesionálnejšej reakcii americkej strany,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že „pokiaľ ide o incident v Poľsku, Rusko s tým nemá nič spoločné“.

Rusko tiež v stredu vyhlásilo, že zábery zverejnené z miesta výbuchu v Poľsku zachytávajú úlomky ukrajinskej rakety a že najbližší úder Moskvy na Ukrajine bol 35 kilometrov od poľskej hranice. „Trosky na fotografiách… boli ruskými odborníkmi jasne identifikované ako úlomky riadenej protilietadlovej rakety z ukrajinského protivzdušného systému S-300,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. „Presné údery boli podniknuté len na ciele na území Ukrajiny a do vzdialenosti nie bližšej než 35 kilometrov od ukrajinsko-poľskej hranice,“ dodalo ruské ministerstvo.

11:14 Nijaká vzdušná obrana nedokáže ochrániť celé územie krajiny, tvrdí poľská armáda

Nijaký štát nemá takú vzdušnú obranu, ktorá by bola schopná ochrániť celé jeho územie. Vyhlásilo to v stredu v reakcii na dopad rakety na poľské územie hlavné veliteľstvo poľskej armády, informuje agentúra PAP. „Nijaká armáda nedisponuje systémom vzdušnej obrany schopným ochrániť celé územie krajiny… Úlohou takýchto systémov je chrániť kritickú infraštruktúru,“ uviedlo hlavné velenie poľskej armády na sociálnej sieti Twitter.

11:08 Scholz žiada dôkladné vyšetrenie dopadu rakety na poľské územie

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu vyzval na dôkladné vyšetrenie dopadu rakety na poľskú obec Przewodów, ktorá leží približne šesť kilometrov od ukrajinských hraníc. Scholz to uviedol v rámci summitu G20 na indonézskom ostrove Bali, informuje agentúra AFP.

Raketa zasiahla poľnohospodársky objekt v Przewodówe v utorok. Pri jej dopade zahynuli podľa poľského ministerstva zahraničných vecí dvaja ľudia. „V takejto závažnej veci sa pred dôkladným vyšetrením nesmú robiť unáhlené závery o priebehu udalostí,“ povedal Scholz.

10:49 Medvedev: Incident v Poľsku dokazuje, že Západ sa blíži k ďalšej svetovej vojne

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v stredu uviedol, že dopad rakety na poľské územie dokazuje, že Západ sa približuje k ďalšej svetovej vojne, informuje agentúra Reuters. „Incident súvisiaci s… ‚útokom rakety‘ na poľskú farmu dokazuje jednu vec: vedením hybridnej vojny proti Rusku sa Západ priblížil k svetovej vojne,“ napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Podobne sa vyjadril aj zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij, ktorý odmietol, že by Rusko bolo za incident zodpovedné. Poľanskij dokonca uviedol, že nadchádzajúce zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN dokazuje, že ide o spriahanie. „Zrazu v predvečer (zasadnutia BR OSN) príde k raketovému útoku na Poľsko,“ cituje Poľanského agentúra DPA. Ruské ministerstvo obrany označilo spomínaný incident s raketou za provokáciu.

10:38 Sunak: Putinova vojna na Ukrajine ohrozuje bezpečnosť Británie a jej spojencov

Britský premiér Rishi Sunak v stredu povedal, že vojna ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine ohrozuje bezpečnosť Británie a jej spojencov. Uviedol to na tlačovej konferencii v rámci samitu G20 na indonézskom ostrove Bali, informuje stanica Sky News. Sunak sa tak vyjadril v súvislosti s utorkovým dopadom rakety na poľskom území. Raketa zasiahla poľnohospodársky objekt v malej obci Przewodów. Podľa poľského ministerstva zahraničných vecí zahynuli pri tom dvaja ľudia.

„Poľsko je verným spojencom Spojeného kráľovstva… Sme tu, aby sme im pomohli s tým, čo potrebujú. Vyjadrujeme sústrasť nad stratou životov,“ povedal Sunak v súvislosti s utorkovým incidentom. „Nič z toho by sa nestalo, ak by nebolo invázie Ruska na Ukrajinu. Je to krutá a neúprosná realita Putinovej vojny,“ uviedol britský premiér. Dodal, že bezpečnosť Británie a jej spojencov bude ohrozená dovtedy, kým tento konflikt bude pokračovať.

10:01 Po celej Ukrajine zneli znova poplašné sirény, len deň po vlne ruských náletov

Poplašné sirény upozorňujúce na nové nálety sa v stredu dopoludnia rozozneli po celej Ukrajine, len deň po masívnej vlne ruských raketových útokov, ktoré cielili na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Informuje o tom agentúra AFP.

Poplach potvrdili ukrajinskí predstavitelia a aj výstražné upozornenia pre občanov, dodala agentúra.

Sirény zneli v stredu vo všetkých oblastiach Ukrajiny. V utorok ju pritom postihol najväčší letecký úder od začiatku ruskej invázie vo februári, keď desiatky ruských rakiet zasiahli elektrárne a približne desať miliónov Ukrajincov sa ocitlo bez elektriny.

09:28 Zelenskyj lídrom skupiny G20 odkázal, že je medzi nimi teroristický štát

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal v stredu lídrom skupiny G20, že je medzi nimi prítomný „teroristický štát“. Zároveň obvinil Rusko z raketového útoku na poľské územie, pri ktorom v utorok zahynuli dvaja ľudia, uviedla agentúra AFP. Zelenskyj sa lídrom skupiny G20 na samite na indonézskom ostrove Bali prihovoril prostredníctvom videa. Zásah poľského územia raketou označil za „skutočné vyhlásenie Ruska, ktoré (Moskva) priniesla na samit G20“.

Raketa zasiahla v utorok poľnohospodársky objekt v poľskej obci Przewodów. Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že vyšetrovatelia ešte nevedia s istotou povedať, kto raketu vystrelil, ani kde bola vyrobená. Podľa amerického prezidenta Joea Bidena je však nepravdepodobné, že raketa bola odpálená z ruského územia. Ukrajinský prezident napriek tomu tvrdí, že za incidentom stojí Rusko, ktoré v ten istý deň – v utorok – spustilo ďalší mohutný raketový útok na ukrajinské mestá.

„Je medzi vami teroristický štát a my sa mu bránime. Taká je realita,“ povedal Zelenskyj vo svojom druhom príhovore na samite G20. V stredu však už na Bali neboli prítomní niektorí predstavitelia krajín G20 vrátane ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ukrajinský prezident zároveň vyzval v súvislosti s incidentom v Poľsku na „rýchlu reakciu“. Spojenci Ukrajiny však v tejto veci postupujú opatrne. Biden uviedol, že akákoľvek odpoveď príde až po vyšetrení tohto incidentu.

https://standard.sk/277964/americki-predstavitelia-na-polsko-zrejme-dopadla-ukrajinska-protivzdusna-strela/

09:24 Biden a Sunak rokovali o Ukrajine, o dopade rakety v Poľsku, ale aj o Číne

Americký prezident Joe Biden a britský premiér Rishi Sunak potvrdili v stredu počas spoločného stretnutia svoju neochvejnú podporu Ukrajine, pričom hovorili aj o utorkovom výbuchu v Poľsku a o výzvach, ktoré predstavuje Čína. Oznámil to Biely dom, informuje agentúra Reuters. Obaja lídri, ktorí sa stretli na okraj samitu G20 na indonézskom ostrove Bali, uviedli, že plne podporia vyšetrovanie týkajúce sa utorkového výbuchu v Poľsku.

Biden pred stretnutím uviedol, že raketa, ktorá zasiahla poľské územie, zrejme nebola vypálená z Ruska. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorého citovala agentúra AP, predbežné zistenia naznačujú, že táto raketa bola vypálená Ukrajinou a mala zostreliť prichádzajúcu ruskú raketu. „Lídri hovorili o ruských barbarských útokoch na Ukrajine a poukázali, že ich vlády Ukrajinu silne podporujú,“ uvádza Biely dom vo vyhlásení. Downing Street vo vyhlásení takisto uviedla, že obaja lídri považujú ruského prezidenta Vladimira Putina za priamo zodpovedného za rastúcu infláciu a s tým spojené ekonomické problémy.

09:20 Poľský generál Bieniek je presvedčený, že raketa bola zablúdenou strelou

Veliteľ poľských pozemných síl generál Mieczyslaw Bieniek vyhlásil, že ak sa potvrdí, že v utorok popoludní zasiahla Poľsko ruská raketa, bude to veľmi vážny incident, lebo zabila dvoch ľudí. 

Generál „je však silne presvedčený, že išlo o zablúdenú muníciu, ktorá dopadla na poľské územie“, preto podľa neho nie je dôvod aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Správu priniesol v utorok neskoro večer denník Rzeczpospolita, z ktorého citovala tlačová agentúra PAP.

Článok 5 zaručuje obranu každého člena NATO a stanovuje, že útok na jedného člena je útokom na celú Severoatlantickú alianciu.

https://standard.sk/277903/biden-raketa-ktora-dopadla-na-uzemie-polska-zrejme-nebola-vypalena-z-ruska/

09:10 Čína po raketovom útoku v Poľsku vyzvala na zachovanie pokoja

Čína v stredu vyzvala na zachovanie pokoja v súvislosti s incidentom, pri ktorom v utorok zasiahla raketa poľnohospodársky objekt v poľskej obci Przewodów, približne šesť kilometrov od ukrajinských hraníc.

„V súčasnej situácii by všetky príslušné strany mali zostať pokojné a zdržanlivé, aby sa vyhli eskalácii situácie,“ uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

08:58 Biden a Sunak rokovali o Ukrajine, o dopade rakety v Poľsku, ale aj o Číne

Americký prezident Joe Biden a britský premiér Rishi Sunak potvrdili v stredu počas spoločného stretnutia svoju neochvejnú podporu Ukrajine, pričom hovorili aj o utorkovom výbuchu v Poľsku a o výzvach, ktoré predstavuje Čína.

Obaja lídri, ktorí sa stretli na okraj summitu G20 na indonézskom ostrove Bali, uviedli, že plne podporia vyšetrovanie týkajúce sa utorkového výbuchu v Poľsku.

Biden pred stretnutím uviedol, že raketa, ktorá zasiahla poľské územie, zrejme nebola vypálená z Ruska. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorého citovala agentúra AP, predbežné zistenia naznačujú, že táto raketa bola vypálená Ukrajinou a mala zostreliť prichádzajúcu ruskú raketu.

„Lídri hovorili o ruských barbarských útokoch na Ukrajine a poukázali, že ich vlády Ukrajinu silne podporujú,“ uvádza Biely dom vo vyhlásení.

Downing Street vo vyhlásení takisto uviedla, že obaja lídri považujú ruského prezidenta Vladimira Putina za priamo zodpovedného za rastúcu infláciu a s tým spojené ekonomické problémy.

08:23 Erdogan: Rusko nemá s výbuchmi v Poľsku nič spoločné

Turecký prezident Tayyip Erdogan v stredu uviedol, že rešpektuje ruské vyjadrenie o tom, že poľské územie v utorok nezasiahla ruská raketa. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„To, že Rusko hovorí, že s tými raketami nemá nič spoločné, ako aj vyjadrenia (amerického prezidenta Joea) Bidena, že tie rakety neboli ruskej výroby, hovoria o tom, že Rusko s tým nič nemá,“ uviedol Erdogan pre novinárov na summite G20 na Bali v Indonézii.

Podľa tureckého prezidenta treba tento incident vyšetriť, pričom uviedol, že po návrate do Turecka bude hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

07:58 Šéf CIA navštívil Kyjev; predtým varoval Moskvu, aby nepoužila jadrové zbrane

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v utorok stretol v ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a s najvyššími predstaviteľmi tamojších tajných služieb a poinformoval ich o svojom varovaní adresovanom Moskve, aby nepoužila jadrové zbrane. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ USA, na ktorého sa v stredu odvolala tlačová agentúra AFP.

Burns odcestoval do Kyjeva v utorok, deň po svojich rozhovoroch v Ankare so šéfom ruskej rozviedky (SVR RF) Sergejom Naryškinom o vojne na Ukrajine a o vyhrážkach Moskvy, že na obranu svojich záujmov použije taktické jadrové zbrane.

Išlo o osobné stretnutie amerických a ruských predstaviteľov na najvyššej úrovni od začiatku vojny. Burns tlmočil Naryškinovi dôrazné varovanie „red následkami použitia jadrových zbraní Ruskom a upozornil ho na riziko zhoršenia strategickej stability“, ako uvádza Biely dom v pondelkovom oznámení.

Potom Burns odcestoval z Ankary na Ukrajinu a informoval Zelenského aj svojich ukrajinských kolegov o rozhovoroch s Naryškinom. Zároveň znovu uistil Kyjev o podpore Spojených štátov vo vojne, ktorú vyvolalo Rusko, povedal nemenovaný predstaviteľ agentúre AFP.

06:51 Lídri NATO a G7 označili raketové útoky Ruska za barbarské

Lídri aliancie NATO a skupiny G7 označili raketové útoky, ktoré Rusko v utorok podniklo na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru, za barbarské. Uvádza sa to v ich spoločnom vyhlásení, ktoré prijali v stredu po svojej mimoriadnej schôdzke usporiadanej v súvislosti s najnovším vývojom na Ukrajine, ako aj v Poľsku. Schôdzka sa konala na okraj summitu G20 na indonézskom ostrove Bali.

Informovala o tom v stredu americká spravodajská televízia CNN, ktorá citovala vyjadrenie hovorcu velenia ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata, že Rusko v utorok na mestá po celej Ukrajine vypálilo „asi 100 rakiet“.

05:44 Čo dopadlo na Poľsko?

Viacerí analytici a novinári špekulujú, že pozostatky rakety pripomínajú strely protivzdušnej obrany S-300.

The remains of the rocket remind of the S-300 air defence missile. pic.twitter.com/RYNuSHcMsg

— WarTranslated (Dmitri) (@wartranslated) November 15, 2022

Iní hovoria o ruskej strele plochej dráhy letu Kh-101.

LETHAL WEAPON: Debris collected following the missile strike on the Polish village of Przewodow indicates that a Russian Kh-101 cruise missile was used in the attack. This weapon has a CEP (circular error probable) of less than 5 meters, suggesting a deliberate Russian attack. pic.twitter.com/Y0oWRhDI9J

— Chuck Pfarrer | Indications & Warnings | (@ChuckPfarrer) November 15, 2022

05:40 CNN: Lietadlo NATO monitorovalo pohyb rakety pred jej dopadom v Poľsku

Lietadlo aliancie NATO  letiace v utorok nad poľským vzdušným priestorom monitorovalo aj pohyb rakety, ktorá neskôr dopadla na poľské územie. Pre americkú spravodajskú televíziu CNN to v utorok povedal nemenovaný vojenský predstaviteľ aliancie.

Príslušné záznamy „boli poskytnuté NATO a Poľsku,“ dodal vojenský predstaviteľ NATO. CNN pripomenula lietadlá aliancie od začiatku ruskej invázie vykonávajú pravidelný dozor okolo Ukrajiny. Lietadlo letiace v utorok nad Poľskom monitorovalo dianie na Ukrajine tiež. Predstaviteľ NATO nepovedal, kto odpálil raketu, ktorá bola sledovaná počas dopadu v Poľsku. Neuviedol ani, odkiaľ bola odpálená.

https://standard.sk/277903/biden-raketa-ktora-dopadla-na-uzemie-polska-zrejme-nebola-vypalena-z-ruska/

02:49 Zelenskyj: Útoky ruskej armády spôsobili odstavenie dvoch jadrových elektrární

Ostreľovanie ukrajinského územia ruskou armádou v utorok spôsobilo, že niekoľko jadrových reaktorov v dvoch elektrárňach sa automaticky odstavilo.

Podľa agentúry AFP o tom v noci na stredu vo svojom videopríhovore informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho „nepriateľ presne vedel, čo robí,“ a aké dôsledky budú jeho útoky mať pre kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Zelenskyj dodal, že po automatickom odstavení dvoch jadrových elektrární na Ukrajine sa po útokoch „asi desať miliónov Ukrajincov ocitlo bez elektriny“.

Neskôr Zelenskyj na platforme Twitter informoval, že elektrinu už má asi osem miliónov Ukrajincov.

01:37 Duda: Raketa bola „s najväčšou pravdepodobnosťou ruskej výroby“

Poľský prezident Andrzej Duda v noci na stredu povedal, že nateraz neexistujú jasné dôkazy o tom, kto v utorok odpálil raketu smerom na poľskú obec Przewodów, kde prišli o život dvaja ľudia. Duda dodal, že raketa bola „s najväčšou pravdepodobnosťou ruskej výroby“. Poznamenal súčasne, že vyšetrovanie daného incidentu stále trvá.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí už pred Dudovým vyhlásením pre médiá uviedlo, že „raketa bola ruskej výroby“, a predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave, aby poskytol „okamžité podrobné vysvetlenie“.

Ukrajina z incidentu obvinila Rusko, pretože v utorok spustilo ďalšiu vlnu mohutných raketových útokov na veľkej časti územia Ukrajiny, čo malo za následok, že milióny ukrajinských domácností sa ocitli bez elektriny.

01:20 Morawiecki vyzval občanov Poľska, aby zostali pokojní a nenechali sa manipulovať

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v noci na stredu vyzval obyvateľov Poľska, aby zachovali pokoj v súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo v utorok v pohraničí s Ukrajinou a pri ktorom prišli o život dve osoby.

Podľa spravodajského webu TVN24.pl Morawiecki apeloval na občanov Poľska, aby boli opatrní, obozretní a nenechali sa zmanipulovať. Obrátil sa aj na politické strany a požiadal ich, aby sa správali zodpovedne a boli jednotné. „Chaos je zbraň, ktorú Rusko používa. Nemôžeme podľahnúť manipulácii a falošným správam. Buďme obozretní,“ vyzval Morawiecki.

00:10 Šéf NATO zvolal na stredu schôdzku veľvyslancov členských krajín Aliancie

Šéf NATO Jens Stoltenberg zvolal na stredu mimoriadne stretnutie s veľvyslancami členských štátov aliancie NATO, ktoré bude venované situácii po výbuchu v Poľsku. Podľa viacerých svetových agentúr o zvolanie schôdzky požiadalo Poľsko na základe článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

UTOROK

23:32 Lídri EÚ a NATO čakajú na bližšie informácie Poľska o dopade dvoch rakiet

Európska komisia (EK) nebude komentovať udalosti z Poľska, kým sa oficiálne k dopadu dvoch ruských rakiet vyjadrí poľská strana. Uviedla to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Šéfka exekutívy EÚ, ktorá je na samite skupiny G20 na Bali, čelila v utorok večer náporu médií, ktoré žiadali, aby sa EK vyjadrila k výbuchom v obci Przewodów v Lublinskom vojvodstve neďaleko hraníc s Ukrajinou. Odpoveď jej kabinetu bola, že EK si najskôr počká na oficiálne vyjadrenie a vysvetlenie poľskej strany.

Von der Leyenová spresnila, že je znepokojená správami o výbuchoch v Poľsku po masívnom utorňajšom raketovom útoku ruskej armády na ukrajinské mestá. Dodala, že situáciu pozorne sleduje a je v kontakte s poľskými úradmi, partnermi a spojencami. „Vyjadrujem úprimnú sústrasť a najsilnejší možný odkaz o podpore a solidarite s Poľskom a našimi ukrajinskými priateľmi,“ uviedla šéfka eurokomisie na Twitteri.

Predseda Európskej rady Charles Michel – rovnako zo samitu G20 – uistil Poliakov o plnej jednote a solidarite EÚ a podpore Poľska a vyjadril úprimnú sústrasť rodinám obetí. „Som šokovaný správami o raketách alebo inej munícii, ktorá zabila ľudí na poľskom území,“ vyhlásil Michel. Informoval, že v stredu (16.11.) navrhne koordinačné stretnutie s vedúcimi predstaviteľmi členských krajín EÚ, ktorí sú na Bali na samite G20. Dodal, že je v kontakte s poľskými orgánmi, členmi Európskej rady a ďalšími spojencami EÚ.

23:03 Kuleba vyzýva na zvolanie samitu NATO s účasťou Ukrajiny

Ukrajina v utorok večer vyzvala členské krajiny NATO, aby v súvislosti so zatiaľ nepotvrdenými správami, že územie Poľska zasiahli ruské rakety, zvolali samit Aliancie aj za účasti predstaviteľov Kyjeva. „Kolektívna odpoveď na ruské akcie musí byť tvrdá a zásadová,“ zdôraznil vo svojom statuse na platforme Twitter ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Ako bezprostredné kroky, ktoré by bolo vhodné urobiť, Kuleba špecifikoval zvolanie summitu NATO za účasti Ukrajiny s cieľom pripraviť ďalšie spoločné kroky, ktoré prinútia Rusko, aby upustilo od eskalácie vojny na Ukrajine. V záujme dosiahnutia zmeny vojenského kurzu Ruska by Aliancia mala Ukrajine poskytnúť moderné lietadlá ako F-15 a F-16, ako aj systémy protivzdušnej obrany, aby bolo možné zneškodniť akékoľvek ruské rakety, píše Kuleba. „Dnes ochrana ukrajinského neba znamená ochranu NATO,“ zdôraznil Kuleba.

22:59 Šéf Severoatlantickej aliancie hovoril s poľským prezidentom Andrzejom Dudom

Po správach o tom, že na územie Poľska dopadli ruské rakety a zabili dvoch ľudí, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg na mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že o explózii hovoril s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. „Vyjadril som sústrasť v súvislosti s úmrtiami. NATO situáciu monitoruje a spojenci úzko konzultujú. Dôležité je, aby sa zistili všetky fakty,“ uviedol Stoltenberg. Informuje o tom portál bbc.com.

22:53 Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti armády a zvažuje aktiváciu článku 4

Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti niektorých jednotiek svojej armády v reakcii na utorňajší výbuch pri svojich hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. Varšava zároveň zvažuje aj aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo by znamenalo konzultácie medzi spojencami NATO. Oznámil to hovorca poľskej vlády Piotr Müller, ktorého cituje agentúra PAP aj denník Guardian.

V Poľsku prišli v utorok popoludní o život dvaja ľudia po výbuchu v sušičke obilia v obci Przewodów ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa medializovaných informácií došlo k výbuchu po dopade zrejme ruských rakiet. Poľské orgány tieto správy dosiaľ nepotvrdili a preverujú rôzne verzie incidentu – vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety. Vrcholní poľskí predstavitelia sa v súvislosti so vzniknutou situáciou zišli na mimoriadnom zasadnutí.

Müller po zasadnutí potvrdil len to, že v zmienenej oblasti došlo k výbuchu, pri ktorom zomreli dvaja ľudia. Príčinu výbuchu neuviedol, píše stanica Sky News. Okolnosti výbuchu podľa jeho slov vyšetrujú príslušné úrady. Müller zároveň dodal, že Varšava preveruje, či situáciou vznikol predpoklad na aktivovanie článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

Moskva správy o dopade ruských rakiet v Poľsku poprela a označila ich za „úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu“. Redaktor poľského Radia ZET Mariusz Gierszewski s odvolaním sa na svoje zdroje v bezpečnostných službách uviedol, že ruská raketa bola pravdepodobne zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou.

22:36 Stoltenberg: Treba zistiť, čo spôsobilo explóziu v Poľsku

Aliancia NATO preveruje zatiaľ nepotvrdené správy o tom, že územie Poľska bolo v utorok zasiahnuté ruskými raketami. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že je dôležité zistiť fakty, čo v Poľsku spôsobilo „explóziu“, ktoré si vyžiadala obete na životoch. „Hovoril som s (poľským) prezidentom (Andrzejom) Dudom o výbuchu v Poľsku. Vyjadril som sústrasť za straty na životoch,“  napísal Stoltenberg na Twitteri. Stoltenberg uviedol, že NATO monitoruje situáciu, spojenci sú v tesnom kontakte a vedú spolu konzultácie.

22:24 Káčer: Sme znepokojení správami z Poľska, vyjadrujeme mu podporu

Sme hlboko znepokojení správami z Poľska, vyjadrujeme mu plnú podporu a solidaritu. V reakcii na medializované informácie to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer. „Vyjadrujeme sústrasť Poľsku, jeho občanom a najmä rodinám a blízkym obetí po výbuchoch v obci Przewodów v Lublinskom vojvodstve neďaleko hraníc s Ukrajinou. Vyjadrujeme tiež plnú podporu a solidaritu Poľsku, nášmu blízkemu susedovi, partnerovi a spojencovi,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie na sociálnej sieti.

Rezort podľa jeho slov plne podporuje čo najskoršie vyšetrenie incidentu. „Sme v intenzívnom kontakte v rámci vlády, ako aj s našimi spojencami v NATO a partnermi v Európskej únii,“ doplnil.

22:14 Prezidentka: Správy sú znepokojivé, no počkajme si na zhodnotenie celej situácie

Informácie o dopade rakiet na územie Poľska sú znepokojivé a prirodzene vzbudzujú obavy, počkajme si však na zhodnotenie celej situácie v najbližších hodinách. V reakcii na medializované informácie to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Stanovisko poslal hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

„Dôverujem tomu, že reakcia nás a našich spojencov bude rozvážna, rozumná a primeraná. Vyjadrila som prezidentovi Andrzejovi Dudovi podporu a solidaritu poľskému ľudu,“ uviedla prezidentka v stanovisku.

22:07 Národná bezpečnostná rada USA skúma, či na územie Poľska dopadli ruské rakety

Americká Národná bezpečnostná rada uviedla, že nemôže potvrdiť správy, podľa ktorých na poľské územie dopadli ruské rakety, a zhromažďuje ďalšie informácie. „Videli sme tieto správy prichádzajúce z Poľska a s poľskou vládou spolupracujeme na zhromažďovaní ďalších informácií. V tejto chvíli nemôžeme potvrdiť tieto správy alebo ktorékoľvek podrobnosti. Zistíme, čo sa stalo, a rozhodneme, aké budú patričné ďalšie kroky,“ uviedla hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady Adrienne Watsonová. Informuje o tom web Guardianu.

21:53 Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko a eskalácie konfliktu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom videoprejave obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré je členskou krajinou NATO. Tento zatiaľ nepotvrdený čin nazval „veľmi výraznou eskaláciou“ konfliktu. Informujú o tom agentúry AFP a stanica Sky News. Zelenskyj v reakcii na explóziu v poľskej obci ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou, z ktorého je podozrivé Rusko, vyhlásil, že v minulosti opakovane upozorňoval, že násilné činy Moskvy nie sú obmedzené na Ukrajinu.

„Teror sa neobmedzuje len vo vnútri našich štátnych hraníc. Ruské rakety zasiahli Poľsko… Útočili raketami na územie NATO,“ konštatoval. „Toto je ruský raketový útok na kolektívnu bezpečnosť! Je to veľmi výrazná eskalácia. Musíme konať,“ vyhlásil Zelenskyj. Prezident Ukrajiny okrem toho zdôraznil podporu Poľsku, ktoré od začiatku vojny vo februári prijalo milióny ukrajinských utečencov.

https://standard.sk/277788/polsky-general-nikto-na-nas-nezautocil-ani-nam-nikto-nevypovedal-vojnu-pentagon-nemoze-potvrdit-ze-slo-o-ruske-strely/

21:40 Česká ministerka obrany: Správy o dopade rakiet v Poľsku považujem za preukázané

Česká ministerka obrany Jana Černochová považuje podľa českého Deníka N správy o dopade rakiet na územie Poľska za preukázané. Informovali ju o tom náčelník českého Generálneho štábu Karel Řehka a šéf Vojenského spravodajstva Jan Beroun. „Považujeme za preukázané, že tie rakety na poľské územie dopadli, inak by ma o tom neinformoval náčelník generálneho štábu a riaditeľ vojenského spravodajstva,“ povedala Černochová s tým, že Řehka aj Beroun už o vzniknutej situácii hovorili so zahraničnými partnermi.

Ak by aj išlo o omyl alebo provokáciu, podľa Černochovej by išlo o eskaláciu konfliktu. „Či išlo o omyl alebo schválnosť a provokáciu, sa dozvieme čoskoro. Všetky strany sa to teraz snažia rýchlo vyriešiť vrátane zistenia toho, o aký typ rakiet presne išlo,“ uviedla ministerka. „Aj keby to bola provokácia alebo schválnosť, všetci to budeme vnímať ako eskaláciu konfliktu aj v súvislosti s tým, čo sa dnes dialo v Kyjeve,“ doplnila Černochová s odkazom na ďalšiu vlnu masívnych ruských raketových útokov na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá.

https://standard.sk/277865/zasah-transformatora-na-severe-ukrajiny-sposobil-pozastavenie-dodavok-cez-ropovod-druzba/

21:30 Naď: Slovensko stojí pri Poľsku, NATO posilní obranu

Slovensko stojí pri Poľsku a spolu so spojencami prijme opatrenia v reakcii na dopad rakiet na územie susedného Poľska. Informovalo o tom Ministerstvo obrany SR. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) zároveň vyzval verejnosť na zachovanie pokoja.   „Dopad pravdepodobne ruských rakiet na územie Poľska si dnes vyžiadal obete. Slovensko bude v reakcii na túto udalosť stáť pri našich poľských spojencoch. Severoatlantická aliancia prijme kroky pre posilnenie obrany svojich členov a vyšle Ruskej federácii jasný signál, že prípadné pokračovanie bude mať následky,“ informoval rezort.

Minister nateraz nepredpokladá aktiváciu článku päť Washingtonskej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane. „Nateraz predpokladáme, že Poľsko požiada v zmysle článku štyri Washingtonskej zmluvy konzultácie medzi spojencami, ale nepredpokladáme, že bude požadovať reakciu v zmysle článku päť. Logickým krokom by bola požiadavka na ďalšie posilnenie ochrany spojeneckých krajín na východnom krídle NATO,“ uviedol Naď. 

Šéf rezortu obrany zároveň avizoval posilnenie bezpečnosti slovenských hraníc a vzdušného priestoru, pričom zdôraznil dôležitosť členstva v Severoatlantickej aliancii. Dodal, že bezodkladne po prijatí správy o udalostiach v Poľsku informoval o situácii najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorí sú v intenzívnom kontakte, a tiež ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislava Káčera.

V súvislosti s udalosťami v Poľsku zároveň vyzval verejnosť na zachovanie pokoja. „Samozrejme, Poľsko musí reagovať na fakt, že došlo k usmrteniu jeho občanov. Na druhej strane si však všetci uvedomujeme citlivosť celej situácie. Chcem preto upokojiť verejnosť. Spojenci naprieč Alianciou sú v nepretržitom kontakte a robíme maximum pre ochranu našich obyvateľov,“ ozrejmil Naď.  

21:28 Rusko poprelo správy o dopade rakiet v Poľsku

Ruské ministerstvo obrany v utorok poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku, pri ktorom prišli o život dve osoby. Označilo ich za „úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu“. Správu priniesli staníce Sky News a BBC. „Ruské zbrane nezasiahli žiadne ciele v blízkosti ukrajinsko-poľskej hranice,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré ministerstvo zverejnilo na sociálnej sieti Telegram.

https://standard.sk/277753/na-ukrajine-znicili-prvu-hufnica-zuzana-2-ktoru-slovensko-poslalo-kyjevu/

21:27 Poľsko asi zasiahla raketa zostrelená Ukrajincami, píše miestny novinár

Ruská raketa, ktorá dopadla v Przewodówe na východe Poľska, bola pravdepodobne zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou. S odvolaním sa na svoje zdroje to uviedol Mariusz Gierszewski, redaktor poľského Radia ZET.

„Moje zdroje v (bezpečnostných) službách tvrdia, že to, čo zasiahlo Przewodów, sú s najväčšou pravdepodobnosťou pozostatky rakety zostrelenej ukrajinskými ozbrojenými silami,“ napísal Gierszewski na sociálnej sieti Twitter.

21:26 Fiala: Ak Poľsko potvrdí útok na svojom území, pôjde o ďalšiu eskaláciu

Ak Poľsko potvrdí, že rakety zasiahli aj jeho územie, pôjde podľa českého premiéra Petra Fialu o ďalšiu eskaláciu zo strany Ruska. V reakcii na výbuch na území Poľska pri hraniciach s Ukrajinou to Fiala napísal na sociálnej sieti Twitter. „Dnešné masívne raketové útoky ruskej armády na Ukrajinu jasne ukazujú, že Rusko chce terorizovať jej obyvateľov a krajinu ďalej ničiť,“ napísal český premiér. Dodal, že Česko pevne stojí za Poľskom ako svojím spojencom v EÚ a NATO.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský vyjadril Poľsku plnú solidaritu. „Dopad ruských rakiet na poľské územie, ktorý stál dva ľudské životy, je dôkazom agresie, kriminálneho násilia a neľudskej brutality putinovského režimu,“ napísal na Twitteri. Ruské vedenie musí podľa slov Lipavského niesť za násilie zodpovednosť. „Sme pripravení podporiť Poľsko bilaterálne, v NATO aj v EÚ,“ doplnil Lipavský.

21:12 Heger podporil Poľsko: SR je pripravená byť zodpovedným spojencom

Premiér SR Eduard Heger v utorok (OĽANO) vyjadril podporu Poľsku a deklaroval pripravenosť Slovenska byť zodpovedným spojencom. Stanovisko predsedu vlády po výbuchu neďaleko poľských hraníc s Ukrajinou poskytla jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

„So znepokojením sledujem aktuálnu situáciu v Poľsku. Kontaktoval som poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. Som tiež v intenzívnej komunikácii s ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom. Slovensko vyjadruje plnú podporu Poľsku. Sme pripravení byť zodpovedným spojencom,“ uviedol premiér.

21:09 Kollár: Ak sa potvrdí zásah Poľska ruskými raketami, je to incident u člena NATO

Ak sa potvrdí, že na územie Poľska dopadli ruské rakety, považujeme to za incident voči členskému štátu NATO. V reakcii na medializované informácie to uviedol predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Stanovisko poskytla jeho hovorkyňa Michaela Jurcová. „Pevne veríme, že Poľsko bude v tomto prípade reagovať rozvážne a vo všetkých krokoch by malo mať plnú podporu Slovenskej republiky,“ uviedol Kollár.  

https://standard.sk/277204/cnn-odvysielala-hajlovanie-v-chersone-ukrajina-odobrala-akreditacie-niekolkym-zahranicnym-novinarom/

21:04 Pentagón zatiaľ nemôže potvrdiť, že do Poľska dopadli dve ruské rakety

Americké ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že nemôže potvrdiť medializované správy, že do Poľska dopadli dve ruské rakety. Tieto správy však dôkladne vyšetruje, informuje agentúra AFP. Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerických tajných služieb, ktorého citovala agentúra AP, predtým povedal, že ruské rakety v Poľsku usmrtili dve osoby.  

„Sme oboznámení s medializovanými správami, ktoré tvrdia, že dve ruské rakety zasiahli lokalitu v Poľsku alebo ukrajinskú hranicu,“ povedal hovorca Pentagónu Pat Ryder. „Momentálne nemáme žiadne informácie, ktoré by potvrdili, že išlo o raketový útok,“ povedal Ryder novinárom s tým, že Pentagón sa týmto incidentom vážne zaoberá a keď bude mať nové informácie, tak ich zverejní.

Britský denník The Guardian píše, že podľa niektorých analytikov malo byť cieľom rakiet ukrajinské mesto Ľvov na západe krajiny. Poľsko nie je priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine. Poskytlo prístrešie pre milióny ukrajinských utečencov, pripomína stanica Sky News. Severoatlantická aliancia, ktorej členom je aj Poľsko, opakovane zdôrazňovala, že bude v prípade útoku ruských síl chrániť celé svoje územie.

Poľské orgány preverujú rôzne verzie výbuchu v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v Przewodówe na východe Poľska vrátane toho, že došlo k explózii bojovej rakety. Špecialisti teraz skúmajú záznamy z radarových systémov armády aj pohraničnej stráže.

20:39 Orbán v reakcii na dopad rakiet na poľské územie zvolal Radu obrany

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok večer zvolal Radu obrany krajiny v reakcii na zastavenie prepravy ropy cez ropovod Družba a dopad rakiet na územie Poľska. Na mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Informuje o tom web Guardian.

20:06 Česká Poslanecká snemovňa označila Putinov režim za teroristický

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR prijala  v utorok uznesenie, v ktorom súčasný režim v Rusku označila za teroristický. Uviedla to predsedníčka Snemovne Markéta Pekarová Adamová na sociálnej sieti Twitter. „Ruský režim je teroristický. Odhlasované v pléne Poslaneckej snemovne. Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí toto uznesenie podporili,“ napísala predsedníčka.

Príslušný návrh v pléne Snemovne predstavila podľa servera Novinky.cz poslankyňa hnutia STAN Barbora Urbanová. „Ruská federácia absolútne nerešpektuje základné práva osôb, útočí na kľúčovú infraštruktúru, civilné objekty a snaží sa tým zastrašiť ukrajinských občanov a narušiť zvrchovanosť štátu,“ vyhlásila poslankyňa. Dodala, že tento ruský postup zodpovedá teroristickým metódam. Poslanci v prijatom uznesení odsúdili najmä útoky na civilistov a energetickú infraštruktúru. Odmietli aj výsledky takzvaných „referend“ o pripojení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku.

https://standard.sk/277574/prvy-nemecky-leopard-pride-na-slovensko-v-decembri/

19:54 Rakety dopadli do Poľska, zabili dvoch ľudí, tvrdia Američania

Ruské raketové útoky v utorok zasiahli aj Poľsko, ktoré je členskou krajinou NATO, a usmrtili dve osoby. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ amerických tajných služieb, uviedla agentúra AP.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller tieto informácie bezprostredne nepotvrdil, avšak uviedol, že vrcholní predstavitelia krajiny sa zišli na mimoriadnom zasadnutí v súvislosti s „krízovou situáciou“. Zasadnutie členov vládneho brannobezpečnostného výboru a tiež Úradu národnej bezpečnosti (BBN) zvolali premiér Mateusz Morawiecki a prezident Andrzej Duda.

Poľské médiá uviedli, že dve osoby prišli o život v utorok popoludní po tom, čo ruská raketa zasiahla sušičku obilia v obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Müller vyzval médiá, aby „nezverejňovali nepotvrdené informácie“. Dodal, že všetky informácie, ktoré budú na utorkovom zasadnutí prezentované, budú neskôr – ak to bude možné – tlmočené verejnosti.

BREAKING:

2 Russian stray missiles have just hit a farm in Przewodów on the Polish side of the Polish-Ukrainian border, killing 2 Poles.

Polish PM Morawiecki & President Duda have summoned a crisis meeting of the National Security Bureau.

NATO article 5? pic.twitter.com/sDSoGMO6xP

— Visegrád 24 (@visegrad24) November 15, 2022

19:30 Ruský gubernátor tvrdí, že ukrajinské ostreľovanie usmrtilo dvoch ľudí

Dvaja ľudia údajne prišli o život v dôsledku ukrajinských útokov v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá bezprostredne susedí s Ukrajinou. Tvrdí to gubernátor tejto oblasti Viačeslav Gladkov, informuje agentúra AFP. „Podľa predbežných informácií dnes v dôsledku ostreľovania mesta Šebekino zahynuli dvaja ľudia a traja ďalší boli zranení. Na miesto boli vyslané sanitky,“ uviedol Gladkov na sociálnych sieťach.

K jeho oznámeniu došlo krátko po tom, ako Ukrajina informovala, že ruské sily vypálili na jej územie za utorok už „približne 100 rakiet“, pričom sa zamerali najmä na energetické zariadenia. Zmienené číslo pre ukrajinskú televíziu uviedol hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že vystrelených bolo prinajmenšom 85 rakiet. Ruské útoky zasiahli aj mestá Kyjev, Ľvov, Charkov, Žytomyr, Rivne, Kryvyj Rih a tiež Sumskú či Poltavskú oblasť. V Kyjeve zasiahli rakety aj dve bytovky a hlásená bola najmenej jedna obeť na živote.

19:01  Sedem miliónov ľudí nemá elektrinu, prevádzka internetu poklesla o tretinu

Sedem miliónov ľudí na Ukrajine sa v utorok ocitlo bez dodávok elektriny v dôsledku ruských raketových útokov. O tretinu zároveň poklesol počet pripojení na internet. Informuje o tom televízia CNN. Zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko oznámil, že ruské rakety poškodili 15 zariadení ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podľa neho podarilo zostreliť 70 z viac než 90 ruských rakiet vypálených v utorok. 

Organizácia NetBlocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť a pripojenie do internetu po celom svete, informovala, že na Ukrajine v utorok podvečer „konektivita dosahovala 67 percent predchádzajúcej úrovne“. NetBlocks dáva tieto výpadky do súvislosti s „jedným z dosiaľ najintenzívnejších ruských raketových útokov“.

18:17 USA odsúdili ruské raketové útoky na Ukrajinu, Kyjev žiada rozhodnú reakciu G20

Spojené štáty v utorok odsúdili najnovšie raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá, ktorých terčom sa stala energetická infraštruktúra a v Kyjeve zasiahli aj dve obytné budovy. Správu priniesla agentúra AFP. „Tieto ruské útoky ešte viac prehĺbia obavy medzi členmi skupiny G20, čo sa týka destabilizačných následkov vojny (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ vyhlásil poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. „Spojené štáty a naši spojenci a partneri budú Ukrajine naďalej poskytovať to, čo potrebuje na svoju obranu, vrátane systémov protivzdušnej obrany,“ zdôraznil Sullivan.

K najnovším útokom na ukrajinské mestá dochádza v čase, keď sa na indonézskom ostrove Bali stretávajú svetoví lídri na summite G20 venujúcom sa dosahov vojny na globálnu ekonomiku, rastu cien potravín a energií na celom svete a tiež ruským hrozbám o možnom použití jadrových zbraní na Ukrajine. Kyjev vyzval lídrov G20, aby rozhodne reagovali na utorkovú vlnu raketových útokov. „Rusko útočí na mierumilovné ukrajinské mestá smrtiacimi raketami. Zasahuje bytové domy a zariadenia energetickej infraštruktúry,“ napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s tým, že sa teší na rozhodnú reakciu zo strany skupiny G20. „Postavte sa na stranu ľudí, nie vojnových zločincov,“ apeloval.

https://standard.sk/276967/hrstka-ukrajincov-sa-vrhla-na-ruske-pozicie-utok-zachytila-kamera/

17:59 Kyjev vyzval africké krajiny, aby chránili občanov pred vyslaním do ruskej vojny

Kyjev vyzval lídrov afrických krajín, aby zabránili tomu, že Moskva do vojny na Ukrajine zatiahne ich občanov. Vyjadril sa tak deň po tom, ako Zambia informovala, že pri tamojších bojoch zahynul jej občan, ktorý si mal toho času odpykávať väzenský trest v Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.

„Vyzývame Africkú úniu a všetky africké krajiny, aby od Ruska vyžadovali, nech prestane ich občanov nútiť pridať sa k (jeho) armáde,“ napísal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko na sociálnych sieťach. „Afričania by nemali zomierať pre Putinove choré mocenské ambície,“ dodal.

Zambijský minister zahraničných vecí Stanley Kakubo v pondelok informoval, že 23-ročný Zambijčan Lemekhani Nathan Nyirenda zahynul 22. septembra 2022 na jednom z ukrajinských bojísk. Tento mladý muž študoval v Moskve jadrové inžinierstvo, no v apríli 2020 ho odsúdili na 9,5-ročné väzenie, a to podľa slov jeho otca za údajné obchodovanie s drogami. Trest si odpykával vo väznici so stredne prísnym režimom na predmestí Moskvy.

17:53 Rusko vypálilo na Ukrajinu v utorok zhruba 100 rakiet, tvrdí Kyjev

Ruské sily vypálili na ukrajinské územie v utorok „približne 100 rakiet“ v rámci najnovšej vlny útokov zameraných na energetickú infraštruktúru, ktoré viedli k výpadkom prúdu a núteným odstávkam. Pre ukrajinskú televíziu to uviedol hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP.

„Vypálených bolo už okolo 100 rakiet. Okupanti prekročili počet vystrelených rakiet z 10. októbra, keď ich vypálili 84,“ povedal Ihnat. „Ich primárnym cieľom sú kľúčové zariadenia infraštruktúry,“ poznamenal. Dodal, že niekoľko rakiet sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu zverejnenom na platforme Telegram v reakcii uviedol, že vystrelených bolo 85 rakiet. Zároveň varoval, že môže dôjsť k ďalším útokom. Prisľúbil však, že Ukrajina sa v boji proti ruským inváznym silám nevzdá. „Pracujeme, všetko obnovíme, prežijeme,“ zdôraznil.

Podľa analýzy stanice CNN zasiahli ruské raketové útoky v utorok najmenej desiatku miest a okresov na Ukrajine. Ide zrejme o najväčšie útoky od 10. októbra, keď sa Moskva zamerala na ničenie elektrickej, vodnej a plynovej infraštruktúry po celej Ukrajine. To, že zámerom Moskvy je útočiť predovšetkým na energetické zariadenia, potvrdil aj ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.

17:32 V Moldavsku sú po ruských útokoch na Ukrajine rozsiahle výpadky elektriny

Moldavsko v utorok zaznamenalo „rozsiahle výpadky elektrického prúdu po celej krajine“ v dôsledku ruských raketových útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, oznámil moldavský minister infraštruktúry Andrei Spinu, uviedla agentúra AP.

„Následkom ruského bombardovania ukrajinského energetického systému počas uplynulej hodiny bolo odpojené jedno z vedení zabezpečujúcich dodávky elektriny pre našu krajinu,“ uviedol Spinu. Ako zdôraznil, „elektrické vedenie nebolo poškodené, ale odpojené v rámci automatického zabezpečovacieho systému“. Dodávateľ elektriny v Moldavsku podľa neho pracuje na obnovení dodávok prúdu.

16:42 Polovica Kyjeva je bez elektriny, po ruských útokoch hlásia najmenej jednu obeť

Najmenej polovica ukrajinského hlavného mesta Kyjev zostala v dôsledku utorkových ruských útokov bez elektriny. Uviedol to tamojší starosta Vitalij Kličko. Oznámil tiež, že medzičasom bolo pod troskami jednej zo zasiahnutých obytných budov nájdené jedno telo, informujú agentúry AFP a AP. „Pre masívne raketové útoky… začal energetický priemysel naprieč Ukrajinou s núdzovými odstávkami elektriny,“ napísal Kličko na sociálnych sieťach. Tento krok zdôvodnil nevyhnutnosťou zaistenia  rovnováhy energetického systému a snahou predísť poruchám energetických zariadení. „V hlavnom meste je od elektriny odrezaná najmenej polovica odberateľov,“ dodal.

Námestník vedúceho úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko nazval situáciu „kritickou“ a vyzval Ukrajincov, aby obmedzili využívanie elektriny. „Ruskí teroristi vykonali ďalší plánovaný útok na zariadenia energetickej infraštruktúry,“ uviedol s tým, že situácia v Kyjeve je „extrémne ťažká“. Najväčšia súkromná ukrajinská energetická firma DTEK oznámila núdzové odstávky prúdu v Kyjeve, pričom podobné kroky boli hlásené aj v iných oblastiach Ukrajiny.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho na platforme Telegram konštatovala, že najhoršie škody evidujú v severnej a strednej časti Ukrajiny. „Počas nového rozsiahleho raketového útoku boli poškodené zariadenia energetickej infraštruktúry. Útok sa ešte neskončil, preto zatiaľ nedokážeme v plnej miere odhadnúť rozsah škôd,“ poznamenal Ukrenerho.

https://standard.sk/277341/nemci-zriadia-v-michalovciach-stredisko-pre-opravu-zbrani-dodanych-ukrajine/

15:11 Mesto Nova Kachovka opustili Moskvou dosadení úradníci

Úradníci  Ruskom dosadenej okupačnej správy opustili mesto Nova Kachovka v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, informujú agentúry AFP a Reuters. „Zamestnanci štátnej administratívy v Novej Kachovke ako aj štátnych a komunálnych úradov opustili mesto a boli premiestnení do bezpečných častí (Chersonskej) oblasti,“ uviedla v utorok na sociálnych sieťach Moskvou dosadená správa mesta. Ako dôvod uviedla neprestajné ostreľovanie Novej Kachovky zo strany ukrajinskej armády, v dôsledku ktorého sa život v meste stal nebezpečným. Tisíce miestnych obyvateľov z tohto dôvodu údajne uposlúchli výzvu na evakuáciu.

„Po dobré známych udalostiach z 11. novembra, keď bolo ruským vojakom nariadené, aby sa stiahli z pravobrežnej časti (rieky Dneper) Chersonskej oblasti, je Nova Kachovka neustále ostreľovaná,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení okupačnej správy v Novej Kachovke. Vyhlásenie napriek odchodu úradníkov ubezpečuje, že Nova Kachovka nezostala ponechaná svojmu osudu. V meste údajne stále pracujú tímy pracovníkov poverené zaisťovaním dodávok energií a vody. Nová Kachovka sa nachádza približne 60 kilometrov od oblastnej metropoly Cherson, z ktorej sa ruské vojská minulý týždeň stiahli na ľavý breh Dnepra.

15:05 Kličko: Ruské rakety zasiahli dve obytné budovy v Kyjeve

Dve obytné budovy v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zasiahli v utorok ruské rakety. Uviedol to starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram. Kličko spresnil, že útok na Kyjev podľa predbežných informácií zasiahol dve rezidenčné budovy v Pečerskom obvode. Ten sa nachádza severne od prezidentskej administratívy, píše denník Guardian.

„Nad Kyjevom bolo zostrelených protivzdušnou obranou niekoľko rakiet. Na mieste zásahu sú lekári a záchranári,“ uviedol Kličko. Informácie o obetiach či zranených zatiaľ hlásené neboli. Medzitým sa poplašné sirény varujúce pred leteckými útokmi rozozvučali po celej Ukrajine.

15:01 Sánchez vyzval Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Putina

 Španielsky premiér Pedro Sánchez požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina v záujme ukončenia vojny na Ukrajine. Pre agentúru Reuters to utorok uviedla hovorkyňa španielskej vlády Isabel Rodríguezová.

Sánchez a Si Ťin-pching absolvovali v utorok bilaterálne stretnutie na indonézskom ostrove Bali, kde sa koná dvojdňový samit skupiny G20. Ide o prvé stretnutie lídrov krajín G20, odkedy Rusko vo februári vyslalo svojich vojakov na Ukrajinu.

13:38 Borrell: Spojené kráľovstvo sa môže pripojiť k projektu vojenskej mobility PESCO

Ministri obrany členských krajín EÚ v v utorok v Bruseli súhlasili, že Spojené kráľovstvo sa môže zúčastňovať na projekte vojenskej mobility známom ako Posilnená spolupráca európskej bezpečnosti a obrany (PESCO). Rada EÚ pre zahraničné veci segment obrana v správe pre médiá spresnila, že Spojené kráľovstvo si podalo žiadosť o účasť na projekte PESCO. Utorňajšie rozhodnutie Rady ministrov oprávňuje Holandsko ako koordinátora PESCO pozvať Spojené kráľovstvo do projektu. Uznali tiež významnú pridanú hodnotu, ktorú Spojené kráľovstvo prináša pre tento projekt.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell uviedol, že vojna Ruska proti Ukrajine ukázala, že schopnosť rýchleho presunu jednotiek a vojenského vybavenia v Európe a mimo nej je nevyhnutná pre bezpečnosť EÚ. „Zdieľanie informácií a skúseností s kľúčovými partnermi je kľúčové. Projekt PESCO poskytuje v tomto smere správnu platformu. Po minuloročnom pripojení USA, Kanady a Nórska je účasť Spojeného kráľovstva ďalším dôkazom jeho dôležitosti. Zabezpečenie rýchleho pohybu a bezpečnej prepravy ozbrojených síl je kľúčové pre zlepšenie schopnosti EÚ a NATO reagovať na krízy, najmä teraz, keď Ukrajine poskytujeme naliehavú vojenskú podporu,“ vysvetlil Borrell.

12:36 Scholz: Koniec vojny na Ukrajine najlepšou cestou k oživeniu globálnej ekonomiky

Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť oživenie globálnej ekonomiky, je ukončiť ruskú vojnu na Ukrajine. Vyhlásil to v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz na zasadnutí lídrov skupiny G20. Informujú o tom Reuters a AFP. „Predovšetkým by som chcel ešte raz veľmi jasne povedať, že najefektívnejším spôsobom, ako dosiahnuť oživenie svetovej ekonomiky, je ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine,“ povedal Scholz na stretnutí na Bali.

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová zase na tomto podujatí v utorok vyzvala lídrov G20, aby nedovolili protekcionizmu zapustiť korene v obchode. Varovala, že fragmentácia svetovej ekonomiky na geopolitické bloky by výrazne poškodila hospodársky rast. Georgievová uviedla, že 345 miliónov ľudí na svete teraz trpí potravinovou krízou v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine, vysokej inflácie a klimatických katastrof. Krajiny G20 by tak mali „umožniť obchodu, aby si robil svoju prácu“. Odstránenie prekážok v obchode, najmä v prípade potravín a hnojív, môže totiž podľa nej pomôcť zmierniť utrpenie stoviek miliónov ľudí.

13:24 Vyšetrovatelia OSN: Mučení boli vo vojne ukrajinskí i ruskí zajatci

Väzni zadržiavaní oboma stranami vojny Ruska proti Ukrajine boli vystavení mučeniu vrátane bitiek, elektrických šokov a ponižujúceho zaobchádzania, keď museli byť vyzlečení donaha. V utorok o tom informovali vyšetrovatelia OSN, ktorých citovala tlačová agentúra AFP. Podľa medzinárodného práva „je mučenie a zlé zaobchádzanie úplne zakázané, dokonca – vlastne predovšetkým – aj v čase ozbrojeného konfliktu,“ uviedla novinárom šéfka misie OSN monitorujúcej humanitárnu situáciu na Ukrajine Matilda Bognerová. Vyjadrila ľútosť, že ani jedna strana vojny na Ukrajine nedodržiava úplne túto zásadu, hoci zlé zaobchádzanie ruských ozbrojených síl s ukrajinskými zajatcami je „systematickejšie“. 

Bognerová cez videolink z Kyjeva povedala, že tím vyšetrovateľov, ktorý je na Ukrajine od roku 2014, sa v posledných mesiacoch rozprával so 159 zajatcami – až na 20 všetko mužmi – zadržiavanými Ruskom a so 175 zajatcami – všetko mužmi – zadržiavanými Ukrajinou. Kým Ukrajina umožnila prístup k zadržiavaným väzňom, Rusko to nepovolilo a ukrajinských zajatcov bolo možné vypočuť až po ich prepustení, dodala Bognerová.

11:38 Lavrov sa na Bali stretol s generálnym tajomníkom OSN Guterresom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa stretol v utorok počas summitu G20 na Bali s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Oznámilo to ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová na sociálnych sieťach zverejnila fotografiu Lavrova a Guterresa za stolom s vlajkami Ruska a Organizácie Spojených národov. V príspevku však nekonkretizovala, o čom obaja predstavitelia počas stretnutia hovorili.

Šéf ruskej diplomacie neskôr novinárom povedal, že rokovali o dohode o vývoze obilia z Ukrajiny.

Ruskí predstavitelia vrátane prezidenta Vladimira Putina v uplynulých mesiacoch túto dohodu kritizovali ako nespravodlivú. Tvrdia, že Západ nedodržal tú časť dohody, ktorá mala uvoľniť protiruské sankcie a mala uľahčiť export potravín a hnojív z Ruska.

Šéf ruskej diplomacie v utorok povedal, že stále pretrvávajú prekážky pre vývoz ruského obilia a hnojív na svetový trh, no OSN pracuje na ich odstránení. Lavrov uviedol, že Guterres robí všetko pre splnenie tejto časti dohody. Generálny tajomník OSN podľa Lavrova povedal, že získal písomný prísľub od Spojených štátov a Európskej únie, aby neboli uvaľované sankcie na subjekty zaoberajúce sa vývozom ruského obilia.

10:14 Indický premiér vyzval Moskvu a Kyjev na mierové urovnanie vojny na Ukrajine

Indický premiér Naréndra Módí vyzval v utorok Moskvu a Kyjev, aby vojnu na Ukrajine ukončili diplomatickým spôsobom. Módí to povedal vo svojom príhovore na summite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali.

„Už viackrát som povedal, že musíme nájsť spôsob, ako sa na Ukrajine vrátiť na cestu prímeria a diplomacie… Naliehavo je potrebné ukázať konkrétne a kolektívne odhodlanie zabezpečiť mier, rovnováhu a bezpečnosť vo svete,“ povedal indický premiér.

India ruskú inváziu na Ukrajinu doposiaľ neodsúdila, pripomína Reuters. Módí však v septembri ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas osobného stretnutia povedal, že „dnešok nie je časom na vojnu“.

Naí Dillí a Moskvu spájajú dlhodobé väzby ešte z čias studenej vojny. Pre Indiu je Rusko stále najväčším dodávateľom zbraní.

09:48 Zelenskyj na samite G20: Žiadna tretia Minská dohoda nebude

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok na samite G20 vyhlásil, že nebude uzavretá žiadna „tretia Minská dohoda“. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova tak ukrajinský líder potvrdil, že Kyjev nemá záujem o mierové rokovania s Moskvou. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Nedovolíme Rusku čakať, budovať svoje sily a potom začať novú sériu teroru a destabilizácie sveta. Tretia Minská dohoda, ktorú Rusko okamžite poruší, nebude,“ povedal Zelenskyj. Narážal tak na dve Minské dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o štatúte východoukrajinského regiónu Donbas. Kyjev tak jasne naznačil, že nie je ochotný rokovať s Moskvou, povedal Peskov pre ruskú štátnu tlačovú agentúru agentúru RIA Novosti v reakcii na Zelenského vyjadrenie.

09:07 Sunak vyzval Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny a ukončilo barbarskú vojnu

Rusko musí stiahnuť svoju armádu z Ukrajiny a ukončiť tak túto „barbarskú vojnu“, uviedol v utorok v prejave na samite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali britský premiér Rishi Sunak. Uviedla to britská spravodajská stanica Sky News.

Sunak kritizoval neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na vrcholnej schôdzke najvyspelejších ekonomík sveta. „Je povšimnutiahodné, že sa Putin necítil na to, aby sa k nám tu pripojil. Ak by bol prišiel, mohli by sme pokračovať v riešení tejto situácie,“ povedal. Dodal, že „Rusko musí odísť z Ukrajiny a ukončiť túto barbarskú vojnu“. „Spojené kráľovstvo odmieta túto agresiu. Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ zdôraznil predseda britskej vlády.

06:12 Zalužnyj: Armáda nebude pri oslobodzovaní Ukrajiny akceptovať kompromisy

Ukrajinská armáda nebude pri oslobodzovaní svojej krajiny od ruskej okupácie akceptovať žiadne kompromisy, vyhlásil v pondelok hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj.

Zalužnyj to povedal po telefonickom rozhovore s predsedom Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Markom Milleym. „Naším cieľom je od ruskej okupácie oslobodiť celé ukrajinské územie,“ napísal Zalužnyj na platforme Telegram a dodal, že na tejto ceste sa nezastavia.

„Ukrajinská armáda nebude akceptovať žiadne vyjednávania, dohody či kompromisné rozhodnutia. Pre rokovania existuje len jediná podmienka: Rusko musí opustiť všetky okupované územia,“ spresnil hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny.

04:25 Kyjev tvrdí, že do Ruska bolo unesených najmenej 11-tisíc ukrajinských detí

Ukrajina hľadá medzinárodnú pomoc pri vrátení tisícok detí, ktoré boli na základe tvrdení Kyjeva unesené do Ruska. Ide o najmenej 11-tisíc detí, ktorých mená sú známe, upozornil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas pravidelného videopríhovoru v noci na utorok. „Sú to však len tie (deti), o ktorých vieme. V skutočnosti ich bolo unesených viac,“ podotkol.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta v Kyjeve Andrij Jermak v pondelok v súvislosti s touto otázkou vystúpil na veľkej online konferencii, na ktorej sa zúčastnil aj generálny tajomník OSN António Guterres i veľvyslanci krajín skupiny G20, ktorá sa v súčasnosti stretáva na výročnom summite v Indonézii.

„Naším cieľom je zastaviť násilné únosy alebo deportácie detí z Ukrajiny do Ruskej federácie,“ povedal Jermak. Musí sa podniknúť všetko pre to, aby sa tieto deti vrátili späť a opätovne sa zjednotili so svojimi rodinami.

01:49 Macron: Francúzsko a Čína by sa mali spojiť proti vojne na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok počas stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na summite skupiny G20 v Indonézii vyzval, aby sa Paríž a Peking spojili proti vojne na Ukrajine.

Obaja lídri si pred schôdzkou v rámci summitu na Bali podali ruky. „Pán prezident, ako sa máte?“ spýtal sa Macron čínskeho prezidenta, keď pózovali reportérom pred vlajkami svojich krajín.

Musíme „spojiť sily, aby sme reagovali… na medzinárodné krízy, akou je vojna Ruska na Ukrajine,“ povedal francúzsky prezident.

Ako ešte v pondelok informoval Elyzejský palác, Macron plánoval čínskemu prezidentovi povedať, že je v „jeho záujme“ vyvíjať nátlak na Rusko, aby sa v súvislosti s konfliktom na Ukrajine vrátilo k rokovaciemu stolu.

Si Ťin-pching medzitým vo svojom úvodnom prejave tento konflikt nespomenul a v širšom zmysle vyzval obe krajiny, aby „podporovali ducha nezávislosti, autonómie, otvorenosti a spolupráce“.

PONDELOK

23:56 Ukrajina: Rusko sa musí zodpovedať za environmentálne škody spôsobené vojnou

Rusko musí prevziať zodpovednosť za rozsiahle environmentálne škody spôsobené jeho inváziou na Ukrajinu, uviedol v pondelok ukrajinský minister pre životné prostredie Ruslan Strilec.

Ukrajina spúšťa platformu na vyhodnotenie environmentálnych škôd spôsobených ruskou vojenskou akciou, vysvetlil Strilec počas tlačovej konferencie v čase konania klimatického summitu OSN (COP27) v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch.

„Rusko sa musí zodpovedať nielen pred Ukrajinou, ale pred celým svetom,“ podotkol Strilec. Kyjev podľa neho dúfa, že nová platforma „zjednotí medzinárodné prístupy v posudzovaní škôd na životnom prostredí a klíme“ a tiež „posilní medzinárodnú spoluprácu pri obnove životného prostredia postihnutého ozbrojenými konfliktmi“.

Priame emisie v dôsledku invázie Moskvy sa odhadujú na 33 miliónov ton CO2, zatiaľ čo emisie z očakávanej rekonštrukcie infraštruktúry by mohli dosiahnuť 49 miliónov ton CO2, upozornil minister. Ako podotkol, doposiaľ bolo na Ukrajine zaznamenaných 2200 prípadov poškodenia životného prostredia.

22:17 Ukrenerho: Ruskí okupanti pred útekom z Chersonu zničili dôležitú elektráreň

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v pondelok uviedla, že ruské sily zničili kľúčovú energetickú infraštruktúru v Chersonskej oblasti pred tým, než sa minulý týždeň stiahli zo západného brehu rieky Dneper.

„Energetické zariadenie, ktoré zásobovalo energiou celý pravý breh Chersonskej oblasti a významnú časť Mykolajivskej oblasti, je prakticky zničené,“ uviedol šéf spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj v príspevku na sociálnej sieti Facebook.      

Dodal, že toto deštruktívne konanie bolo prejavom „bezmocného hnevu“ utekajúcich ruských okupantov.

Kudryckyj doplnil, že väčšina z oslobodených častí Chersonskej oblasti je od 6. novembra bez elektriny.

„Robíme všetko pre to, aby sme ľuďom zaistili elektrinu čo najskôr,“ zdôraznil. Dodal, že Ukrajina už „odovzdala zoznam potrebného vybavenia pre Chersonskú oblasť našim zahraničným partnerom“. Poľsko a Francúzsko už podľa jeho slov na ukrajinské požiadavky zareagovali.

21:10 Borrell: EÚ a jej členovia poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 8 mld. eur

Európska únia a jej členské štáty dodali Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v celkovej hodnote najmenej osem miliárd eur. Povedal to v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Ako zdôraznil Borrell na stretnutí s novinármi v Bruseli, táto suma predstavuje 45 percent vojenskej pomoci, ktorú Ukrajine od začiatku ruskej invázie poskytli Spojené štáty.

20:45 VZ OSN schválilo rezolúciu vyzývajúcu Rusko na zaplatenie reparácií Ukrajine

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pondelok zahlasovalo za rezolúciu, ktorá vyzýva Rusko, aby sa zodpovedalo za porušenie medzinárodného práva v súvislosti s inváziou na Ukrajinu a zaplatilo vojnové reparácie.

Za právne nezáväznú rezolúciu v 193-člennom VZ OSN hlasovalo 94 krajín, 14 bolo proti a 73 sa zdržalo hlasovania. Ide o najnižšiu podporu spomedzi doterajších piatich rezolúcií, ktoré VZ OSN prijalo od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine, konštatuje Sky News.

Rusko musí podľa znenia rezolúcie „niesť právne následky všetkých svojich činov odporujúcich medzinárodnému právu vrátane odškodnenia za zranenia a akékoľvek škody spôsobené takýmito činmi“.

Rezolúcia spomína potrebu vytvoriť „medzinárodný mechanizmus na odškodnenie za škody, straty alebo zranenia“ vyplývajúce z „nezákonných aktov“ Ruska proti Ukrajine. Ďalej odporúča, aby členské krajiny v spolupráci s Ukrajinou vytvorili „medzinárodný register“ na dokumentovanie sťažností a informácií o škodách, stratách alebo zraneniach, ktoré Ukrajincom spôsobila Ruská federácia.  

20:12 Moskva nie je v pozícii, aby si diktovala podmienky mierových rokovaní, tvrdí Kyjev

Rusko nie je v takej pozícii, aby si diktovalo podmienky mierových rokovaní zameraných na ukončenie vojny na Ukrajine. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko takto v pondelok reagoval na tvrdenia Moskvy o tom, že požiadavkám Kyjeva na stiahnutie všetkých svojich síl nevyhovie.

„Ukrajinský vzorec na mier ostáva rovnaký: okamžité ukončenie vojny, stiahnutie všetkých ruských vojakov, obnova ukrajinskej územnej celistvosti, kompenzácia škôd a poskytnutie účinných záruk neopakovania agresie,“ uviedol Nikolenko. „Za iných podmienok nie je možné dosiahnuť trvalý mier,“ dodal.

Sky News pripomína, že ruské ministerstvo zahraničných vecí predtým v priebehu pondelka oznámilo, že neprijíma ukrajinské podmienky na začatie mierových rokovaní.

19:24 Ukrajina vyzvala Maďarsko, aby odsúdilo vyhlásenia Toroczkaia o zmene hraníc

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo maďarskú vládu, aby odsúdila výzvu parlamentného poslanca a predsedu radikálneho Hnutia naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) Lászlóa Toroczkaia na zmenu hraníc.

„Výzva Lászlóa Toroczkaia na úpravu štátnych hraníc je neprijateľná. Vyzývame maďarskú vládu, aby odsúdila takéto nezodpovedné prejavy, ktoré podkopávajú bilaterálne vzťahy a nezodpovedajú duchu dobrého susedstva,“ uviedol na Facebooku hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.

Toroczkai pri príležitosti poľského Dňa nezávislosti na Twitteri zaželal Poľsku, aby s Maďarskom opäť zdieľalo spoločnú hranicu. Svoj príspevok ilustroval historickou fotografiou z roku 1939, keď Maďarsko okupovalo terajšiu Zakarpatskú oblasť na Ukrajine, a na hraniciach si podávajú ruky Poliak s Maďarom.

László #Toroczkai, leader of the #Hungarian far-right „Our Homeland Movement“ suggested to seize Carpathian #Ukraine.

The #Ukrainian Foreign Ministry reacted to this unfriendly step and called on the Hungarian government to condemn Toroczkai. pic.twitter.com/zpjuslZRbK

— NEXTA (@nexta_tv) November 13, 2022

18:42 Rusko tvrdí, že obsadilo strategickú obec Pavlivka v Doneckej oblasti

Ruská armáda tvrdí, že obsadila strategickú obec Pavlivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorá by mohla slúžiť ako východisko pre ďalšie vojenské operácie Moskvy. V pondelok to uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Moskva tvrdí, že túto obec, ktorá sa nachádza asi 60 kilometrov juhozápadne od mesta Doneck a má asi 2000 obyvateľov, získala po niekoľkých dňoch ťažkých bojov.

„Dobytie Pavlivky otvára odrazový mostík pre ďalšiu ofenzívu ruských jednotiek v Donbase,“ napísal ruský rezort obrany v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že dobytie tejto obce pomôže ruskej armáde v boji o mesto Vuhledar, ktoré sa nachádza severne od Pavlivky.

17:20 Biden: Opätovné získanie Chersonu je pre Ukrajinu dôležitým víťazstvom

Americký prezident Joe Biden označil opätovné získanie mesta Cherson ukrajinskou armádou za „dôležité víťazstvo“ pre Kyjev. Uviedol to v pondelok na indonézskom ostrove Bali v predvečer začiatku summitu skupiny G20.

„Nemôžem urobiť nič iné, iba zatlieskať odvahe, odhodlaniu a schopnostiam ukrajinského ľudu a ukrajinskej armády,“ povedal Biden. Dodal, že USA budú naďalej pomáhať Ukrajincom brániť sa pred ruskou agresiou.

Americký prezident zároveň uviedol, že Washington sa nebude zapájať do žiadnych rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou o ukončení vojny bez schválenia Ukrajiny.

16:47 Poľsko sa pripravuje na novú vlnu utečencov z Ukrajiny

Poľsko sa s prichádzajúcimi zimnými mesiacmi pripravuje na prijatie novej vlny utečencov z Ukrajiny. Z tohto dôvodu je v prijímacích centrách k dispozícii „značne viac než 100.000 miest“, uviedla v pondelok ministerka pre integráciu Agnieszka Šcigajová.

Šcigajová pre rozhlasovú stanicu Radio Plus povedala, že nateraz nič nenasvedčuje nárastu počtu ukrajinských utečencov prechádzajúcich cez južnú hranicu Poľska, ktorá má viac ako 500 kilometrov.                  

Spresnila, že len päť až šesť percent zo zhruba 20.000 ľudí prechádzajúcich cez hranice Poľska tvoria utečenci a zvyšok predstavuje bežnú cezhraničnú dopravu.

Námestník poľského ministra vnútra Bartosz Grodecki poznamenal, že ukrajinské úrady sa usilujú o to, aby čo najviac Ukrajincov vysídlených v dôsledku vojny zostalo doma vo vlasti.

Grodecki dodal, že Poľsko pomáha Ukrajine s vybudovaním kontajnerových ubytovacích kapacít vybavených generátormi a kúrením. Mnohí obyvatelia zostali totiž po ruských útokoch na ukrajinskú infraštruktúru bez elektriny, tepla, pitnej vody a kanalizácie.

14:17 Gutteres vyzval na predĺženie dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny

Predĺženie dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov je kľúčové pre svetovú potravinovú bezpečnosť. V pondelok to uviedol generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres niekoľko dní pred vypršaním platnosti predmetnej dohody. Informuje o tom agentúra AFP. „Potrebujeme naliehavé opatrenia, aby sme zabránili hladomoru a hladu v rastúcom počet miest po celom svete. Čiernomorská obilná iniciatíva a úsilie zabezpečiť, aby ruské potraviny a hnojivá mohli prúdiť na svetové trhy, sú nevyhnutné pre svetovú potravinovú bezpečnosť,“ povedal Guterres na tlačovej konferencii v predvečer summitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali.

Pod záštitou OSN boli 22. júla podpísané dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine. Druhá mala uľahčiť vývoz ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií na Moskvu za vojnu na Ukrajine. Platnosť dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny vyprší v sobotu 19. novembra. O jej predĺžení diskutovali minulý týždeň v Ženeve predstavitelia OSN a Ruska.

https://standard.sk/276935/proruskeho-tankistu-odsudili-na-12-rokov-vazenia-za-strelbu-na-obytne-budovy-v-mariupoli/

14:10 Ruskí a americkí predstavitelia neohlásene rokujú v Turecku, tvrdia ruské médiá

Ruskí a americkí predstavitelia rokujú v pondelok v tureckej metropole Ankara, uvádza ruský denník Kommersant s odvolaním na nemenovaný zdroj. Kremeľ uviedol, že nemôže tieto správy potvrdiť ani poprieť. Informuje o tom agentúra Reuters. Správu neskôr potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre národnú bezpečnosť. Toto stretnutie podľa Kommersantu nebolo vopred verejne ohlásené. Súčasťou ruskej delegácie je údajne aj šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin. Bližšie informácie o účele rokovaní však denník neuvádza.

Predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si pre citlivosť danej témy želal ostať v anonymite, pre agentúru AP však spresnil, že do Turecka odcestoval riaditeľ americkej spravodajskej služby CIA William Burns. Ten má s Naryškinom diskutovať o následkoch prípadného použitia jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. Rozhovory sa majú týkať aj dvoch amerických občanov väznených v Rusku – americkej basketbalistky Brittney Grinerovej a bývalého príslušníka amerických námorných síl Paula Whelana. Predstaviteľ Bieleho domu dodal, že Kyjev bol o Burnsovej ceste do Turecka vopred informovaný.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom v pondelok médiám povedal, že dané správy nemôže vyvrátiť ani ich potvrdiť. K veci sa pre agentúru Reuters odmietol vyjadriť aj nemenovaný turecký predstaviteľ. Podľa verejne dostupných údajov letovej prevádzky pristálo však v Ankare v pondelok ráno ruské vládne lietadlo. Podľa tureckého politológa Yörüka Išika toto lietadlo zvyčajne na cesty používa len Naryškin alebo ruský minister zahraničných vecí Segej Lavrov, ktorý sa v súčasnosti nachádza na samite G20 v Indonézii.

13:50 Cichanovská: Bielorusko je pod vojenskou okupáciou Ruska

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v pondelok povedala, že jej krajina je pod „vojenskou okupáciou“ Ruska. Európsku úniu požiadala, aby aj naďalej vyvíjala tlak na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Správu publikovala agentúra AFP. „Musím povedať, že Bielorusko je de facto pod vojenskou okupáciou,“ povedala Cichanovská po stretnutí s ministrami zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli. Lukašenko podľa jej slov nemá kontrolu nad prítomnosťou ruských vojakov či vojenského vybavenia v Bielorusku. „Musí jednoducho súhlasiť so všetkým, pretože vie, že bez podpory (ruského prezidenta Vladimira) Putina v Bielorusku politicky neprežije,“ povedala.

Moskva využila územie Bieloruska na nasadenie tisícok vojakov do vojny na Ukrajine v rámci spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny, pripomína AFP. Lukašenko ohlásil jej vytvorenie 10. októbra, v jej rámci malo byť na územie Bieloruska nasadených okolo 9000 ruských vojakov. To podľa AFP vyvolalo obavy, že sa Bielorusko chystá poslať na Ukrajinu aj svojich vojakov. Bieloruskí vojaci by však podľa Cichanovskej slov odmietli zapojiť sa do vojny Moskvy a „Lukašenko si je toho vedomý“.

13:42 Stoltenberg: Ukrajinu čakajú náročné mesiace, Rusko netreba podceňovať

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v pondelok uviedol, že Ukrajina má pred sebou náročné mesiace. Vojenské schopnosti Ruska podľa neho netreba podceňovať, uviedla agentúra AFP. „Nadchádzajúce mesiace budú náročné. Putinovým cieľom je nechať Ukrajinu túto zimu chladnú a temnú. Nemali by sme urobiť chybu a podceňovať Rusko,“ povedal Stoltenberg po stretnutí s holandským ministrom zahraničných vecí Wopkem Hoekstrom a šéfkou rezortu obrany Kajsou Ollongrenovou. Dodal, že „Rusko preukázalo ochotu znášať značné straty“.

Stiahnutie ruskej armády z mesta Cherson na juhu Ukrajiny „ukázalo neuveriteľnú odvahu ukrajinských ozbrojených síl, ale aj pokračujúcu podporu (NATO) Ukrajine,“ uviedol šéf NATO. „Všetci teraz po oslobodení Chersonu vidíme, že ukrajinská stratégia funguje. Prichádza však zima… a musíme zostať na správnej ceste,“ povedala Ollongrenová. Dodala, že ak Rusko prestane, vojna skončí; no „ak prestane bojovať Ukrajina, skončí Ukrajina“.

12:39 Zelenskyj: Stiahnutie ruskej armády z Chersonu je začiatkom konca vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok označil stiahnutie ruskej armády z Chersonu na juhu Ukrajiny ako „začiatok konca vojny“. Uviedol to v pondelok počas návštevy znovuzískaného mesta agentúra AP. Zelenskyj povedal, že „silná ukrajinská armáda“ vytrvalo získava späť územia, ktoré Rusko obsadilo počas invázie na Ukrajinu. Zároveň priznal, že toto úsilie sprevádzajú aj ťažkosti a veľké ľudské obete. Ukrajinský prezident na hlavnom námestí Chersonu odovzdal medaily vojakom. „Ideme vpred… Sme pripravení na mier, mier pre celú našu krajinu,“ povedal vojakom a obyvateľom mesta, napísala agentúra Reuters.

Zelenskyj zároveň poďakoval Severoatlantickej aliancii a ďalším spojencom za pokračujúcu podporu v boji proti ruskej agresii. Vyzdvihol najmä dodanie raketových systémov z USA, ktoré podľa jeho slov urobili v bojoch „veľký rozdiel“. Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson v piatok po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská.

12:12 Scholz: Dosiahnutie spoločného stanoviska G20 o vojne na Ukrajine bude náročné

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok uviedol, že na nadchádzajúcom summite zoskupenia G20 v Indonézii bude náročné dosiahnuť spoločné stanovisko k svetovým problémom a vojne na Ukrajine. Správu publikovala agentúra Reuters.

„Veľmi tvrdo pracujeme na tom, aby sme zaujali nielen jasné a dôležité stanoviská o všetkých otázkach, ktoré ovplyvňujú svet… ale aj o otázkach mieru a dôsledku ruskej agresie na Ukrajine,“ povedal Scholz na tlačovej konferencii v Singapure. Dodal, že to bude náročná úloha, ktorá lídrom 20 najsilnejších ekonomík sveta počas samitu na indonézskom ostrove Bali „zaberie veľa času a úsilia“.

https://standard.sk/276636/ruske-jednotky-pred-ustupom-z-chersonu-ukradli-zvierata-z-miestnej-zoo/

12:09 Zelenskyj neočakávane pricestoval do oslobodeného Chersonu

Ukrajinské médiá informovali, že tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil čerstvo oslobodené mesto Cherson na juhu krajiny. Zelenského kancelária uviedla, že nemôže potvrdiť cestu prezidenta do Chersonu a on sám v nedeľu na Facebooku uviedol, že sa nachádza vo svojom kyjevskom úrade. V pondelok ho však odfotili, ako pózuje s vojakmi na centrálnom námestí v Chersone. Zelenskyj sa už predtým nečakane objavil v iných frontových zónach v kľúčových okamihoch vojny, aby podporil jednotky a zablahoželal im k úspechom na bojisku. Zelenskyj v Chersone mával obyvateľom, ktorí mu taktiež kývali a kričali: „Sláva Ukrajine!“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok odmietol komentovať Zelenského návštevu v Chersone. Povedal len, že „viete, že ide o územie Ruskej federácie“. Cherson bol jediné regionálne hlavné mesto, ktoré Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu obsadilo. Ukrajinské sily prišli do centra mesta v piatok po tom, čo z neho odišli Rusi. Stiahnutie sa z Chersonu je pre ruské sily tretí najväčší ústup vo vojne a prvý, ktorý zahŕňal vydanie takého veľkého okupovaného mesta tvárou v tvár veľkej ukrajinskej protiofenzíve, ktorá znovu dobyla časti východu a juhu Ukrajiny.

10:44 AP: Lavrova po príchode na Bali previezli do nemocnice, Rusko to poprelo

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bol po prílete na indonézsky ostrov Bali, kde sa uskutoční summit skupiny G20, prevezený do nemocnice. S odvolaním sa nemenované zdroje o tom informovala v pondelok agentúra AP. Ruské ministerstvo zahraničných vecí to však poprelo. Podľa troch nemenovaných zdrojov z indonézskej vlády a zdravotníctva je šéf ruskej diplomacie v miestnej nemocnici. Dva zo zdrojov pritom uviedli, že jeho zdravotné komplikácie súvisia so srdcom. Osoby, ktoré tieto informácie AP poskytli, nechceli byť menované, pretože o tejto záležitosti nemohli oficiálne hovoriť.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tieto informácie označilo za nepodložené. „Je to samozrejme vrchol nepravdivosti,“ cituje hovorkyňu ruského rezortu obrany Mariju Zacharovovú agentúra Reuters. Hovorkyňa na sociálnej sieti Telegram uviedla, že o hospitalizácii sa dozvedala, keď spolu s Lavrovom sledovala správy. Lavrov, ktorý na samit G20 bude zastupovať ruského prezidenta Vladimira Putina, pricestoval na Bali v nedeľu.

https://standard.sk/276578/vitazstvo-pri-chersone-koniec-vojny-v-nedohladne/

09:56 Výbuch míny v Chersonskej oblasti zranil štvorčlennú rodinu

Pri explózii míny na území Chersonskej oblasti, ktoré predtým okupovali ruské jednotky, utrpela zranenia štvorčlenná rodina cestujúca autom. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to Kyrylo Tymošenko, zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta. Podotkol, že medzi zranenými je aj 11-ročné dieťa. „Ruskí teroristi po sebe zanechali veľa mín a nástražných systémov. Opätovne žiadame ľudí, aby boli opatrní a nejazdili po cestách, ktoré ešte neboli skontrolované odborníkmi,“ uviedol Tymošenko na Telegrame.

Napriek tomu, že davy ľudí v Chersone oslavujú oslobodenie mesta, úrady naďalej varujú obyvateľov, aby si dávali pozor na výbušniny nastražené okupantmi, a ruské sily, ktoré sú stále nablízku, hneď za strategicky dôležitou riekou Dneper.

07:15 ISW: Boje na Ukrajine sa v najbližších mesiacoch nezastavia

Zastavenie alebo dlhšie spomalenie bojových operácií na Ukrajine je v najbližších mesiacoch veľmi nepravdepodobné. Akýkoľvek pokus o prímerie alebo zastavenie bojov by bol v tomto čase z drvivej väčšiny v prospech Ruska. Vo svojom najnovšom hodnotení to v noci na pondelok uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Rusko podľa správy v nadchádzajúcich týždňoch zrejme zintenzívni ofenzívne operácie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Môže tam poslať ďalších mobilizovaných vojakov spolu s jednotkami stiahnutými z Chersonskej oblasti.

Ukrajina pravdepodobne tiež stiahne časť bojových síl z Chersonskej oblasti a nasadí ich v iných častiach krajiny na obranné i protiofenzívne operácie. V tých budú Ukrajinci takmer s určitosťou pokračovať, domnievajú sa americkí analytici. Obe strany, ktoré teraz bojujú vo veľmi blatistých podmienkach, boje s príchodom mrazov nezastavia, pretože zmrznutý terén bude vhodnejší na mechanizované operácie veľkého rozsahu. Boje sa preto s poklesom teplôt skôr zintenzívnia, než oslabia.

ISW dodáva, že momentálne nie je čas spomaliť podporu Ukrajiny ani naliehať na prímeria alebo rokovania, ale naopak, pomáhať jej využiť aktuálne podmienky, ktoré zvýhodňujú Kyjev namiesto Moskvy. Ukrajinci a Západ musia vynaložiť všetko úsilie, aby umožnili čo najrýchlejšie oslobodenie ďalších území, nevyhnutných na to, aby sa Ukrajina mohla v budúcnosti brániť voči ruských útokom a obnoviť funkčné hospodárstvo, napísal inštitút.

06:15 Putin odvolal mobilizáciu študentov v anektovaných oblastiach Ukrajiny

Vysokoškolskí študenti v samozvanej Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike na Ruskom okupovanom východe Ukrajiny už nebudú povolávaní do ruskej vojenskej služby. Predstaviteľ Kremľa to v nedeľu povedal pre štátne médiá, informovala televízia CNN.

Ruský prezident Vladimir Putin vydal pokyn „demobilizovať“ študentov a zorganizovať ich návrat domov, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre agentúru RIA Novosti.

Oznámenie sa podľa správy týka študentov, ktorých mobilizovali pred tým, ako Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo separatistické republiky Donbasu.

Peskov dodal, že týchto študentov teraz pošlú domov a budú môcť pokračovať v štúdiu.

Rusko začiatkom mesiaca oznámilo, že dokončilo „čiastočnú mobilizáciu“ 300.000 občanov pre boj vo vojne proti Ukrajine. Kontroverzné nariadenie o povolávaní záložníkov vyvolalo protesty a odchod mnohých mužov z krajiny.

04:45 Yellenová: USA sankcionujú sieť pomáhajúcu Rusku získavať vojenské technológie

Spojené štáty uvalia nové sankcie voči nadnárodnej sieti osôb a firiem, ktoré pracujú na získavaní vojenskej technológie pre vojenské operácie Ruska na Ukrajine. Uviedla to v pondelok americká ministerka financií Janet Yellenová.

Yellenová pred summitom skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali povedala, že sankcie sa budú týkať 14 osôb a 28 spoločností vrátane finančných sprostredkovateľov. Podobnosti o tom, z akých krajín pochádzajú alebo o aké technológie ide, odmietla poskytnúť. Uviedla však, že oznámenie je plánované neskôr v priebehu pondelka.

„Je to súčasť nášho širšieho úsilia narušiť vojnové aktivity Ruska a odoprieť mu prostredníctvom sankcií a kontroly vývozu vybavenie, ktoré potrebuje,“ povedala Yellenová novinárom. Doterajšie opatrenia v tomto smere podľa nej už majú účinok na bojiskách na Ukrajine.

02:20 Ruské sily sa aj v Chersone dopúšťali vojnových zločinov

Ukrajinské sily, ktoré opätovne ovládli mesto Cherson na juhu krajiny, našli dôkazy o ďalších vojnových zločinoch ruských okupantov. Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

„Vyšetrovatelia už zdokumentovali viac ako 400 vojnových zločinov,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore s tým, že nachádzajú telá zabitých ľudí, civilistov i vojakov.

Prezident obyvateľov požiadal, aby nezabúdali, že situácia v Chersone je stále veľmi nebezpečná. Pri odstraňovaní míny podľa neho zomrel ukrajinský ženista a ďalší štyria utrpeli zranenia.

Dodal, že v oblasti sa snažia rýchlo obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskými vojakmi vrátane dodávok vody a elektriny, internetových spojení či dopravy a poštových služieb.

NEDEĽA

19:00 V Chersone obnovujú kritickú infraštruktúru

Služby v oslobodenom ukrajinskom Chersone pracujú na čo najskoršom obnovení kritickej infraštruktúry, ktorú poškodili a zamínovali ustupujúce ruské sily. Väčšina domov je bez elektriny a vody, uviedli v nedeľu tamojší predstavitelia. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč pre ukrajinskú televíziu povedal, že úrady sa rozhodli zachovať zákaz vychádzania od 17:00 do 8:00 a z bezpečnostných dôvodov zakázať ľuďom opustiť mesto alebo vstúpiť do neho. „Nepriateľ zamínoval všetky kritické objekty infraštruktúry,“ vyjadril sa Januševyč. „Snažíme sa stretnúť v priebehu niekoľkých dní a potom otvoriť mesto,“ dodal.

19:10 Moskva odmieta politizáciu G20

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pricestoval v nedeľu na indonézsky ostrov Bali, kde bude na samite skupiny najväčších ekonomík sveta (G20) v utorok a stredu zastupovať ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení z nedele – aj v súvislosti s predpokladanou diskusiou o vojne na Ukrajine – vyzvalo skupinu G20, aby „sa zamerala na ekonomické otázky, pre ktoré bol vytvorený tento formát (medzinárodného fóra) spájajúci hlavné svetové ekonomiky, a nie na otázky bezpečnosti, ktoré patria do pôsobnosti OSN“.

„Kategoricky odmietame politizáciu G20, vnášanie nesúvisiacich a zámerne rozdeľujúcich tém do jej diskusií a izoláciu účastníkov na základe ničím neopodstatnených obvinení,“ píše sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

18:20 Ukrajinci poškodili vodnú elektráreň Kachovka, tvrdí Leontiev

Ruskom dosadený predstaviteľ juhoukrajinského mesta Nova Kachovka obvinil ukrajinské sily z toho, že na vodnej elektrárni Kachovka a jej priehrade spôsobili „obrovské škody“. Vladimir Leontiev to v nedeľu vyhlásil v ruskej štátnej televízii s tým, že opravy podľa neho budú trvať najmenej rok. „Napriek značnému poškodeniu elektráreň pokračuje v prevádzke. Je zrejmé, že v takejto situácii, pri takomto ostreľovaní, ju bude pravdepodobne treba zakonzervovať,“ povedal.

Leontiev tiež vyhlásil, že ukrajinské útoky poškodili ďalšiu infraštruktúru vrátane Kachovského hlavného kanála a Severokrymského kanála. Ukrajina tvrdí, že elektráreň neostreľovala. CNN upozorňuje, že ruské tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

Proruskí predstavitelia anektovanej Chersonskej oblasti tvrdia, že evakuovali obyvateľov a ruské sily odtiaľ ustupujú v dôsledku hrozby záplav. Podľa nich by ukrajinský útok na Kachovskú priehradu mohol byť zničujúci. Ukrajina viní Rusko, že ničí kritickú infraštruktúru v celej Chersonskej oblasti a vytvára hystériu, aby odôvodnilo nútené sťahovanie ľudí z Chersonu.

17:28 Pri odmínovaní Ukrajiny pomáha už aj Japonsko a Kambodža

Kambodža a Japonsko sú ďalšími štátmi, ktoré pomôžu Ukrajine pri odmínovaní jej územia, informovala v nedeľu britská stanica BBC. Spresnila, že Kambodža v koordinácii s japonskými úradmi vyšle do Poľska špecialistov na odmínovanie, ktorí následne vyškolia ukrajinských pyrotechnikov v ďalších zručnostiach.

Kambodžský premiér Hun Sen v rámci summitu ASEAN absolvoval stretnutia s delegáciami Európskej únie, Spojených štátov amerických a Kanady, počas ktorých ubezpečil partnerov o podpore Ukrajiny zo strany kambodžskej vlády. Zámer kambodžskej vlády potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý tento týždeň v Kambodži absolvoval sériu rokovaní venovaných aj tejto téme.

V jednom zo svojich tvítov pripomenul, že „Kambodža v minulosti dlho trpela vojnou a má veľa skúseností s odmínovaním“.

17:00 Sankcie môžu ostať v platnosti aj po mierovej dohode

Niektoré sankcie proti Rusku môžu zostať v platnosti aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ukrajinou, uviedla americká ministerka financií Janet Yellenová.

Yellenová uviedla, že eventuálna mierová dohoda bude zahŕňať aj prehodnotenie ekonomických sankcií, ktoré Spojené štáty a ich spojenci, uvalili na Rusko. „Predpokladám, že v kontexte nejakej mierovej dohody bude možná a primeraná úprava sankcií,“ povedala Yellenová.

15:52 Putin: Za falošné správy o vojne na Ukrajine odobranie pasu

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu navrhol zmeny zákona, ktoré by umožnili odoberanie pasov ľuďom s ruským občianstvom za kritiku vojny na Ukrajine. Zmeny sa týkajú ľudí, ktorí sa nenarodili v Rusku, a teda napríklad Ukrajincov, ktorí získali ruské pasy počas okupácie, keď k tomu mnohých prinútili okolnosti alebo ruské sily.

Zmeny zatiaľ prešli prvým čítaním. K odobratiu pasu by podľa Putinovho návrhu malo viesť napríklad šírenie falošných správ o vojne na Ukrajine, „diskreditácia ruskej armády“ alebo účasť na aktivitách nežiaducej organizácie. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na nezávislú spravodajskú stránku Meduza.

13:45 Ukrajina predáva symbolické vlakové lístky

Ukrajinské železnice spustili v nedeľu na počesť oslobodenia mesta Cherson na juhu krajiny predaj symbolických cestovných lístkov do viacerých miest, ktoré sú naďalej pod kontrolou ruských síl. Toto gesto má predstavovať symbol viery v ozbrojené sily Ukrajiny a nádej v oslobodenie spod okupácie.

„Dnes si môžete objedať lístky na prvé tri vlaky z Kyjeva do piatich miest: už oslobodeného Chersonu, ako aj do Mariupola, Donecka, Luhanska a Simferopolu,“ uviedol v aplikácii Telegram prevádzkovateľ ukrajinských železníc.

Tieto lístky bude možné využiť po tom, ako sa ukrajinskej armáde podarí mestá opätovne získať. „Akonáhle bude doprava obnovená, predstavitelia železníc pošlú (cestujúcim) správu s dátumom a lokalitou,“ oznámili železnice. Cena lístkov sa pohybuje od tisíc hrivien (približne 26 eur).

11:45 Do ruských škôl sa má od septembra 2023 vrátiť povinný vojenský výcvik

Do ruských škôl sa od septembra budúceho roka vráti povinný prípravný vojenský výcvik známy zo sovietskych čias, ktorý bol ukončený v roku 1993. V nedeľnej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej na Twitteri to uviedol britský rezort obrany, ktorý sa odvoláva na stredajšie oznámenie ruského ministra školstva Sergeja Kravcova.

Daný program, ktorého cieľom je zaviesť minimálne 140 hodín vojenského výcviku za akademický rok, podporuje ministerstvo obrany v Moskve. Podľa Londýna je cieľom zvýšiť ochotu mladých ľudí ohľadom vojenskej služby a mobilizácie. Žiaci, ktorí sa blížia k dosiahnutiu veku, keď majú absolvovať povinnú vojenskú službu, tak majú získať príslušné vojenské schopnosti.

Britské ministerstvo pripomína, že niekdajší podobný program zahŕňal prípravu na možný útok chemickými či jadrovými zbraňami, prvú pomoc a tiež manipuláciu a streľbu z pušiek typu Kalašnikov.
„Ruskí predstavitelia sa pokúsili tento výcvik obnoviť v roku 2014 po invázii na Krym. Dúfali, že táto iniciatíva zvýši kvalitu brancov. O osem rokov neskôr sa zmenilo len málo a kvalita ruských brancov je naďalej slabá, s nízkou morálkou a obmedzeným výcvikom,“ uviedol britský rezort obrany s odvolaním sa na tajné služby.

10:55 Lavrov kritizoval USA za ich konanie v juhovýchodnej Ázii

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu vyhlásil, že Západ „militarizuje“ juhovýchodnú Áziu v snahe obmedziť vplyv Moskvy a Pekingu. Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii na záver summitu Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v kambodžskom meste Phnom Pénh.

Lavrov kritizoval USA za ich konanie v regióne, ktorý Rusko aj Západ považujú za potenciálny priestor strategických geopolitických bojov v nadchádzajúcich desaťročiach. „Spojené štáty a ich spojenci v NATO sa snažia ovládnuť tento priestor,“ povedal Lavrov novinárom na letisku v Kambodži pred odletom na summit G20 na Bali.

Stratégia šéfa Bieleho domu Joea Bidena v oblasti Indo-Pacifiku je podľa neho pokusom obísť „inkluzívne štruktúry“ pre regionálnu spoluprácu a jej súčasťou má byť „militarizácia tohto regiónu so zjavným zameraním sa na obmedzenie ruských a čínskych záujmov v Ázijsko-pacifickom regióne“.     

07:25 Všetko v Chersone obnovíme, hovorí Zelenskyj

Ruské sily pred útekom zničili kľúčovú infraštruktúru v meste Cherson na juhu Ukrajiny, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusi „majú všade rovnaký cieľ: čo najviac ponížiť ľudí. Ale my všetko obnovíme, verte mi“, uviedol Zelenskyj v sobotnom videopríhovore. „Pred útekom z Chersonu okupanti zničili všetku kritickú infraštruktúru: komunikácie, vodu, teplo, elektrinu,“ priblížil.

Úrady sa v rámci úsilia o stabilizáciu regiónu museli podľa slov Zelenského vysporiadať s takmer dvetisíc mínami, nástražnými drôtmi a nevybuchnutými delostreleckými granátmi, ktoré tam zanechali odchádzajúci Rusi.

05:26 Rishi Sunak chce kritizovať Putinov režim

Britský premiér Rishi Sunak využije nadchádzajúci samit G20 na to, aby „kriticky upozornil na Putinov režim“ v súvislosti s devastáciu, ktorú jeho invázia spôsobuje Ukrajine, ale aj globálnej ekonomike. Očakáva sa, že ruský prezident Vladimir Putin, ktorého západní lídri jednomyseľne odsúdili za inváziu na Ukrajinu, sa na samite nezúčastní a namiesto seba pošle ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Zdá sa, že prvému samitu G20 od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári tohto roku budú dominovať následky konfliktu na Ukrajine, ktorý celosvetovo zvýšil ceny energií a potravín. „Putinova vojna devastuje celý svet – ničí životy a medzinárodnú ekonomiku vrhá do nepokoja,“ uviedol Sunak vo vyhlásení pred odchodom.

„Tento samit G20 bude iný. Kriticky upozorníme na Putinov režim a odhalíme jeho totálne pohŕdanie takýmto druhom medzinárodnej spolupráce a rešpektom k nezávislým fóram, ako predstavuje aj G20,“ pokračoval Sunak.

21:54 Rusi popreli, že z Heničeska urobili dočasné hlavné mesto Chersonskej oblasti

Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti v sobotu večer poprela, že po stiahnutí sa ruských vojsk z Chersonu je teraz dočasným hlavným mestom anektovanej Chersonskej oblasti Heničesk. Pripustila však, že do tohto mesta na pobreží Azovského mora presunula z Chersonu viacero inštitúcií. O určení Heničeska za dočasné hlavné mesto Chersonskej oblasti predtým informovala ruská agentúra TASS, ktorá sa odvolávala na zástupcu ruskej regionálnej správy Alexandra Fomina. Okupačná správa však neskôr vysvetlila, že Fomin je bývalým zamestnancom chersonskej oblastnej samosprávy a nie je oprávnený robiť takéto prehlásenia.

21:42 Zelenskyj: Ukrajinských vojakov budú na Kryme vítať tak ako v Chersone

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že na Kryme budú raz miestni obyvatelia vítať ukrajinských vojakov rovnako ako teraz v Chersone. „Prídeme aj do našich miest a dedín v Donbase. Na Kryme celkom určite uvidíme privítanie ukrajinských síl s ukrajinskými vlajkami, ktoré si tam ľudia uchovávajú. V deň oslobodenia ich budú na uliciach státisíce,“ vyhlásil v sobotu Zelenskyj.

20:48 V Heničesku zaviedli Rusi suchý zákon. V prevádzkach zaistili alkohol

Britská televízia BBC s odvolaním sa na zvodku ukrajinskej armády tvrdí, že v Heničesku zaviedli takzvaný suchý zákon – okupačné úrady dali zaistiť a vyviezť alkoholické nápoje zo skladov, obchodov, reštaurácií a iných miest verejného stravovania. V sobotu – po piatkovom odsune ruských vojsk z Chersonu – vyhlásili ruské okupačné úrady Heničesk za dočasné hlavné mesto Ruskom anektovanej Chersonskej oblasti.

20:01 Zelenskyj sľubuje oslobodenie Melitopola i Heničeska

Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom príhovore v sobotu večer vrátil k piatkovému oslobodeniu Chersonu a vyhlásil, že ukrajinské ozbrojené sily oslobodia všetky okupované územia. „Dnes sa všetci spolu cítime povzbudení. Neviem, či je ešte niekto, kto si nepozrel video s obyvateľmi Chersonu, ako vítajú ukrajinských obrancov,“ uviedol Zelenskyj, pričom poznamenal, že takýchto privítaní bude ešte veľa, „v tých mestách a dedinách, ktoré sú stále okupované“. Zdôraznil: „Na nikoho nezabúdame, nikoho neopustíme. Rovnako to bude aj v Heničesku a Melitopole“.

Херсон зараз 🇺🇦 pic.twitter.com/I0TyaOUBww

— Iren (@Iren89501619) November 12, 2022

Kherson people warmly welcome the soldiers of the SSO 💙💛 pic.twitter.com/Hq8rKu7WYO

— ТРУХА⚡️English (@TpyxaNews) November 11, 2022

19:47 Zelenskyj: Rusi v Chersone zničili infraštruktúru pre dodávky vody, tepla a elektriny

Ukrajinská armáda prevzala kontrolu nad viac než 60 obcami v Chersonskej oblasti. V samotnom Chersone, z ktorého v piatok odišli ruské sily, prebiehajú stabilizačné opatrenia. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusi podľa neho pred odchodom z Chersonu zničili v meste všetku dôležitú infraštruktúru vrátane rozvodných sietí pre dodávky vody, tepla a elektriny.

19:39 Erdogan: Západ a osobitne USA neustále útočia na Rusko

Turecko je odhodlané sprostredkovať mierový dialóg medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal v sobotu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas letu z Uzbekistanu. Podľa neho sa Turecko snaží vytvoriť „mierový koridor podobne, ako sa mu podarilo vytvoriť obilný koridor“ pri sprostredkovaní júlovej dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more. „Západ a osobitne USA neustále útočia na Rusko. Samozrejme, že Rusko tomu mohutne odporuje,“ povedal Erdogan bez toho, aby tento svoj komentár ďalej rozviedol.

19:18 Cez Kerčský prieliv môžu plávať iba lode naložené v Rusku

Rusko zakázalo plavbu cez Kerčský prieliv do Azovského mora lodiam naloženým mimo Ruskej federácie. Napísala to v sobotu ruská agentúra TASS s tým, že túto informáciu má od generálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti tureckého ministerstva dopravy. Denník Ukrajinska pravda poznamenáva, že Rusi sa zrejme obávajú ďalšieho výbuchu na Kerčskom moste.

19:06 Blinken: Ukrajinci sa sami rozhodnú, kedy a o čom budú rokovať s Ruskom

Ukrajina sa sama rozhodne o časovom aj obsahovom rámci akýchkoľvek prípadných rokovaní s Ruskom. Vyplýva to zo záverov stretnutia amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom v kambodžskom Phnom Pénhe, ako ho sprostredkoval hovorca amerického State Departmentu Ned Price.

16:51 Ruské sily dostanú ďalšie desiatky rakiet Zirkón

Ruské ministerstvo obrany si objednalo od výrobcu ďalšie desiatky hypersonických striel Zirkón (Cirkon). Dodané by mali byť na budúci rok. S odvolaním sa na svoje zdroje to napísala ruská agentúra TASS. Ministerstvo obrany túto informáciu nepotvrdilo. Zirkón je hypersonická protilodná strela, údajne dosahuje až osemnásobok rýchlosti zvuku.

16:35 Do Chersonu sa vracajú aj vysielacie spoločnosti

Do juhoukrajinského mesta Cherson sa po stiahnutí sa ruských vojakov, ktorí mesto okupovali vyše osem mesiacov, vracajú aj vysielacie spoločnosti, oznámil šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko. Ukrajinský dozorný orgán pre komunikácie uviedol, že v Chersone sa obnovilo štátne televízne a rozhlasové vysielanie. Poradca tamojšieho starostu Roman Holovňa povedal, že zo susednej Mykolajivskej oblasti začína do Chersonu prúdiť humanitárna pomoc a zásoby. Situáciu v meste v ukrajinskej štátnej televízii opísal ako „humanitárnu katastrofu“. Obyvateľom podľa jeho slov chýba voda, lieky aj potraviny.

16:32 Do Chersonu prichádzajú ukrajinskí policajti

V Chersone sa nachádza už okolo 200 ukrajinských policajtov, ktorí zriaďujú kontrolné stanovištia a zhromažďujú dôkazy o možných vojnových zločinoch ruských síl. Na sociálnej sieti Facebook to oznámil šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko. Dodal, že policajné tímy pracujú okrem toho na identifikácii a zneškodnení nevybuchnutej munície. Jeden ženista utrpel podľa jeho slov v sobotu zranenia počas prác na odmínovaní tamojšej administratívnej budovy.

14:15 Wallace: Po Chersone sa v Rusku budú pýtať, načo tá vojna vôbec bola

Strategické zlyhanie Moskvy v ukrajinskom meste Cherson vyvolá v očiach ruskej verejnosti pochybnosti o zmysle vojny na Ukrajine. V sobotu to vyhlásil britský minister obrany Ben Wallace. „Od začiatku vojny bol Cherson jediným väčším strategickým cieľom, ktorý sa Rusku podarilo dobyť,“ pripomenul Wallace vo vyhlásení. Podľa britského ministra si teraz „bežní ruskí občania budú klásť otázku, načo bola celá vojna vôbec dobrá“. Wallace zároveň uviedol, že jediné, čo Rusi svojou inváziou na Ukrajinu dosiahli, je „medzinárodná hanba“.

https://standard.sk/275900/na-priehrade-pri-chersone-su-po-ruskom-ustupe-skody-satelitna-firma-maxar-zverejnila-snimky/

13:29 V Doneckej oblasti zahynuli dvaja civilisti

Dvaja civilisti boli počas uplynulého dňa zabití a štyria utrpeli zranenia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, keďže v okolí miest Bachmut a Avdijivka sa opäť rozhoreli boje. Informoval o tom v sobotu gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko.

13:25 Ruskí vojaci sa z Chersonu začali sťahovať už 22. októbra, tvrdia Briti

Sťahovanie sa ruskej armády z mesta Cherson na juhu Ukrajiny, ktoré podľa Moskvy bolo ukončené 11. novembra, sa pravdepodobne začalo už 22. októbra. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v aktualizácii spravodajských informácií o vývoji vojny na Ukrajine. Cherson bol jedinou regionálnou metropolou na Ukrajine, ktorú ruské sily od začiatku invázie obsadili, „preto stiahnutie sa znamená významnú škodu na povesti“ Ruska, dodal britský rezort obrany.

09:10 Rusi majú nové dočasné hlavné mesto Chersonskej oblasti – Heničesk

Po piatkovom stiahnutí sa ruskej armády z Chersonu si ruské okupačné orgány vybrali Heničesk, ležiaci na pobreží Azovského mora, za nové hlavné mesto Chersonskej oblasti, ktorú pred mesiacom Rusko anektovalo. V Heničesku sa teraz nachádzajú hlavné regionálne orgány, uviedol zástupca ruskej regionálnej správy Alexandr Fomin. Informovala o tom v sobotu ruská agentúra TASS.

08:17 Kuleba: Vojna pokračuje

„Vojna na Ukrajine pokračuje“, povedal v sobotu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba po tom, ako ukrajinské sily v piatok opätovne získali kontrolu nad mestom Cherson. Kuleba vystúpil na summite Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v kambodžskom hlavnom meste Phnom Pénh.

Kuleba sa predtým počas bilaterálneho stretnutia s austrálskym premiérom Anthonym Albanesom na okraj summitu poďakoval Austrálii za jej podporu; tá poskytla Kyjevu 440 miliónov amerických dolárov prevažne vo vojenskej oblasti.

https://standard.sk/269322/zelenskyj-v-tento-historicky-den-si-berieme-cherson-spat/

(tasr, sita, red)