Anton Frič: Hvoreckého výhrady sú smiešne

Spolu so všetkými ľuďmi, ktorí pomáhali a pomáhajú Ukrajincom, ste získali ocenenie Biela vrana. Prečo ste práve vy vystúpili na pódium na slávnostnom odovzdávaní ocenení, ako k tomu došlo?

Spišská katolícka charita sa od začiatku vojny snaží aktívne pomáhať. Postupne sa to vyvinulo tak, že sa stala najaktívnejšou charitou spomedzi tých, ktoré pomáhajú na Ukrajine. Od 24. februára som bol na slovensko-ukrajinských hraniciach. Pomáhame bez akéhokoľvek rozdielu, nikdy som sa nikoho nepýtal na jeho vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, alebo niečo podobné. So Zuzanou Wienk, šéfkou ocenení Biela vrana, som sa stretol ešte v apríli, keď so mnou robila rozhovor. Asi sa jej páčilo, čo som v ňom hovoril, tak ma oslovila, či by som nemohol vystúpiť v mene kresťanských organizácii.

A výsledkom bola kritika na vašu adresu.

Ozval sa len jeden človek. Všetci ostatní mi gratulovali, pričom som musel vysvetľovať, že ocenenie som nezískal len ja, ale všetky organizácie a všetci jednotlivci, ktorí pomáhali Ukrajincom. Ja som len v mene Spišskej charity prebral ocenenie, ktoré bolo určené pre všetky organizácie, ktoré pomáhali. V reakcii na to sa ozval pán Hvorecký. Ani som o tom nevedel, keďže Twitter veľmi nesledujem. Preposlal mi to jeden kamarát. Potom som to dal aj na Facebook, nech ľudia vidia ako sú vnímané iné moje aktivity ako pomoc Ukrajine.

Pripomeňte, čo presne vám vyčíta.

Jeho výhrady sú smiešne. Písal tam niečo o tom, že vraj heroizujem referendum za rodinu, ktoré bolo proti LGBT ľuďom. Pritom to vôbec nie je pravda. Referendum bolo o rodine. To len oni si to tak sebastredne interpretujú, že to bolo o LGBT ľuďoch. Potom tam bolo niečo o potratoch. To, že som proti nim, je samozrejmé. Na to človek nepotrebuje vieru, stačí mu zdravý rozum, aby pochopil, že nenarodené deti nemáme zabíjať. Mám mnoho kamarátov, ktorí nie sú veriaci a sú proti potratom.

Je pritom zaujímavé, že progresívci do diskusie vždy tlačia vieru, aj keď ja som nikdy nehovoril, že som katolík a moja viera toto hovorí. Vždy to hovorí len druhá strana, ktorá o nás rada hovorí, že všade pretláčame svoje „katolibanské“ názory.

Takže sa nechystáte prehodnotiť svoje názory v týchto témach…

(Smiech.) A prečo by som mal? Určite nie. Čo sa týka moslimov a nelegálnej migrácie, nepamätám si už presne, čo som kde napísal v roku 2015, ale aj tak si myslím, že nelegálna migrácia je maslom na hlave Európskej únie, keďže tá nemá žiaden funkčný azylový či vízový systém. Preto, ak ľudia chcú pred vojnou újsť, tak utekajú nelegálnym spôsobom, pretože im nedávame žiadnu inú možnosť. To je podľa mňa pokrytectvo Európskej únie. Ale ako vravím, nepamätám si to presne, v tom období som chodil do Iraku, stretával som sa tam s kresťanmi aj jezídmi, ktorí museli odísť zo svojich domovov. Na radikálnych moslimov som bol nahnevaný, rovnako ako teraz na Rusov, veď kto by aj nebol. Časom to mierne vyprchalo a dnes je ten pohľad mierne iný.

No a Charlie Hebdo, to boli agresívni ľudia, ktorí si robili srandu zo všetkého a našli sa takí, ktorým to tak vadilo, že ich preto pozabíjali. Všetko by malo mať svoje medze. Na jednej strane sa progresívci veľmi zastávajú Charlie Hebdo, vtedy obhajujú slobodu slova, ale keď ja poviem, že rodinu tvorí muž a žena, tak to už nemám právo povedať. To je jasná dvojtvárnosť.

Hovoríte síce, že vás kritizuje len jedna osoba, ale na vašom facebookovom profile vás kritizovalo viacero ľudí. Napríklad aj pani Plaváková z Progresívneho Slovenska.

Ja som ju ani nepoznal. Keď som videl, že ide o pani z Progresívneho Slovenska, tak som si povedal, že asi to má v popise práce (smiech). Tá pani nevedela odpovedať ani na základné otázky, ktoré som jej položil. Pýtal som sa jej, či pozná niekoho, komu som svojimi postojmi ublížil. Nikoho nedokázala pomenovať. Beriem to teda s rezervou. 

Pri nej je zarážajúce, že vás spojila s teroristickým útokom na Zámockej ulici.

To už skutočne nechápem, prečo mňa, alebo ktoréhokoľvek konzervatívca, alebo kresťana spájajú s týmto útokom. Veď útočník o sebe prehlasoval, že je ateista. Nemali by si potom sypať popol na hlavu ateisti, že mali medzi sebou niekoho takého? Navyše, jeho primárnym cieľom boli politici. Oni aj Eduarda Hegera považujú za homofóba, pritom útočník sa zameral primárne naňho, no zľakol sa ochranky. Nevidím žiadny dôvod, aby hocikto spájal s týmto útokom kresťanov či konzervatívcov. Je to agresívne, nevytvára to žiadne mosty, nehľadajú sa spoločné veci, spoločné hodnoty. Takáto agresívna progresivistická rétorika vedie len k stavaniu barikád a búraniu mostov.

Mali ste z liberálnej či progresívnej strany spektra na vašu adresu aj nejaké podporné vyjadrenia?

Dnes ráno som bol na káve u môjho progresívno-liberálneho kamaráta a on vravel, že tomu nerozumie. Naopak, oceňoval moju prácu. Normálni ľudia, aj keď nie sú veriaci, ma vnímajú skôr cez to, čo robím. Robiť si o niekom názor na základe jeho Facebooku je chyba. Obzvlášť v mojom prípade. Môj Facebook a Tony v realite, to je niečo úplne odlišné (smiech).

Tu sa natíska otázka, či by ste s tým nemali niečo robiť?

Neviem. Snažím sa ale viac rozmýšľať nad tým, čo píšem.

Máte na toto obvinenie aj nejakú reakciu aj od Zuzany Wienk, alebo niekoho iného z organizátorov Bielej vrany?

Pred chvíľou som s pani Wienk telefonoval. V sobotu sa máme stretnúť aj s pánom Samotným, majiteľom baru Tepláreň, ktorý bol tento rok taktiež ocenený. Nemám problém s diskusiou a normálnou otvorenou komunikáciou.

Povedala vám, čo tým stretnutím sleduje?

Pred stretnutím sa k tomu nechcem vyjadrovať.

Zmenilo to nejako váš pohľad na túto cenu?

Nie, naďalej som za ňu veľmi rád. Možno aj preto, že to nevnímam len ako moje ocenenie, ale aj ako ocenenie pre všetkých ľudí, ktorí pomáhajú Ukrajine a Ukrajincom. Ak by mi ju chceli odobrať, pokojne sa jej vzdám ak to pomôže upokojiť situáciu. Ale to ocenenie je najmä o ľuďoch, ktorí pomáhali a pomáhajú. Vážim si ju a som vďačný za to, že som mohol povedať na pódiu niekoľko slov. Aj keď mi vyčítali, že som nespomenul LGBT ľudí.

Kto vám to vyčítal?

Na Messenger mi prišlo zopár takých správ od bežných ľudí, mojich priateľov na Facebooku, ktorí mi písali, že som jediný, ktorý tieto osoby nezahrnul do svojho prejavu a, že som to mal urobiť. Niektorí totiž súčasnú dobu vnímajú tak, že je potrebné tieto osoby podporovať všade a za každú cenu. Odpísal som im, že Bielu vranu sme získali za pomoc Ukrajincom, nie za presadzovanie LGBT tém.

Zaznel takýto apel aj od organizátorov?

Nie, od nich nie.

Tohtoročné ocenenia boli silne zideologizované. Okrem vás bol ocenený aj pán Samotný, majiteľ gej baru Tepláreň. Všetci prítomní spomínali LGBT témy. Po odovzdávaní cien organizátorom vyčítali, že vás pozvali, keďže nespĺňate dúhové požiadavky. Ako to hodnotíte?

Dnes je zrejme veľmi ťažké vyhnúť sa ideologizácii zvlášť v tej oblasti, v ktorej sa Biela vrana udeľuje. Ale verím, že časom sa dostane aj na aktivistov obhajujúcich právo nenarodených detí na život alebo ľudí, ktorí sa snažia svoje telesne postihnuté deti dostať do normálnych škôl a do normálneho života. Tých vnímam ako veľkých bojovníkov so systémom, ktorý je doslova antiinkluzívny, aj keď sa o inklúzii neustále hovorí. U organizátorov oceňujem, že úplne nepodľahli tlaku a do ocenenia zahrnuli aj cirkevné organizácie a ľudí s konzervatívnymi názormi.

Ako spätne vnímate útok na vašu adresu?

V duchu článku Martina Leidenfrosta, považujem pána Hvoreckého za človeka, ktorý nedokáže žiť bez toho, aby nebol s niekým a niečím v konflikte. Nech má teda radosť. Vnímam to v kontexte doby, ktorá je veľmi agresívna voči konzervatívnym názorom a progresívna úderka chce, aby všetci zrazu mali na všetko rovnaké názory ako oni a hneď. Ale beriem to skôr športovo. Nevnímam to ako útok. Útok je úplne iná vec.

Čo vás čaká v najbližšom čase v súvislosti s Ukrajinou?

Budúci týždeň idem do Kyjeva. Budem tam mať stretnutie s ľuďmi, ktorí nám pomáhali distribuovať pomoc do najvýchodnejších oblastí Ukrajiny. S nimi by som chcel skúsiť rozbehnúť spoluprácu aj v ďalších oblastiach, lebo stále rátame s tým, že budeme na Ukrajine aj naďalej prítomní. Určite vezmem so sebou aj nejaké generátory, ktoré sú teraz na Ukrajine veľmi potrebné. Už sa nám aj ozvali niektoré organizácie, že by ich potrebovali. Na pravoslávneho Mikuláša, teda 16. decembra, chcem ísť do Charkova, pre tamojšie deti už máme pripravených tisíc balíčkov. Nuž a 28. decembra sa chystám do Charkova osláviť náš Nový rok. Chceme tým trochu podporiť miestnych.