Šesť desiatok osobností z akademického života zo Slovenska, ktoré pôsobia doma i v zahraničí, vydalo otvorený list na podporu pedagóga Mária Schwarza na katedre psychológie Trnavskej univerzity. Spísanie otvoreného listu Za akademickú slobodu iniciovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa.
Na mladého pedagóga Schwarza sa oficiálne sťažovali dve študentky, ktorým sa nepáčili jeho tvrdenia, že rodinu tvoria otec, mama a deti. Trnavská univerzita mu v reakcii na to zmenila pracovný pomer z interného na externý. Sťažnosti študentiek následne prešetroval aj rektor Trnavskej univerzity René Bílik, ktorý v pondelok reagoval na otvorený list akademikov. Štandard ho prináša v plnom znení:
„Reagujem na váš otvorený list, ktorý som dostal oficiálne, prostredníctvom reprezentácie Spoločenstva Ladislava Hanusa a ktorý bol uverejnený 17. novembra 2022 v denníku Postoj, ale aj v iných médiách. Vnímam ho na jednej strane ako vyjadrenie obavy z možnej redukcie akademických slobôd na Trnavskej univerzite v Trnave v dôsledku mediálne prezentovaného podnetu našich študentiek. Zároveň na strane druhej cítim z listu podporu vedeniu univerzity a jej filozofickej fakulty, ktorá je motivovaná záujmom práve o napĺňanie poslania univerzít ako pôdy pre slobodnú diskusiu, pluralitu názorov a možnosti ich verejného komunikovania. Oceňujem tento váš postoj a vaše presvedčenie a rád sa s ním stotožňujem.
Trnavská univerzita v Trnave vyrástla z tradície bývalej Universitas Tyrnaviensis zo sedemnásteho storočia a bola obnovená práve pred tridsiatimi rokmi na princípoch rešpektu voči akademickej samospráve, jej kompetenciám, voči akademickým slobodám a s nimi spojenej zodpovednosti.
V novodobej histórii našej alma mater máme skúsenosti s brutalitou štátnej moci, vedenej Vladimírom Mečiarom, ktorá sa usilovala o likvidáciu univerzity. Práve kvôli jej rešpektu voči akademickým slobodám. V minulom roku sme stáli spolu s niektorými ďalšími univerzitami v čele zápasu o zachovanie rozsahu právomoci akademickej samosprávy, ktorý súvisel s návrhom novelizácie zákona o vysokých školách. Vo všetkých týchto zápasoch sme obstáli.
Preto vás v mene svojom i v mene ostatných orgánov akademickej samosprávy Trnavskej univerzity v Trnave ubezpečujem, že na univerzite je široký priestor na diskusiu, priestor pre výmenu názorov a v prípade, že je to potrebné, aj priestor pre kultivovanú názorovú konfrontáciu. Mediálny tlak, ktorý spomínate, nás v tomto našom postoji skôr stmeľuje, než rozdeľuje a v žiadnom prípade ani vedenie univerzity a ani vedenia jej fakúlt nedovolia, aby ich riadiacu prácu a výkon rozhodovacích právomocí určovali médiá.
Radi prijímame oprávnenú kritiku či upozornenie na nedostatky, no odmietame jednostranný a tendenčný výklad problémov, podsúvanie ich riešení a vôbec zasahovanie tam, kde má dominovať slobodná výmena stanovísk, názorov, vzájomný dialóg a kompetentná personálna práca. To všetko v rámcoch našich samosprávnych právomocí.
Takto sme postupovali aj v prípade riešenia podnetu, o ktorom píšete. Som presvedčený, že problém sa má riešiť tam, kde vznikol, a za účasti všetkých zainteresovaných. Práve preto vedenie pracoviska a vedenie fakulty, ktorá poskytuje konkrétny študijný program, spoločne s jeho študentmi uskutočnili stretnutie, na ktorom každý, kto mal záujem, za prítomnosti vyučujúceho, osôb zodpovedných za študijný program, vedúceho katedry a dekana fakulty mohol vysloviť svoje stanovisko, názor a postoj.
Veľmi si tento prístup kolegýň a kolegov cením. Podľa zápisu zo stretnutia, z vyjadrenia dekana fakulty, ale aj z informácie jednej zo zástupkýň namietajúcich študentiek, ktorá mi napísala, stretnutie bolo korektné, konštruktívne a dominoval na ňom otvorený dialóg. Teší ma to, pretože sa znova ukázalo, že vedomie vlastnej slobody je na Trnavskej univerzite v Trnave neoddeliteľne späté s rešpektom voči slobode toho druhého, že pluralita interpretácií fenoménov ľudského života, ktorá je charakteristická pre humanitné vedy, našla svoje miesto i pri riešení tohto medializovaného podnetu.“