Katarína bývala v znamení príchodu stríg a ľúbostného veštenia

Stridžie dni v Zuberci na Orave. Foto: TASR/Lýdia Vojtaššáková

Na jeseň sa začína skoro stmievať, noci sa predlžujú. Ľudia v dávnej minulosti ťažko znášali ubúdanie slnečného svitu a tma v nich vyvolávala bázeň. A tak nečudo, že obdobia na prechode z jesene do zimy naši predkovia pokladali za strídžie dni.

V ich predstavách akoby sa zlé sily v tomto čase sústredili, akoby zlopovestné strigy mali väčšiu možnosť aj viac odvahy škodiť ľuďom, ich dobytku a domu. Stridžie dni trvali od Kataríny (25. novembra) až do Vianoc.

Ochrana proti bosorkám

V tom čase sa zaužívali rozličné praktiky, ktoré mali odvrátiť škodlivý vplyv bosoriek najmä na dobytok, cennú záruku živobytia rodiny. Najčastejšie sa ako ochranný prostriedok používalo vykropenie hospodárskych budov svätenou vodou a kruhy nakreslené posvätenou kriedou.

Zaručene mohol pomôcť strúčik cesnaku, ktorým sa urobil krížik na dverách maštale, aby strigy nemohli odobrať kravám mlieko, a na domových dverách, aby nemohli škodiť obyvateľom domu. Pomáhal vraj aj mak, prípadne klokočové semená, krížik z hlohového alebo tisového dreva, lebka koňa zakopaná pod prah domu, prípadne sa mohol zakopať ježko, netopier, čierna mačka alebo krtko.

Okrem toho sa pripravovali aj špeciálne mastičky na odpudzovanie bosoriek. Vyrábali ich skúsené ženy z rozdrvenej čakanky, kostí netopiera a diviačieho sadla. Tieto ingrediencie sa premiešali a masť sa naniesla na dvere maštale či domu, alebo na domové dvere. Mohli sa ňou potrieť aj žľaby, z ktorých pil dobytok.

Podľa rozšírenej predstavy sa strigy silou-mocou chceli dostať najmä do maštalí, preto tam gazdovia v čase stridžích dní nikoho cudzieho nepúšťali, tobôž nie nejakú ženu. Strigy však mohli meniť svoju podobu. Aby sa ľahšie dostali k dobytku, premieňali sa vraj na mačky,  nepozorovane prekĺzli do stajne ku kravám a mohli im odobrať mlieko. Počarená krava bola malátna, ale najmä prestala dávať mlieko, ktoré bolo dôležitou súčasťou stravy.

Rozbité hrnce

Katarínsky sviatok 25. novembra bol prvý stridží deň, a tak sa naň vzťahovalo množstvo už spomenutých aj ďalších zákazov a praktík, ktoré bolo treba dodržiavať, a veľa zvykov z ľúbostnej mágie.

Keby na svätú Katarínu prišla do domu ako prvá žena, znamenalo by to pre gazdinú pohromu, lebo hrozilo, že sa jej celý rok bude rozbíjať hlinený riad. V Gemeri napríklad vinšovali chlapci po domoch, kde bývali Kataríny, aby sa im nerozbíjali hrnce a aby sliepky dobre niesli. Inde rozbíjali mládenci o dvere takýchto domov hlinené hrnce, aby mali gazdinky dobrú znášku vajec a vyliahlo sa veľa kureniec.

Na východnom Slovensku sa na Katarínu sa nesmelo priasť ani šiť, lebo by mohli ženám zhnisať prsty. Dievčatá mohli zasadiť do piesku v kvetináči vetvičku z čerešne a každý deň ju polievať vodou z potoka prinesenou v ústach. Potom čakali, či do Vianoc rozkvitne. Ak áno, mali do roka svadbu istú.

Ľúbostné veštenie na Katarínu malo na území Slovenska rôzne podoby, napríklad na východe dievky v tento deň spoločne varili halušky, vkladali do nich lístočky s menami chlapcov a halušky vhodili do vriacej vody. Ktoré meno vyplávalo ako prvé, patrilo budúcemu ženíchovi. Pri staršom katarínskom ľúbostnom veštení na východnom Slovensku dievčatá pichali ihlou do vŕby a tá, ktorej sa to podarilo na prvý raz, sa mala do roka vydať. Ak sa ihla zlomila, dievčina mala ostať starou dievkou. V obci Hranovnica, ak si chcelo dievča k sebe pripútať mládenca, ktorého nosila v srdci, malo vysypať cestičku od jeho domu k svojmu pilinami. Vraj potom už inde mládenec nechodil.

Dávnu tradíciu v mestskom i vo vidieckom prostredí majú na Slovensku katarínske tanečné zábavy. Bola to posledná spoločenská príležitosť zabaviť sa muzikou a tancom pred adventom. Na katarínskych zábavách zväčša platilo „ženské právo,“ čo znamenalo, že si ženy vyberali tanečníkov, starali sa o občerstvenie a platili muzikantov. O polnoci mužom dopriali volenku a tancovalo sa až do bieleho rána.

Išla Kača do Naháča,

ottrhla si kus rubáča,

manka jéj ho prali,

tatko sa jéj smáli.

(Vyčítanka z okolia Trnavy)

Kto bola svätá Katarína

Podľa legendy svätá Katarína žila v Alexandrii. Svojou múdrosťou a výrečnosťou vraj obrátila na kresťanskú vieru pol stovky pohanských filozofov. Keďže sa nechcela vzdať viery, mučili ju na kolese s ostňami, ktoré sa však zlomilo. Preto ju zobrazujú s celým alebo zlomeným kolesom (takéto koleso má v znaku napríklad mesto Kremnica, keďže patrónkou ich kostola je práve svätá Katarína). Nakoniec ju sťali a podľa legendy jej ostatky odniesli anjeli na horu Sinaj. Platí za patrónku kolárov, hrnčiarov, mlynárov, pradiarov, lodiarov, železničiarov, krajčírok, nožiarov a kaderníkov,  pre svoju múdrosť však aj viacerých európskych univerzít v Európe, filozofov a študentov.

Svätokatarínske pranostiky hovoria:

Katarína na ľade, Vianoce na blate.

Katarína, keď je v blate, Kračun (Štedrý deň) bude stáť na ľade.

Na Katrenu hladká, na Vianoce blatká.

Na Katrenu teplo, to nedobre býva, potom o Jozefe sneh pole prikrýva.

Na svätú Katarínu schovajme sa pod perinu.

Autorka je historička a etnologička.

Katarína Nádaská
Ďalšie články