Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko má veľký potenciál pre výstavbu veterných elektrární

Na Slovensku by mohli vyrásť veterné elektrárne s celkovým výkonom približne 168 tisíc megawattov. Ako ďalej vyplýva zo Štúdie rozvoja veternej energetiky na Slovensku, ktorú v stredu predstavila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), spomínaný prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 percent územia krajiny.

„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu krízu čelí veľkým výzvam. Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Štúdia SAPI odkrýva viacero bariér pri výstavbe veterných elektrární na Slovensku. V prvom rade ide o legislatívne, regulačné, ako aj o administratívne bariéry. Pri technických bariérach hovorí SAPI predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.

„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ dodal autor štúdie Boris Valach.

SAPI upozorňuje, že od roku 2003 nevznikla na Slovensku žiadna nová veterná elektráreň. „Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 megawattov veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už sto megawattov inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 megawatty. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy a spôsobe ich realizovania,“ konštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.

(sita)

Minúta  |  

Turci zasiahli ruskú základňu v severnej Sýrii

Turecký nálet zasiahol v stredu ruskú základňu na severe Sýrie, uviedli kurdské zdroje. Informuje na o tom správa agentúry AFP.

Podľa nemenovaného kurdského vojenského predstaviteľa turecký dron zaútočil na kurdskú pozíciu nachádzajúcu sa vnútri ruskej základne na severovýchode Sýrie. Nálet pripravil o život jedného kurdského ozbrojenca, kým ďalší traja utrpeli zranenia.

Terčom náletu sa stali bojovníci Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl, ktorí sú významnými spojencami medzinárodnej koalície pod vedením USA bojujúcej v regióne proti džihádistickej skupine Islamský štát.

Turecká armáda pri leteckých útokoch vykonaných v uplynulých dňoch zasiahla takmer 500 kurdských cieľov v Iraku a Sýrii, uviedol v stredu turecký minister obrany Hulusi Akar.

Ankara začala so sériou náletov v nedeľu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok pohrozil aj spustením pozemnej vojenskej operácie v Sýrii, do ktorej by boli zapojené tanky a pechota, hoci niektoré štáty ho vyzvali, aby k takémuto kroku nepristúpil

(tasr)

Minúta  |  

Horecký: Chceme splniť právny nárok na miesto v MŠ pre deti od troch rokov

Vedenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR chce splniť v rámci plánu obnovy a odolnosti všetky míľniky.

Medzi cieľmi, ktoré treba splniť na žiadosť o tretiu platbu, je aj zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od troch rokov. Pri ňom podľa semafora momentálne svieti červená farba, ktorá signalizuje nesplnenie úlohy alebo jej veľké omeškanie.

Minister školstva Ján Horecký potvrdil, že sa tejto problematike intenzívne venujú. Túto úlohu si podľa ministra predsavzali splniť. Horecký tvrdí, že by bolo jednoduché od stola napísať reformu školského zákona, kde sa zadefinuje právny nárok rodiča, ktorý si želá umiestniť svoje dieťa do predprimárneho vzdelávania od troch rokov.

Takisto by podľa neho bolo jednoduché do zákona o školskej správe v školstve a školskej samospráve zaviesť povinnosť pre samosprávy, aby tento právny nárok splnili.

Podľa Horeckého by sa ľahko zapracovala aj zmena v zákone o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení s možnosťou, že rodičia detí, ktoré by sa nedostali do materskej školy, by dostali kompenzačný príspevok. "Toto by bolo ľahké. Ministrovi školstva by to trvalo pár dní, ale dôsledky by znášali druhí," vysvetlil.

"Teraz, po komunálnych voľbách, vstupujeme do rozhovorov so samosprávami a ich reprezentáciami. Riešim to na úrovni vlády s premiérom a ďalšími rezortnými partnermi, pretože realizácia tohto míľnika si vyžaduje súčinnosť," povedal Horecký. Ministerstvo školstva je podľa jeho slov nositeľom úlohy a identifikovalo potrebu, že ľudia môžu z rôznych dôvodov potrebovať predprimárne vzdelávanie skôr, ako to aktuálny zákon ustanovuje. Nevie identifikovať, prečo sa takéto rozhovory nepodarilo dotiahnuť predchádzajúcemu vedeniu do konca.

Na dobudovanie chýbajúcich kapacít v materských školách sú podľa Horeckého pripravené viaceré výzvy. "Riešime to aj komunikáciou s predškolskými zariadeniami, ktoré nie sú oficiálne zaradené do siete škôl a školských zariadení. Takisto to riešime aj formou prehodnotenia kvalifikačných predpokladov, aby sme mali aj dostatok učiteľov v materských školách," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Škótsko nemôže zorganizovať ďalšie referendum o nezávislosti, rozhodol britský súd

AKTUALIZOVANÉ Škótsky parlament nemôže zorganizovať druhé referendum o nezávislosti Škótska. V stredu o tom jednomyseľne rozhodol Najvyšší súd Spojeného kráľovstva. Informuje o tom správa stanice Sky News.

Škótsky parlament podľa verdiktu súdu nemá právomoc schváliť legislatívu o vypísaní nového referenda o nezávislosti bez súhlasu britskej vlády, resp. britského parlamentu.

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová navrhovala uskutočniť referendum v októbri 2023 s otázkou: "Malo by byť Škótsko nezávislou krajinou?", píše agentúra AP.

Sturgeonová vyjadrila nad stredajším verdiktom súdu sklamanie, zároveň uviedla, že rozsudok rešpektuje. "Zákon, ktorý Škótsku nepovoľuje zvoliť si svoju vlastnú budúcnosť bez súhlasu (britského parlamentu), ukazuje, že akákoľvek predstava Spojeného kráľovstva ako dobrovoľného partnerstva je mýtus," napísala Sturgeonová na Twitteri.

 "Dnešný rozsudok blokuje jednu z ciest k tomu, aby bol hlas Škótska týkajúci sa nezávislosti vypočutý – avšak v demokracii náš hlas nemôže a nebude (definitívne) umlčaný," zdôraznila premiérka.

Britský premiér: Súdny verdikt o škótskom referende je jasný a definitívny

Britský premiér Rishi Sunak označil stredajší verdikt najvyššieho súdu týkajúci sa škótskeho referenda za "jasný a definitívny" a vyzval Edinburgh na konštruktívnu a partnerskú spoluprácu.

Britský minister pre Škótsko Alister Jack privítal rozhodnutie súdu a apeloval na vládu v Edinburghu, aby otázku nezávislosti odsunula nabok a namiesto toho sa zamerala na iné, dôležitejšie problémy obyvateľov Škótska.

"Dnešné jednomyseľné rozhodnutie Najvyššieho súdu berieme na vedomie a rešpektujeme. Ľudia v Škótsku chcú, aby obe ich vlády sústredili všetku pozornosť a zdroje na problémy, ktoré sú pre nich najdôležitejšie," zdôraznil Jack, pričom spomenul potrebu obnovenia ekonomickej stability, zmierňovanie zaťaženia ľudí vysokými cenami energií a podporu verejného zdravotníctva.

Raz za generáciu

Prvé referendum o nezávislosti sa v Škótsku konalo na jeseň 2014. Škóti sa vtedy vyjadrili proti nezávislosti v pomere 55 k 45 percentám; volebná účasť dosiahla takmer 85 percent.

Škótska autonómna vláda vtedy tvrdila, že takýto plebiscit možno uskutočniť len "raz za generáciu". Súčasná šéfka škótskej vlády by ho však chcela zopakovať už po necelých desiatich rokoch.

Sturgeonová prisľúbila, že nadchádzajúce parlamentné voľby v Británii naplánované najneskôr na január 2025, budú kampaňou za nezávislosť Škótska. Jej Škótska národná strana (SNP) v škótskych parlamentných voľbách kandidovala s tým, že jej cieľom je zorganizovať platné referendum.

Konzervatívna britská vláda dlhodobo odmieta schváliť hlasovanie o nezávislosti Škótska, pričom argumentuje, že sa o tejto otázke rozhodlo už v prvom referende. Podľa agentúry AP stredajší verdikt britského najvyššieho súdu zrejme definitívne neukončí dlhodobý spor týkajúci sa konania ďalšieho škótskeho referenda o nezávislosti.

Podľa prieskumov sú Škóti v otázke nezávislosti rozdelení približne na dva rovnaké tábory. Väčšina z nich si však neželá, aby nové referendum konalo už v blízkej budúcnosti.

Podporovatelia nezávislosti vopred avizovali na stredu zhromaždenie pred škótskym parlamentom v Edinburghu a na ďalších miestach bez ohľadu na verdikt súdu.

(tasr)

Minúta  |  

Zemanová: SaS nebude informovať o tom, koľko poslancov zahlasuje za odvolanie Mikulca

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nebude vopred informovať o tom, koľkí poslanci budú hlasovať za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Pre agentúru SITA to uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Rozhodnutie padlo na poslaneckom klube. „Na klube sme si dohodli zelenú kartu, nebudeme však informovať o počtoch zelených kariet. Nebudeme vopred informovať o tom, ako budú jednotliví poslanci za SaS hlasovať, pretože nepotrebujeme, aby kolegovia nejak spočítavali naše hlasy,“ povedala Zemanová.

Poslanci za SaS Juraj Krúpa a Marián Viskupič sa už v diskusných reláciách vyjadrili, že budú hlasovať za odvolanie Mikulca, pretože nezvláda situáciu s nelegálnymi migrantmi. Podľa Zemanovej ide o dlhodobý postoj týchto poslancov, ktorí sa ním netaja.

Mimoriadna parlamentná schôdza k odvolaniu ministra vnútra Romana Mikulca bola 15. novembra. Poslanci však nerozhodli o jeho odvolaní, keďže parlament nebol uznášaniaschopný. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) prerušil schôdzu a jej pokračovanie určil na štvrtok 1. decembra o 11.00.

Ide už o ôsmy pokus o odvolanie ministra vnútra. Pod návrh sa podpísali poslanci Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa (Život – národná strana). Mikulcovi vyčítajú, že nečinnosťou pri riešení migračnej krízy spôsobil medzinárodnú blamáž a bezpečnostné riziko pre Slovensko.

(sita)

Minúta  |  

Rusko takmer vyčerpalo zásoby iránskych dronov, tvrdí britský rezort obrany

Rusko už pravdepodobne takmer vyčerpalo svoje zásoby iránskych bezpilotných lietadiel, ktoré získalo za účelom útokov na Ukrajinu, a pokúsi sa ich doplniť. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Spojeného kráľovstva od septembra Rusko vypustilo proti Ukrajine stovky iránskych dronov, pričom Moskva tieto zbrane používala najmä proti taktickým vojenským cieľom a ukrajinskej energetickej sieti.

„Nedávno však ruské velenie pravdepodobne prikázalo, aby bezpilotné zariadenia iránskej výroby uprednostňovali zdravotnícke zariadenia ako možné ciele a ak by boli identifikované, zasiahli ich riadenou muníciou,“ uvádza sa v britskej správe.

Podľa britských tajných služieb sa Rusko mohlo snažiť kompenzovať kritický nedostatok riadených striel práve použitím iránskych dronov, ale táto taktika mala obmedzený úspech. Väčšinu dronov totiž zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.