Slovensko má veľký potenciál pre výstavbu veterných elektrární

„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu krízu čelí veľkým výzvam. Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Štúdia SAPI odkrýva viacero bariér pri výstavbe veterných elektrární na Slovensku. V prvom rade ide o legislatívne, regulačné, ako aj o administratívne bariéry. Pri technických bariérach hovorí SAPI predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.

„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ dodal autor štúdie Boris Valach.

SAPI upozorňuje, že od roku 2003 nevznikla na Slovensku žiadna nová veterná elektráreň. „Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 megawattov veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už sto megawattov inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 megawatty. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy a spôsobe ich realizovania,“ konštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.

(sita)