Prečo sa lialo olovo? Svätý Ondrej sa pokladal za patróna neviest

Veštbami sa mali dievky dozvedieť o ňom čosi bližšie. Takéto veštenia sa vykonávali pri rozličných príležitostiach po celý rok, ale najväčšmi cez svätoondrejskú noc a na Vianoce.

Aj na Ondreja si dievky varili halušky alebo pirohy, ale predtým do nich vložili lístočky s menami mládencov. Meno v najskôr uvarenej haluške malo byť meno toho pravého. Ak malo byť veštenie úspešné, bolo treba všetko potrebné na varenie halušiek (alebo aspoň tri veci z toho) ukradnúť najradšej z takého domu, kde mali Ondreja (niekde dokonca z deviatich domov).

Na hornej Orave to mali dievčatá ťažšie – múku museli ukradnúť z mlyna a vodu prinášať z potoka v ústach. Aj na Ondreja vybiehali dievky do noci, aby potriasli plotom a odriekali: „Trasiem plotom, nikto nevie o tom, len sám Pánboh z neba, že mi muža treba.“ Z toho smeru, z ktorého sa ozval prvý pes, mal vraj prísť ženích. Vo vedre vody vytiahnutom zo studne o polnoci na Ondreja sa ukázala tvár toho, kto si dievku vezme. Oravské dievčatá chodievali klopkať na svinský chlievik, pomaly, úder po údere. Po koľkom údere svinka zagrúlila, po toľko rokoch dievčinu čakala svadba.

Obľúbeným veštením bolo liatie olova. Roztavené olovo dievčatá liali cez ucho veľkého kľúča do studenej vody. Podľa toho, aký predmet im pripomínali kúsky stuhnutého kovu, mohli s troškou fantázie z tvaru stuhnutého kovu určiť, aké povolanie bude mať ich budúci ženích.

Pri veštení z tanierov vyšlo jedno dievča z izby a ostatné jej skryli pod dva obrátené taniere prsteň a čepiec, pod tretí nedali nič. Dievčina obrátila jeden z nich a bolo to jasné – buď sa zasnúbi, alebo sa vydá, alebo ostane ešte do roka dievkou…

Ak chcela vidieť aj za koho sa vydá, mala z piatich domov, kde bývali vhodní ženísi, ukradnúť drevo, zohriať si na ňom vodu a umyť si v nej vlasy. Potom sa jej vo sne zjavila tvár toho budúceho.

V niektorých regiónoch Slovenska chodievali dievky na Ondreja siať konope na hnoj, pričom potichu odriekali: „Ondreju, Ondreju, konope ti sejú, daj nám Bože znať, či nás budú brať.“ Turčianske dievčatá si mohli pred spaním podložiť pod hlavu mužské nohavice, rozsypať pod vankúš konopné semeno a vyčkať, s kým sa im bude snívať.

Ondreju, Ondreju,

tebe olovo lejú.

Jakého mi muža dáš,

s kým já pójdem na sobáš?

(Z okolia Trnavy)

Dneska je Ondreja mena,

sejeme konopné semä,

nesejem ho preto, aby ono žilo,

ale aby moje potešenie

ku mne prišlo.

(Z Turca)

Podľa kresťanskej tradície bol svätý Ondrej brat apoštola Petra, keďže položil svoj život za vieru, ukrižovali ho na kríži s ramenami v tvare písmena X (ondrejský kríž).

Pranostiky o dni svätého Ondreja:

Keď na svätého Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.

Biely Ondrej, zlý rok.

Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.

Keď ondrejský sneh pustí, to všetky pustia.

Keď je na Ondreja pekne, všetky sviatky budú pekné.