Liberalismus ešte nezomrel

Niečo sa na domácej aj na medzinárodnej scéne pokazilo. Klasickí liberáli, ako aj konzervatívci veria v rozumnú diskusiu, ktorá "žehlí" spoločenské spory, umožňuje politický kompromis a pokojnú zmenu vlády, možno aj pokrok. Vychvaľujú sa tým, že počas dvoch storočí presadili prinajmenšom na Západe občianske i ľudské práva, porazili nacizmus aj komunizmus, zaviedli medzinárodné pravidlá spolužitia, otvorené trhy a obmedzenú demokratickú vládu.

S liberalizmom niečo nie je v poriadku

Môžeme obísť fakt, že sa tomu asertívna čínska veľmoc vysmieva a považuje takýto režim za nestabilnú a dekadentnú plutokraciu. Oveľa závažnejšia je radikalizácia spoločnosti, teda to, že domáci kritici sprava aj zľava napádajú liberálov za elitárstvo a privilégiá globálnej elity. Niektorí takzvaní populisti podliehajú sprisahaneckým teóriám a považujú dokonca aj vedu a vládu zákona za fasádu vládnucej triedy alebo za sprisahanie „byrokracie hlbokého štátu“ (deep state) proti obyčajným ľuďom. Iste, nič na svete nie je dokonalé, ak je však čoraz viac ľudí v Európe aj v Amerike nespokojných s politikmi hlavného prúdu, má to svoju príčinu. S dnešným liberalizmom zrejme nie je niečo v poriadku.

Vo svojej práve vydanej knihe Na Západe zúri vojna Douglas Murray dramaticky popisuje, ako sa liberálna demokracia, najmä v Amerike a Spojenom kráľovstve, mení na neliberálny režim. V anglosaských krajinách, kde univerzity potierajú názorové zločiny a toleranciu odlišných názorov, čo bolo ešte nedávno považované za nevyhnutnú podmienku racionálneho myslenia, sa to teraz odsudzuje ako podpora „štruktúry útlaku“.

Neoficiálnej cenzúre, ktorú zúrivo vymáhajú internetové záškodnícke oddiely aktivistov a tolerujú ju zbabelí politici, podlieha verejný priestor. Za nesprávne názory na rod a tradičný pohľad na rozdiel medzi mužmi a ženami či neutrálny postoj voči rase sa vyhadzuje zo zamestnania a vylučuje z verejnej debaty.

Ameriku zachvátila horúčka, tradičné sociálnodemokratické médiá stratili dávnu vyváženosť a objektivitu, uverejňujú sektárske názory, účelovo vyberajú fakty a žonglujú so štatistikou. Namiesto vecnej argumentácie novinári dehonestujú oponentov a dráždia svojich prívržencov. Kedysi seriózny denník New York Times rozpútal kampaň za zrušenie Proklamácie nezávislosti národa 1776 a celkom vážne ponúkal oslavovať rok 1619, keď boli do Ameriky privezení prví otroci. Najúspešnejší štát sveta by tak stratil svoju národnú aj politickú legitimitu.

Degradácia univerzitného vzdelania

Obvinenie bielej rasy z vrodeného nevyliečiteľného rasizmu ohrozuje súdržnosť multietnického národa. Povstáva táranina Babylonu a jazyk zamorujú oxymorony. Liberálne znamená neliberálne, demokratické nedemokratické, tolerantné neznášanlivé, spravodlivé nespravodlivé, všeobecné vzdelanie nevzdelanosť, rovnosť menšín nerovnosť bielej väčšiny, cenzúra zločinov ochranu menšiny pred zákonom. Antirasizmus napáda „bielobu“ rasy, zvýhodňovanie menej schopných menšín eliminuje talenty a degraduje univerzitné vzdelanie.

„Všetko, čo sme pokladali za rozumné a raz a navždy dané,“ píše Murray, „sa teraz nachádza pod paľbou nenávistnej kritiky“ aktivistickej mládeže „uvedomelých“ (woke), väčšinou diplomovaných mileniálov, onej indoktrinovanej mládeže nového tisícročia. Tí ľudia používajú efektívny premenlivý jazyk utopickej „absolútnej rovnosti etnických a sexuálnych menšín“, svojou novorečou dokážu mnohých zneistiť.

V útoku na západnú civilizáciu zneužívajú americký komplex z otrokárstva („Na černošských životoch záleží!“) a obvinením z rasizmu útočia na liberálnu politickú tradíciu, západnú filozofiu, literatúru, umenie, a dokonca aj exaktné vedy ako na pozostatky rasistickej imperialistickej civilizácie „mužov“, ktorú treba od základu vyvrátiť a vybudovať novú, spravodlivú, multikultúrnu a beztriednu spoločnosť.

Kam sa podeli liberáli? Prečo sa ich zásady zrútili? Ešte v 17. storočí filozofi John Locke a Jan Amos Komenský považovali slobodu svedomia za cnosť a službu Bohu, o storočie neskôr už ich nasledovníci porazili konfesijný štát aj cenzúru a dosiahli radikálne odluky cirkvi a štátu, ako dosvedčuje americká ústava.

Nikto azda nevyjadril zásadu slobodného prejavu lepšie ako John Stuart Mill (O slobode a myslení, 1859). V tomto kánonickom texte definuje umlčanie odlišného názoru ako zlo, ktoré okráda ľudstvo a budúce generácie buď o pravdu, alebo v prípade omylu o možnosť vyvrátiť iracionálny blud a ponúknuť novú, lepšiu formuláciu pravdy, veď dookola omieľané pravdy strácajú na účinnosti. A napriek tomu jeho text prezrádza posun, ktorý vrhá svetlo na dnešný pád liberalizmu.

V eseji Problém hyperliberalizmu upozorňuje profesor (LSE) John Gray, že Mill a jeho nasledovníci pod vplyvom francúzskeho pozitivistu Augusta Comta prijali politické náboženstvo humanizmu, najvyššou bytosťou sa namiesto Boha stalo kolektívne ľudstvo. Sekulárni liberáli si však ponechali univerzalizmus odvodený z kresťanstva, a pretože veria v pokrok (Mill nenecháva nikoho v neistote, že „sloboda neznamená iba ochranu pred štátom, ale schopnosť vytvoriť si vlastnú identitu a životný štýl bez ohľadu na vonkajšiu autoritu, tradíciu alebo verejnú mienku“), položili základ novej politickej ideológie. Ich predstava tolerancie získala obsah, stala sa svetonázorom.

Starí a noví liberáli

Kým aj starí liberáli síce verili v pokrok, ale jeho smer považovali za nepoznateľný, za spontánny, neriadený rozvoj spoločnosti zdola, závislý od rozdelenia moci a slobodnej debaty, dnešní neliberálni liberáli, najmä po páde komunizmu, spoznali konečný zmysel dejín a veria, že je potrebné vnútiť pokrok ostatným, pretože je okrem iného možný až zrušením rasových, sexuálnych a rodových rolí, čiže likvidáciou všetkých hraníc medzi ľuďmi a národmi.

Nie je náhoda, že dnešná vojna progresivistov s konzervatívnymi úbožiakmi, ako ich nazvala jedna slávna dáma, prebieha s takou zúrivosťou práve v Spojených štátoch. Až od konca 60. rokov začali Američania strácať reštriktívny morálny konsenzus protestantských cirkví a sekularizovaná mládež hľadala novú vieru. A keď sa potom politici rozhodli antidiskriminačnými zákonmi budovať novú spravodlivú spoločnosť, bola utópia na svete. Nekonzervatívnych liberálov zjedli noví liberáli, v skutočnosti americká ľavica, ktorá sa v krajine počas dvoch storočí, nadšená trhovým hospodárstvom, neodvažovala nazývať socialistami.

Blúznivá je viera v novú spoločnosť autonómnych jedincov, ktorá ovládne svet, keď sa zbaví historických a náboženských predsudkov. Väčšina ľudí na svete si cení bezpečie, náboženské a národné tradície oveľa viac ako západný individualizmus a demokraciu.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.