Nicholsonovej treba držať palce

Posmešky o tom, že potenciálny politický projekt europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej získa vo voľbách menej percent ako nízkotučné mlieko, sú staré ako prvé špekulácie o jeho vzniku.

Naposledy úvahy o jeho rýchlom stroskotaní oživil na stránke Štandardu náš kolega, komentátor Dag Daniš. „Nechceme predbiehať, ale s Nicholsonovou by sa dalo súhlasiť, že asi neskončí ako planktón. Jej šance – a jej užitočnosť – sú podstatne nižšie,“ napísal vo štvrtok.

S negatívnymi prognózami však treba brzdiť. Existujú na to prinajmenšom dva dobré dôvody. Jeden na strane samotnej Nicholsonovej a druhý na strane voličov.

Do nasledovných parlamentných volieb ostáva ešte zhruba rok a pol. Nie je vylúčené, že liberálna politička k sebe za ten čas dokáže prišpendliť tváre, ktoré majú výtlak samy osebe. Ale ak sa tak stane, zrejme pôjde o ľudí mimo politiky, keďže zaujímavé postavy z nej sú nateraz zabukované.

Pravda tiež je, že na Slovensku existujú desaťtisíce občanov, ktorí vhadzujú lístky do urien ignorujúc všetky parametre, ktoré sú rozhodujúce pre bežného pozemšťana – od obyčajnej charizmy lídra až po výnimočný volebný program. Preto dokázal takmer 90-tisíc hlasov získať Tomáš Drucker, ktorého voliči sú podobným úkazom ako fanúšikovia kapely No Name. O oboch skupinách tušíme, že niekde blízko existujú, no žiadneho ich reprezentanta nepoznáme.

Keďže však nikto z nás nie je majiteľom vešteckej gule, to jediné, čo môžeme v tomto momente urobiť, je úprimne držať Nicholsonovej palce.

Nie, nikto nám nenabúral web.

Práve táto žena má totiž z alternatív, ktoré sa aktuálne črtajú, vôbec najväčší potenciál roztrieštiť liberálnu a progresívnu politickú scénu. A to sa cení. Obzvlášť v kontexte toho, že partaje, ktoré túto scénu pokrývajú, môžu byť na jar 2024 vďačné za každé jedno ukoristené percento.

Sulíkova SaS má podľa väčšiny prieskumov najlepšie časy momentálne za sebou a nachádza sa skôr v spodnejšej časti preferenčnej sínusoidy. Hoci strana odišla z extrémne nepopulárnej vlády, namiesto slávnostných šiat si, skôr nechtiac, obliekla neviditeľný plášť.

Šimečkovo Progresívne Slovensko je zas jednou zo strán, pri ktorej sa výsledky prieskumov najviac rozišli s výsledkami volieb. Zo subjektu, ktorého niekdajší líder Michal Truban bol „pripravený byť premiérom“ sa stala strana/koalícia mimo parlamentu. Nie je dôvod myslieť si, že tento nepomer sa výraznejšie zmení. PS má totiž veľmi stabilný elektorát, no ohraničený vzdelaním, vekom a najmä geografiou. To je síce pri komunálnych, župných a európskych voľbách darom, no pri parlamentných skôr prekliatím.

Ak sa Nicholsonovej bude dariť, v číselnom vyjadrení, povedzme, na úrovni 2,99 percenta, môže tým iným liberálnym stranám odobrať voličov a oslabiť ich pozíciu pri povolebných rokovaniach.

„Z jej vyjadrení vyplýva, že by mala záujem práve o voličov, ktorí už nebudú ochotní dať svoj hlas Sulíkovi. Svojmu bývalému šéfovi vyčíta, že strana pod jeho vedením bola ‚elitárska‘ a že zabudla na ‚rurálneho‘ voliča,“ písala o Nicholsonovej v polovici novembra TA3.

Ak teda všetko klapne, Nicholsonová rurálneho (rozumej konzervatívnejšieho a vidieckeho) voliča uspokojí. No presne opačne, ako si predstavuje.