Žltá karta pre „Synodálnu cestu v Nemecku“

Stôl ako symbol?

Podľa očakávaní bola horúcou témou často pertraktovaná „Nemecká synodálna cesta.“ Čo sa však týka očakávaní niektorých jej lídrov, tie očividne pri prahoch apoštolov naplnené neboli. Pápež František prijal biskupov vo vrúcnej otcovskej atmosfére, no tentoraz nechýbali prísne výchovné prvky. Pozornému oku novinárov neunikol detail, že pri stretnutí si pápež pred seba nechal postaviť stôl. Keďže to pri podobných situáciách nerobí takmer vôbec, vyvolalo toto gesto polorečnícke otázky: Dáva tým pontifex neverbálne najavo svoj dištanc od cesty, ktorou sa vybrali nemeckí pútnici? Vo svojej štvrtkovej kázni (17.11.) pápež František prakticky len zopakoval niekoľko bodov zo svojho obsiahleho listu Putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku, ktorý tamojším veriacim poslal ešte v roku 2019. 

Kto hľadá, nájde!

Programovo boli očakávania naznačené aj v otváracej homílii predsedu Konferencie biskupov Nemecka Georga Bätzinga, ktorý ju zakončil úvahou: „Ale centrum svetovej cirkvi (Vatikán) neznamená zároveň aj pôvod a cieľ cesty, ktorou kráčame vo viere. Tú musia hľadať všetky údy Božieho ľudu spoločne.“ V podobných intenciách sa niesol aj príhovor predošlého predsedu Konferencie kardinála Reinharda Marxa, ktorý v Bazilike svätého Pavla za hradbami poukázal na príkladné „inkluzívne správanie“ veľkého apoštola národov. Viackrát pritom vyskloňoval potrebu odvahy na nový začiatok uprostred súčasného sveta pri zachovaní spojenia s tradíciou cirkvi.  

Konkrétne očakávania sa sústredili najmä na posledný deň návštevy „ad limina“, keď bolo naplánované stretnutie s vedúcimi dikastérií Rímskej kúrie. Prekvapivú neúčasť pápeža na tomto stretnutí si niektorí znova vysvetlili ako symbolický odkaz a preložili ako jeho odmietavé stanovisko k partikulárnej Synodálnej ceste.

KresťanstvoPredseda nemeckých biskupov u pápeža: Chceme byť iní katolíci

Bodka, výkričník i otáznik

Nad stretnutím posledného dňa návštevy bol zavesený Damoklov meč, ktorý nemeckých biskupov prekvapil: moratórium. V diskusnej miestnosti ho „zavesil“ šéf Dikastéria pre biskupov kardinál Marc Ouellet, ktorý navrhol predbežné zastavenie Synodálnej cesty v Nemecku z obavy prekročenia či prekračovania jej kompetencií. S návrhom súhlasilo niekoľko prítomných biskupov, ale keďže väčšina bola proti, dohodlo sa na ďalšom pokračovaní a odstránení očividne vzniknutých nedorozumení. Obe strany sa po emocionálne ladených prejavoch zhodli na jednej pozitívnej veci: otvorenosti vo výmene názorov.

Zmiešané pocity

Po ukončení návštevy „ad limina“ sa objavili zmiešané bilancie biskupov. Würzburgský biskup Jung sa napríklad vyjadril, že sa im, žiaľ, nepodarilo zredukovať veľké výhrady Ríma voči Synodálnej ceste v Nemecku, no zároveň vraj cítil veľký rešpekt zo strany pápeža a kúrie k rozhodnosti nemeckých biskupov v danej otázke. Povestná nemecká dôkladnosť mala podľa neho vo Vatikáne vyvolať „strach“, že Nemecko odíde zo „zväzu svetovej cirkvi.“

Augsburský biskup Georg Bätzing spomenul aj hrubé „červené čiary“, ktoré Vatikán narysoval s upozornením, že nepodliehajú diskusii. Medzi takéto témy patrí kňazské svätenie žien. Zároveň však dodal, že niektoré témy ešte nie sú rozhodnuté. Medzi také patrí aj oficiálne stanovisko Vatikánu k otázke „rodovej teórie“, ktoré je vo fáze prípravy. Biskup Bätzing preto dôrazne žiadal, aby sa k tejto téme pristupovalo „diferencovanejšie, a nie iba polemicky ako k rodovej ideológii.“

Prezidentka Centrálneho výboru nemeckých katolíkov Irme Stetterová-Karpová je zasa naďalej presvedčená o dôležitosti započatej Synodálnej cesty v Nemecku, „nevidí dôvod nechávať zodpovednosť za reformačný proces iba v rukách Ríma“ a odmietavé stanovisko Vatikánu podľa nej „prehliada netrpezlivosť katolíkov vo vzťahu k svojej cirkvi“.   

Neťahajú za jeden povraz 

Treba pripomenúť, že ani medzi nemeckými biskupmi nepanuje v otázke „Synodálnej cesty“ jednotný názor. Ako príklad môže poslúžiť hlasovanie o paradigmatickej zmene morálneho učenia cirkvi, ktoré však nedosiahlo potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov biskupov. Svoje výhrady proti zmenám v učení cirkvi pravidelne vyjadrujú najmä pasovský biskup Stefan Oster a eichstättský biskup Gregor Maria Hanke.

Nemecká synodálna cesta smeruje k svojmu poslednému, piatemu stretnutiu v marci 2023 vo Frankfurte nad Mohanom. Pápež František vyzval nemeckých biskupov na aktívnejšiu účasť na Svetovej synode, ktorej „rímska fáza“ sa okrem októbra 2023 časovo rozšírila aj o október nasledujúceho roka 2024. Práve táto Synoda zvolaná pápežom chce hľadať nové cesty vzájomného počúvania v jednote celej cirkvi. Zostáva dúfať, že po prvej žltej karte už druhá nasledovať nebude. Koniec koncov, tá nie je ani tak v rukách vatikánskeho „rozhodcu“, ako skôr nemeckých „hráčov“.