Belgičania vraj neuniesli prehru. Médiá o futbalových nepokojoch v Bruseli servírujú lži a zahmlievanie

Marockí futbaloví reprezentanti v nedeľnom zápase nečakane triumfovali nad tímom Belgicka 2:0, čím sa postarali o ďalšie výsledkové prekvapenie katarského svetového šampionátu.

Rušno však bolo aj mimo trávnika. Desiatky fanúšikov v Bruseli totiž v reakcii na duel rozbíjali výklady, používali pyrotechniku a podpaľovali vozidlá. Niektorí boli ozbrojení palicami a jedného z novinárov na tvári poranila pyrotechnika. Nepokoje sa okrem belgickej metropoly objavili aj v ďalších väčších mestách Antverpy a Liège, no vandalizmus hlásili aj zo susedného Holandska.

To, ako tieto udalosti pokryla väčšina médií, je azda ešte väčším prekvapením ako výsledok zápasu. Reč je najmä o hlavnej otázke, ktorá znie, kto je za násilnosti zodpovedný.

Neuniesli prehru?

Pokiaľ ide o slovenské médiá, tie takmer bez výnimky tému odbili prevzatím agentúrnej správy o dianí v belgickom hlavnom meste. V správe obsahujúcej pár viet sa neuvádzalo takmer nič okrem toho, že nepokoje spustil výsledok zápasu a čo v rámci nich neidentifikované „desiatky fanúšikov“ vyvádzali.

„Mesto [Brusel, pozn. red.] zareagovalo upozornením, aby sa miestni obyvatelia vyhýbali niektorým oblastiam v centre. Polícia uzavrela viaceré stanice metra i ulice v meste,“ končí sa krátka správa.

Z takto naformulovaného článku pritom skryto, no pomerne jasne vyplýva, že hlavným vinníkom násilností sú belgickí fanúšikovia. A to z dvoch dôvodov: Práve ich prítomnosť sa v Belgicku očakáva a navyše, práve ich tím prehral, čo zákonite v podobných prípadoch spúšťa hnev a frustráciu.

Minimálne jeden z najväčších slovenských denníkov Belgičanov ako zodpovedných opečiatkoval úplne otvorene. Belgičania neuniesli prehru, stálo okrem iného v jeho titulku k téme.

Veľké zahraničné zdroje v istom zmysle postupovali ešte zvláštnejšie, hoci presnejšie. Etnickú a futbalovú príslušnosť vinníkov takisto priamo nepomenovali, no do textov opatrne vložili odseky, ktoré nepriamo vypovedali o tom, že vinu nesú, naopak, najmä Maročania. Skrátka, ak by chceli lavírovať medzi pomenovaním pravdy a politickou korektnosťou, nepostupovali by inak.

V týchto odsekoch hovorili o existencii polmiliónovej marockej diaspóry v Belgicku, citovali političku s marockým pôvodom odsudzujúcu výtržnosti či priniesli stanovisko starostu hlavného mesta Philippa Closeho, ktorý uviedol, že skutoční marockí fanúšikovia prišli preto, aby oslavovali.

Maročania, nie Belgičania

Zhrnuté a podčiarknuté. Pri hľadaní kľúčových slov o bruselských nepokojoch, či už v slovenčine alebo v angličtine, sa, až na pár výnimiek, a to zväčša z prostredia bulváru, nedočítate, kto presne za nepokojmi stojí. A dokonca ani to, do akej miery za prejavy primitivizmu nesú vinu belgickí a do akej marockí fanúšikovia.

Vystačiť si preto treba najmä so zábermi z miest incidentov. Na nich vidieť prevažne fanúšikov s červenými marockými vlajkami a severoafrickým vzhľadom, nie priaznivcov belgického mužstva a ich symboly, o ktorých médiá priamo či nepriamo písali. Samozrejme, nemožno vylúčiť, že nekultúrneho správania sa v menšej miere dopúšťali aj domáci priaznivci.

Videá potvrdzujú opačný príbeh

Centrum Bruselu. Najviac fotografií po nepokojoch, ktoré ste mali možnosť vidieť, pochádza práve z tejto lokality v meste.

The center of Brussels is on fire after the match. 🇲🇦🇧🇪 pic.twitter.com/D0zznXZ00d

— Yassin Akouh (@Yassin_Akouh) November 27, 2022

Fanúšikovia s vlajkami Maroka zaútočili na reportéra belgickej televízie VTM (Vlaamse Televisie Maatschappij). Incident sa odohral v Antverpách, najväčšom belgickom meste s populáciou viac ako 500-tisíc obyvateľov.

Moroccan fans assaulting a Belgian reporter in Antwerpen after Morocco defeated Belgium 2-0 at the World Cup in Qatar. pic.twitter.com/0MLz0IIhgk

— Visegrád 24 (@visegrad24) November 27, 2022

Ďalšie zábery pochádzajú z Holandska. Podľa porovnania Štandardu ich konkrétne vyhotovili na amsterdamskom námestí Mercatorplein.

The riots by Moroccan fans have spread from Brussels to Amsterdam tonight.

Morocco won against Belgium 2-0 at the World Cup a few hours ago.

🇲🇦🇧🇪🇳🇱 pic.twitter.com/h4Z3JhHX7h

— Visegrád 24 (@visegrad24) November 27, 2022

Nezanedbateľná menšina

Maročania predstavujú najväčšiu neeurópsku populáciu prisťahovalcov v Belgicku. Prítomnosť Maroka v európskom štáte badať od roku 1912, keď Francúzsko začalo s náborom pracovníkov zo svojich kolónií na severe Afriky, čo malo vplyv aj na Belgicko. Boom marockého prisťahovalectva sa však začal až po roku 1964, keď belgická vláda uzavrela s marockou dohodu o hosťovaní pracovníkov.

Radikalizmus časti marockej komunity je dlhodobým problémom v Belgicku, a nie je novinkou. Podľa amerických a belgických autorít v rozmedzí rokov 2012 až 2016 odišlo bojovať po boku radikálov do Sýrie viac ako 500 Belgičanov a väčšina z nich mala práve marocký pôvod.