Prihlásiť sa

Čím viac, tým lepšie. V Amerike vzniklo právo na polyamoriu

Aj v láske má platiť, že čím viac, tým lepšie. Minimálne newyorská sudkyňa Karen May Bacdayan, ktorá po prvý raz v histórii priznala polyamorickému vzťahu právnu legitimitu, je o tom presvedčená.

Gen Z communication flat concept vector illustration Foto: Profimedia.sk

Polyamoriou rozumieme konsenzuálny emocionálny a sexuálny vzťah medzi niekoľkými dospelými ľuďmi naraz. Inými slovami, je to milenecký trojuholník alebo štvoruholník alebo iný plošný geometrický útvar s viacerými stranami, kde každá strana má vzťah s jednou alebo viacerými stranami a všetky strany to akceptujú.

Tento príbeh sa týka troch mužov. Scott Anderson a Markyus O’Neill žili spolu v byte v New Yorku. Robert Romano, Andersonov „manžel“, však býval inde. Anderson zomiera v roku 2021. O’Neill teda chcel prevziať nájomnú zmluvu v zmysle vykonávacieho nariadenia mesta New York, ktoré hovorí, že v prípade úmrtia nájomcu, na ktorého je uzavretý nájom, nemôže vlastník vysťahovať „ani pozostalého manžela po zomretom nájomcovi alebo iného člena rodiny zomretého nájomcu, ktorý s nájomcom býval“. Majiteľ bytu nechcel priznať O’Neilovi právo na obnovenie nájmu, pretože nebol „členom netradičnej rodiny“, teda dúhovej „rodiny“. O’Neil naopak vyhlásil, že sa cítil „členom rodiny“, pretože aj on mal pomer s Andersonom.

Sudkyňa súhlasila s O’Neilom tvrdiac, že existencia tohto mileneckého trojuholníka „by automaticky nemala zamietnuť O’Neillovu žiadosť, aby nebol vysťahovaný“. May Bacdayan výrazne dodáva: „Prečo si človek musí s inou osobou uzavierať záväzok len určitými predpísanými spôsobmi, aby po odchode milovanej osoby mal stabilitu bývania? Musia všetky netradičné vzťahy pokladať alebo zahŕňať iba dvoch primárnych ľudí?“ Potom, citujúc rozsudok, ktorý bol pre prípad relevantný a ktorý sa týkal pokračovania nájomnej zmluvy pre homosexuálny pár v spore Obergefell v. Hogdes, ktorý otvoril prístup k homosexuálnym „svadbám“, sudkyňa pripúšťa, že takéto rozsudky uznávajú „iba vzťahy dvoch osôb“. Nato však dodáva: „Tieto rozhodnutia však otvárajú dvere úvahám o iných vzťahových konštruktoch; a možno nastal čas brať ich do úvahy“.

Zdôvodnenie je jednoduché: prečo by mal byť zákonom uznaný len vzťah dvoch osôb (bipersonálny) a nie tri-tetra-penta personálny? Kto hovorí, že láska je založená len na dvoch? Uznanie homosexuálnych párov – to je zdôvodnenie sudkyne, ktorá, treba dodať, uviedla tieto čísla – jasne ukázalo, že sexuálna orientácia nemôže byť diskrimináciou na rozlíšenie toho, čo je legitímne od toho, čo nie je. Ale ak potom sexuálna orientácia nepredstavuje problém z hľadiska právnej legitimity, prečo by to malo byť číslo? Ak love is love, je to tiež a možno predovšetkým, ak sú milenci viac ako dvaja. Toto vyjadrenie nespôsobuje vrásky, pretože predpoklad je chybný, pretože láska, ktorá nevzniká z pokrvných alebo priateľských zväzkov, môže byť iba výlučná, lebo by nevyjadrovala úplne darovanie sa pre toho druhého.

Povedali sme, že je to prvýkrát v histórii, čo sa sudca vyjadril v prospech polyamorického vzťahu. Nie je to však prvýkrát, čo vzťah medzi viac ako dvoma ľuďmi dostal formálny súhlas od orgánu verejnej moci. Vo februári minulého roka médiá informovali o tom, ako kalifornský sudca uznal ani nie tak polyamorický vzťah, ako skôr vzťah viacerých rodičov, teda, že otcom dvoch detí sú traja muži súčasne. Druh nepriameho uznania polyamorie. Okrem toho, pred niekoľkými rokmi mestská rada v meste Somerville, tiež v USA, kvalifikovala polyamorous relationships ako legitímnu formu domáceho partnerstva: „entita zložená z ľudí“ a nie „entita zložená z dvoch ľudí“, čítame vo výnose mestskej rady. Rozhodnutie mestského úradu bolo prijaté, pretože v tom čase, v situácii úplnej núdze v súvislosti s ochorením COVID-19, sa niektorí ľudia sťažovali, že nemôžu navštíviť svojich partnerov v nemocniciach, pretože prístup je povolený len rodinným príslušníkom a spolubývajúcim.

Polyamoria je v konečnom dôsledku jedným z nespočetných prejavov kultúrneho pluralizmu – skôr pomnožnosti! – a tekutého myslenia, ktoré však, keď chce získať vplyv, nezavrhne formálne znenie zákona, ktorý ho vycibrí a definuje.

Text pôvodne vyšiel na portáli Corrispodenza Romana, vychádza so súhlasom redakcie. Preložil Vladimír Záboský.


Tommaso Scandroglio