- Regióny
Kazachstan medzi ruským medveďom a čínskym drakom
Kazašský prezident Kasymo-Žomart Tokajev a ruský prezident Vladimir Putin 28. novembra 2022 v Moskve. FOTO: TASR/AP Kazašský prezident Kasymo-Žomart Tokajev a ruský prezident Vladimir Putin 28. novembra 2022 v Moskve. FOTO: TASR/APDo Kremľa zavítal minulý pondelok na svoju prvú zahraničnú návštevu po znovuzvolení kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Ruský prezident Vladimir Putin mierne zaváhal pred vyslovením Tokajevovho mena, ale tentoraz sa mu ho podarilo správne vysloviť. A v piatok už Rusi otestovali v Kazachstane novú raketu.
Putin a Tokajev na schôdzke potvrdili historické väzby medzi svojimi krajinami. Tokajev označil svoju návštevu za symbolickú a Rusko definoval ako strategického partnera. Putin sa vyjadril v tom zmysle, že rusko-kazašské vzťahy majú „špeciálny charakter“. Podpísali novú dohodu o vzájomnej spolupráci a už v piatok Rusi otestovali v Kazachstane novú raketu protivzdušnej obrany. Vraj úspešne, podrobnosti však neposkytli.
Obrat
Vzťahy medzi Ruskom a Kazachstanom neboli v poslednom období ružové. V januári síce Putin zachránil Tokajevovo zotrvanie pri moci ozbrojenou intervenciou, keď sa Kazachstan zmietal v protestoch, ale keď krátko po svojom odchode z tejto stredoázijskej krajiny Rusi zaútočili na Ukrajinu, Tokajev sa začal od svojho patróna odvracať.
Napätie sa stupňovalo a nedávno sa prenieslo aj na televízne obrazovky. „Musíme venovať pozornosť tomu, že ďalším problémom je Kazachstan, pretože sa tam môžu začať rovnaké nacistické procesy ako na Ukrajine,“ tvrdil jeden z odborníkov v relácii známeho ruského propagandistu Vladimira Solovjova.
„Dôkladne nachoreografované ruské politické diskusné relácie sú známe svojimi protiukrajinskými invektívami, ale koncom novembra bol terčom Kazachstan,“ poznamenala k videu kazašská analytička Kamila Aujezovová.
Hoci podľa nej ruskí predstavitelia vzápätí kritizovali túto jemne zahalenú hrozbu, aj mnohí ďalší pozorovatelia poznamenali, že v prísne kontrolovanom svete kremeľskej propagandy je nepravdepodobné, že by takéto citlivé vyhlásenia boli urobené bez nejakej formy predchádzajúceho súhlasu.
„Incident poukazuje na rastúce obavy v Kremli, keďže invázia na Ukrajinu naďalej narúša pozíciu Ruska v iných častiach bývalej sovietskej ríše,“ píše Aujezovová na portáli think tanku Atlantická rada.
Najvýraznejší posun od začiatku invázie nastal podľa nej vo vzťahoch s Kazachstanom, ktorý preukázal svoju túžbu dištancovať sa od čoraz izolovanejšej Moskvy a túžbu presadzovať „asertívnejšiu multivektorovú zahraničnú politiku s užšími väzbami na Čínu, Turecko a Západ“.
„Kazachstan je tradične jedným z najbližších spojencov Ruska. V dôsledku kombinácie faktorov, ako sú spoločná história, bezpečnostná spolupráca, ekonomická integrácia a jedna z najdlhších spoločných hraníc na svete, existuje len malá šanca na úplný kolaps bilaterálnych vzťahov. Kazachstan však zaujal zásadný postoj vo vzťahu k súčasnej vojne a zdôraznil, že neschvaľuje ruský útok na Ukrajinu,“ spresnila analytička.
Vzdorovitý Tokajev
Tokajev vyjadril svoj postoj obzvlášť jasne v júni – počas každoročného Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. Sediac na pódiu vedľa ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásil, že Kazachstan nemá v úmysle uznať nezávislosť samozvanej Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky na východe Ukrajiny. Tento krok bol všeobecne vnímaný ako veľmi premyslený, ale aj ako urážka samotného Putina a jeho invázie na Ukrajinu.
Tokajevovým vyjadreniam v Petrohrade predchádzala séria krokov, ktoré signalizovali rozhodnutie Kazachstanu odpútať sa od Ruska. Od februára – začiatku ruskej invázie – sa Kazachstan počas niekoľkých kľúčových hlasovaní v OSN o ruskej invázii rozhodol radšej zdržať hlasovania. Kazašská vláda okrem toho prisľúbila, že posilní energetickú spoluprácu s Európou, a to v čase, keď Putin dúfal, že využije ruské dodávky ropy a plynu ako nástroj nátlaku na európskych lídrov, aby prestali podporovať Ukrajinu.
V máji Kazachstan zrušil každoročné oslavy Dňa víťazstva, čo bol významný symbolický krok. Takéto gesto zvýšilo tlak mnohým ľuďom v Moskve, kde sa oficiálna úcta k sovietskej úlohe v druhej svetovej vojne považuje za prejav politickej lojality k Rusku.
S eskaláciou invázie na Ukrajinu sa stupňovala aj kritická rétorika zo strany kazašských predstaviteľov. Keď v septembri tisíce Rusov utiekli do Kazachstanu, aby sa vyhli mobilizácii, Tokajev sľúbil, že im poskytne humanitárnu pomoc. Štipľavo poznamenal, že väčšina týchto Rusov utiekla v dôsledku „beznádejnej situácie“ v ich krajine. Následne odsúdil Moskvu za anektovanie štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských oblastí.
Ďalšia rana pre Moskvu sa dostavila po tom, čo Kazachstan začal vylepšovať transkaspickú medzinárodnú dopravnú cestu, ktorá obchádza Rusko – začína sa v juhovýchodnej Ázii a Číne a vedie cez Kazachstan, Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko až do Európy.
Nepriateľský postoj k Rusku nateraz neprichádza do úvahy
Aujezovová poukázala aj na ďalší faktor, ktorý môže Rusku uškodiť. Putinovu inváziu na Ukrajinu totiž využívajú na získanie vplyvu v strednej Ázii iné krajiny. Kazachstan momentálne aktívne posilňuje svoje vzťahy s dvoma hlavnými eurázijskými konkurentmi Ruska – Čínou a Tureckom.
Tokajev podpísal v máji s Tureckom dohodu o prehĺbení spolupráce v bezpečnostnom sektore a o spoločnom vývoji vojenských bezpilotných lietadiel.
„Avšak z meniacej sa geopolitickej rovnováhy síl v strednej Ázii vyjde ako najväčší víťaz pravdepodobne Čína,“ domnieva sa Aujezovová. Pripomína, ako čínsky prezident Si Ťin-pching počas septembrovej návštevy Kazachstanu hovoril o „silnej čínskej podpore Kazachstanu pri ochrane jeho nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti“.
„Pri pohľade do budúcnosti stojí Kazachstan pred náročnou úlohou manévrovania medzi ruským medveďom a čínskym drakom. Zdá sa, že Rusko zostane dôležitou veľmocou v strednej Ázii a kľúčovým partnerom Kazachstanu, ale Moskva už nebude môcť v regióne dominovať tak, ako tomu bolo kedysi. Putinova invázia na Ukrajinu viedla k historickým zmenám v strednej Ázii a doviedla Kazachstan k presadzovaniu nezávislejšej zahraničnej politiky. Nateraz neprichádza do úvahy, že by Kazachstan zaujal nepriateľský prístup k Rusku alebo sa rozhodol postaviť sa výlučne na stranu rivalov Moskvy. Akékoľvek takéto kroky by mohli mať potenciálne katastrofálne následky pre bezpečnosť a nezávislosť krajiny. Je však čoraz jasnejšie, že v dôsledku neúspešnej Putinovej invázie na Ukrajinu je ruský vplyv v Kazachstane a širšom regióne strednej Ázie na ústupe a klesol na úroveň, ktorú sme nezaznamenali už viac ako storočie.“
Veľký brat
Udalosti okolo Kazachstanu pozorne sleduje aj šéfka moskovskej kancelárie denníka The Washington Post Robyn Dixonová. Pripomína, že v čase, keď je Rusko oslabené vojnou na Ukrajine, Európa nezaháľa a uchádza sa o priazeň stredoázijských štátov, najmä Kazachstanu. Vníma ich ako alternatívne zdroje energie, ktoré by nahradili ruské uhľovodíky.
„Putin, vychýrený veľký brat, ktorý od svojich susedov očakáva, že budú hrať podľa pravidiel Moskvy, bol notoricky známy ako večne meškajúci namyslený chlapík, ktorý kedysi nechal kráľovnú Alžbetu II. čakať 14 minút. Video zo septembrového samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v Uzbekistane však odhalilo Putina ako poklesnutú postavu, ktorá prichádza načas a čaká na lídrov Indie, Turecka, Azerbajdžanu a Kirgizska. Ruský prezident varoval svojich stredoázijských partnerov pred ,outsidermi‘ (označenie obyvateľov Západu), aby zničil dôveru medzi nimi. Ale Putin svojou brutálnou inváziou pošpinil svoju vlastnú regionálnu dôveryhodnosť a odhalil svoj pohľad na Rusko ako na veľkú globálnu mocnosť s právom ovládnuť malé periférne krajiny. Slabý výkon Ruska odhalil, že jeho armáda je prázdna škrupina,“ píše Dixonová.
Pripomína, že Rusko sa spočiatku pokúšalo umlčať Tokajeva, keď odmietol podporiť Putinovu vojnu, pomôcť Rusku obísť západné sankcie a uznať separatistické štáty na východe Ukrajiny. Moskva reagovala dočasným pozastavením prevádzky kaspického ropovodu, ktorý prepravuje kazašskú ropu do Čierneho mora, a ruskí nacionalisti varovali, že Kazachstan by mal byť ďalšou krajinou na zozname ruských invázií.
Putin medzitým na rôznych stretnutiach opakovane komolil Tokajevovo meno a na samite v Uzbekistane sa kazašskému prezidentovi vyhýbal.
Podľa analytika Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier Temura Umarova nebolo komolenie mena kazašského prezidenta vnímané tak, že by bol Putin „starý muž, ktorý zabúda na mená“. „Nie, bolo to vnímané ako premyslený akt zo strany Putina,“ poznamenal.
Ale Tokajev neustúpil. Oveľa mocnejšieho hosťa mal v septembri, keď čínsky prezident Si Ťin-pching uskutočnil svoju prvú návštevu mimo Číny od pandémie a zavítal do Astany, kde bez obalu prisľúbil podporu kazašskej územnej celistvosti. Podobný prísľub zaznel počas októbrovej návštevy aj z úst tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
„Pre Kazachstan bolo veľmi dôležité, že Si Ťin-pching prišiel a oznámil, že Čína bude aj naďalej podporovať územnú celistvosť a suverenitu Kazachstanu,“ uvádza Umarov a dodal, že takéto vyhlásenie vyslalo Rusku jasný odkaz, teda „že všetka tá jastrabia rétorika, ktorá práve teraz prichádza z Moskvy, aj voči Kazachstanu, je neprijateľná.“
Mnohí Kazaši teraz sympatizujú s Ukrajincami, tvrdí zas Dimaš Alžanov, analytik a zakladateľ prodemokratickej organizácie Erkin Qazaqstan.
„V podstate môžeme povedať, že spoločnosť je na strane Ukrajiny… Po všetkých tých urážkach od ruských predstaviteľov voči Kazachstanu, voči územnej celistvosti Kazachstanu nazerajú ľudia na Rusko opatrne… Narušenie územnej celistvosti Ukrajiny súvisí aj s kazašskou spoločnosťou, pretože sa obáva, že to isté sa môže stať s Kazachstanom, najmä na severe,“ upozorňuje Alžanov.
Putin pod paľbou
Tokajev však nie je jediným regionálnym lídrom, ktorý vzdoruje Putinovi. Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil v novembri Ruskom vedenú Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), že mu nepomohla v konflikte s Azerbajdžanom. Pašinjan odmietol podpísať vyhlásenie zo samitu, keď Putin hodil pero na stôl.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov zas v októbri ignoroval Putinove 70. narodeniny, ako aj samit Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Petrohrade. Okrem toho zrušil manévre ODKB, ktoré mali byť v Kirgizsku. A to po septembrových potýčkach s Tadžikistanom, taktiež členom ODKB, ktorého sily sa tlačili na kirgizské územie.
Najprekvapivejšie verejné pokarhanie Putina vyšlo z úst tadžického prezidenta Emomaliho Rachmona, inak blízkeho Putinovho spojenca, na októbrovom samite SNŠ v Astane.
Rachmon povedal, že Tadžikistan vždy rešpektoval Rusko, pričom dodal: „Chceme byť na oplátku rešpektovaní… Žiadam vás, aby ste proti krajinám strednej Ázie nepresadzovali politiku, ako keby to bol bývalý Sovietsky zväz.“
Rusko potrebuje strednú Áziu
Čína ešte nevyšachovala Rusko z hry o vplyv v strednej Ázii, ale obchod a investície Pekingu do železníc a potrubí rastú, z dlhodobého hľadiska tak pozícia Ruska v strednej Ázii „nevyhnutne klesne“, domnieva sa analytik Umarov, pričom dodáva: „Rusko potrebuje strednú Áziu oveľa viac ako kedykoľvek predtým, pretože Rusko je izolované. A každá krajina, ktorá má naďalej spojenecké vzťahy s Ruskom, sa stáva oveľa cennejšou.“
A tu sa vraciame k schôdzke Putina s Tokajevom, ktorú šéfka moskovskej kancelárie denníka The Washington Post Robyn Dixonová „prečítala“ takto: „Pozvaním Tokajeva, aby sa cestou do Paríža zastavil v Moskve, chcel Putin zrejme demonštrovať pokračujúci význam Ruska pre Kazachstan a v pondelok nadšene zablahoželal svojmu autoritárskemu kolegovi k znovuzvoleniu. Putin mierne zaváhal pred vyslovením Tokajevovho mena, ale tentoraz sa mu to podarilo.“
Ďalšie články
Inflácia klesá a pôžičky môžu čoskoro zlacnieť. Hrozbou je vojna na Blízkom východe
