Vedenie vojny proti Ukrajincom v súčasnosti podporuje iba štvrtina ruskej populácie. Vyplýva to z interného prieskumu ruskej vlády, na ktorý sa odvoláva opozičný portál Meduza. Nad príčinou tohto stavu príliš dlho rozmýšľať netreba.
Verejná podpora vojnového ťaženia Kremľa na Ukrajine veľmi výrazne poklesla. Aspoň také sú závery interného prieskumu pre ruskú vládu, o ktorých informoval tamojší opozičný portál Meduza.
Podľa jeho výsledkov uprednostňuje pokračovanie konfliktu iba 25 percent Rusov, pričom omnoho viac z nich, až 55 percent, preferuje mierové rozhovory s Kyjevom.
Meduza neuvádza, v akom období prišlo k zberu dát a ani koľko respondentov sa do merania zapojilo, no tvrdí, že ho zrealizovala Federálna ochranná služba FSO, čo je vládny orgán zaoberajúci sa úlohami týkajúcimi sa ochrany vysokých štátnych predstaviteľov.
Kremeľ zadal prieskum rovnakého druhu aj v júli. V tom čase sa za pokračovanie vojny vyslovilo až 57 percent opýtaných a iba 32 percent sa priklonilo k alternatíve mierových rozhovorov. Podpora ozbrojenej agresie teda v priebehu niekoľkých týždňov výrazne klesla.
Októbrový prieskum Centra Levada, nezávislého ruského výskumného strediska takisto zistil, že mierové rozhovory so svojím susedom podporuje väčšina obyvateľstva. V prieskume sa 34 percent vyslovilo za pokračovanie vojny a 57 percent za mierové rokovania. Medzi 20. a 26. októbrom Levada skúmala názory 1 604 dospelých Rusov.
Na vine je mobilizácia, zhodujú sa experti
Denis Volkov, riaditeľ strediska Levada, uviedol, že podpora mierových rozhovorov s Ukrajinou sa pravdepodobne zvýšila po tom, čo prezident Vladimir Putin 21. septembra oznámil čiastočnú mobilizáciu. „Je to čistá neochota zúčastniť sa vojny osobne. Naďalej ju podporujú, ale sami majú veľmi malú túžbu zúčastniť sa,“ povedal.
Rast počtu stúpencov mierových rokovaní spojil s mobilizáciou aj sociológ Grigorij Judin. Mobilizácia totiž znamenala rozbitie doterajšieho všedného života a priniesla pocit ohrozenia. V prospech mierových rokovaní podľa neho hovorí aj „strata viery vo víťazstvo pre porážky na fronte a absencia presvedčivej teórie, ako by mohlo Rusko vyhrať“.
Judin, sociológ a stĺpčekár portálu Vedomosti však pripúšťa, že mnoho Rusov si od mierového rokovania sľubuje legalizáciu anexie ukrajinských území, a tým aj bezpečnosť Ruska. Túto možnosť však Ukrajinci rezolútne odmietajú.
Príde či nepríde druhé kolo?
Nespokojnosť s pokračovaním vojny pritom môže narastať. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Kremeľ pripravuje druhé kolo mobilizácie a plánuje odviesť do 700-tisíc mužov.
Rusko krátko predtým uviedlo, že vyhlásiť ďalšie kolo mobilizácie obyvateľstva neplánuje. Na otázku o ďalšom kole mobilizácie hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že „nemôže hovoriť za ministerstvo obrany, ale v Kremli sa o tom nediskutuje“.
Vnútorné prieskumy verejnej mienky prichádzajú aj v čase, keď Rusko čelí sérii vojenských neúspechov na Ukrajine a v meste Bachmut vo východnej oblasti Donbasu, kde sa v posledných týždňoch zintenzívnili konflikty, dosahuje len nepatrné zisky.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.