Projekt Zachráňme životy oslavuje 15. výročie. Žije vďaka nemu vyše dvesto detí

Pro-life projekt Zachráňme životy oslavuje pätnáste výročie. Podľa koordinátorky Márie Demeterovej je najdôležitejšie dať tehotným ženám v núdzi nádej a presvedčenie, že existuje množstvo ľudí, ktorí im pomôžu.

Fórum života začalo s projektom Zachráňme životy šiesteho decembra 2007, na sviatok svätého Mikuláša, ktorý je patrónom žien v ťažkej situácii. Jedným z jeho najznámejších činov je zachránenie troch dcér, ktorých otec prišiel o všetky peniaze. Mladé ženy si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, v noci dal viackrát do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala.

Svätec aj projekt majú teda rovnaký cieľ – pomoc najnúdznejším ženám. Za pätnásť rokov fungovania projektu ich bolo nemálo. Pracovníci rozmotávali vyše 3 300 príbehov, ktorých spoločným znakom bolo tehotenstvo v ťažkej životnej situácii a minimálne alebo žiadne rodinné zázemie.

Do jedného roka veku bábätka zatiaľ finančne a materiálne podporovali 231 príjemkýň pomoci a na svet zatiaľ prišlo 216 bábätiek, ktoré by inak nemali šancu narodiť sa.

Koordinátorku projektu, cnostnú a láskavú pani Máriu Demeterovú, mám tú česť poznať viac než rok. Vnútornú motiváciu a inšpiráciu byť súčasťou pro-life centra má vraj z vlastnej rodiny. Rodičia boli vysokoškolsky vzdelaní pedagógovia, mali šesť detí a vždy pomáhali ľuďom v okolí.

„S materským mliekom sme nasávali pomáhať iným, byť čestným, pokorným, empatickým, spájať ľudí. A to všetko stelesňuje aj projekt Zachráňme životy. Preto sa stal mojou srdcovkou. Keď na našom webe pozerám na deti z galérie zachránených, mám veľkú radosť z toho, čo dokážu ľudia dobrej vôle, keď sa spoja v pomoci iným. Tie krásne deti, ktoré by sa bez ich pomoci nemali šancu narodiť, sú nám všetkým odmenou,“ hovorí mi.

Sieť dobrodincov je po celom Slovensku

Pani Demeterová okolo seba vytvorila prepracovanú pavučinu spolupracovníkov a dobrovoľníkov, prostredníctvom ktorých sa o iniciatíve dozvedajú ženy a rodiny s deťmi. K dnešnému dňu spolupracujú s 51 pomáhajúcimi organizáciami, čím sprístupnili svoju pomoc v jednotlivých regiónoch. Echo odovzdávajú aj tí, ktorým sa pomoc už poskytla.

Ženy dostávajú sociálnu a psychologickú pomoc, právne poradenstvo a financie na jeden rok veku dieťaťa. Príspevok sa spravidla delí na tretiny: bývanie, strava a bábätko. Systém je veľmi transparentný a darcovia vidia, čo si ženy za peniaze kúpili. Ďalej poskytujú matkám aj hmotnú a potravinovú pomoc – mlieko, plienky, ošatenie, hygienické prostriedky či základné potraviny. Svoj význam to má podľa Demeterovej predovšetkým v súčasnej zložitej situácii súvisiacej s vojnou na Ukrajine a rastom cien za energie, potraviny a bývanie.

Od pro-choice mimovládok často zaznieva argument, že pre ženy v akejkoľvek tiesni a bez podpory je lepšie ísť na umelý potrat, lebo o dieťa sa treba starať celý život. Skutočnosť, že matky samoživiteľky to majú na Slovensku ťažké je nepopierateľná aj na základe štatistík. Neznamená to, že riešením je umelé ukončenie gravidity. To dokáže v ženskej duši zanechať brázdy na celý život.

RozhovorPsychologička Straková: Popotratový syndróm existuje. Stovky žien prežívajú ako cez kopirák pocity smútku, straty zmyslu života, výčitky

Práve v momente, keď tehotná žena zistí, že sa o potomka nedokáže postarať, stáva sa najzraniteľnejšou. Často si chce dieťa nechať, ale bojí sa.

„Mám skúsenosti s rozpletaním zložitých životných príbehov stoviek žien. Najdôležitejšie pre ne bolo dať im nádej a presvedčenie, že existuje množstvo ľudí, ktorí ich v tom nenechajú samotné a dokážu im pomôcť. Keď stáli na pokraji priepasti, podaná ruka ich zachránila. Keď matky s deťmi v bezvýchodiskovej situácii vidia, koľko dobrých ľudí stojí pri nich a podporuje ich, nevzdávajú sa a dáva im to silu ísť ďalej. Viaceré z nich pritom v krajnej situácii chceli so životom aj skončiť, čím by vlastne vzali život aj svojmu dieťaťu. Vážne o tom uvažovali, lebo nevideli, ako ďalej. Záchranu a nádej našli práve v ľuďoch ochotných pomôcť,“ opisuje Demeterová.

Ani jedna matka neoľutovala, že dala život svojmu dieťaťu

Každý projekt konkrétnej pomoci má svoje zameranie a limity. To neznamená, že keď dieťa oslávi rok života, žena ostane bez pomoci. Matka odchádza s ďalším konkrétnym riešením a ak sa na Zachráňme životy obráti zas, nasmerujú ju na nadväzujúce projekty, s ktorými spolupracujú.

Dobrovoľníci nikdy nevyvíjajú na ženy nátlak a nenútia ich dieťa si nechať. Návrh pomoci ich má len ochrániť pred opačnou stranou mince – donútením ísť na umelý potrat zo strany partnera, rodiny, alebo zo strachu pred chudobou. Dobrovoľníci zo Zachráňme životy vždy zdôrazňujú, že gravidné ženy sa musia rozhodnúť samy.

Ich život ani po pôrode nie je jednoduchý. Nečaká ich prechádzka ružovou záhradou ani princ na bielom koni. To však neznamená, že matky sú sklamané. „Za pätnásť rokov fungovania projektu ani jedna z mám neľutovala, že sa rozhodla dať život svojmu dieťatku. Naopak, často je zachránené bábätko akýmsi slniečkom a dodáva energiu celej rodine,“ hovorí koordinátorka.

Dosvedčujú to viaceré výpovede, ktoré má Štandard k dispozícii. Na ilustráciu uvádzame dve z nich.

„Ako slobodnej matke je to síce nesmierne náročné byť na všetko sama, ale nie je to nezvládnuteľné. Nebyť vašej pomoci, tak by som sa nemohla teraz tešiť každý deň z toho, že som na svet mohla priniesť zdravé, krásne a spokojné bábätko. Veľmi pekne ďakujeme,“ odkázala Vanesa.

„Naozaj neviem, ako prešiel tento rok. Rukou prechádzam po vláskoch svojej dcéry a premýšľam, ako by vyzeral môj život bez nej. Myšlienkami som s vami a ja a moje deti na vás myslíme pri každej našej modlitbe. Viem, že tento rok sa nám podarilo zvládnuť vďaka vám a sile našej viery. Do nasledujúcich rokov vám prajeme všetko dobré,“ napísala ďalšia nemenovaná príjemkyňa pomoc.

Význam má aj malý príspevok, je potrebné aby počet darcov rástol

Doposiaľ má Zachráňme životy okolo šesťsto pravidelných darcov. Nie všetci si vyberajú konkrétnu príjemkyňu pomoci. Niektorí to nechajú na systém. Väčšina z nich prispieva nižšou sumou od dvadsať do tridsať eur, ale tieto peniaze si všetci veľmi vážia. Každý dar, hoc len symbolický má obrovský význam. Pripomína to Lukášovo evanjelium o chudobnej vdove, ktorá podľa Ježiša dala viac ako ostatní, lebo nedarovala z prebytku, ale zo všetkého, čo mala.

Pravidelné alebo jednorázové nižšie sumy vykompenzujú príležitostné vyššie dary, vďaka ktorým možno do projektu zaradiť ďalšie príjemkyne pomoci. V tomto smere sú slabšie aj silnejšie mesiace. Koordinátorka smutne dodáva, že určite nedokážu pomôcť všetkým, ktorí by to najmä v dnešnej kríze životných nákladov potrebovali. Do projektu zaraďujú len tie ženy, ktorým dokážu poskytnúť odbornú pomoc. Potrebujú, aby sa za peniaze matky posunuli a mali výsledky.

„Najlepšou pomocou pre projekt je, ak sa čo najviac ľudí stane jeho spolupracovníkmi. Aby z mesiaca na mesiac rástol nielen počet darcov, a tým aj príjemkýň pomoci, ale aj spolupracovníkov, poskytovateľov pomoci, dobrovoľníkov a ďalších nadšencov,“ myslí si Demeterová. „Teší nás, že aj v tejto zložitej situácii zatiaľ počet darcov pomaly rastie. Uvidíme, ako to bude ďalej.“

Dodáva, že darovanie a pomoc má zmysel nielen pre obdarované mamy a ich deti, ale aj pre darcov. V dnešných polarizovaných vzťahoch podľa nej spája ľudí a robí im radosť, keď vidia výsledok – narodené dieťa, ktoré silnie a rastie a jeho vďačnú matku.